Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/570/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 442,56 Eur titulom nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 175,00 Eur, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno viac ako 263 dní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nerozhodol o jeho žiadosti, teda tento súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 263 dní, preto si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 442,56 Eur, ktorú vypočítal alikvótnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175,00 Eur, túto žalobca odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým je potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu a v tomto prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie. Okrem toho žiadal sumu 15,00 Eur za administratívne spracovanie textov urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje.

V znaleckom posudku č. 1/2013 bola vyčíslená čiastka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že vyhotovil návrhy na vykonanie exekúcie, ako aj náklady spojené s vyhotovením žalôb o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

V znaleckom posudku č. 1/2014 bola vyčíslená čiastka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v spojitosti s nedobytnosťou pohľadávky tým, že exekučný súd nevydal poverenie pre súdneho exekútora, ale žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanej, ale odpoveď mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu majetkovej ani nemajetkovej škody. Namietala zmätočnosť podania, uviedla, že žalobca prenáša svoju dôkaznú povinnosť na súd, namiesto toho, aby predložil dôkazy na svoje tvrdenia. Z podanej žaloby nie je zrejmé, akej náhrady škody sa žalobca domáha, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok žalobcu ešte prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami, ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a postupom, na základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 14.05.2015 s tým, že sa nevedel pripraviť na pojednávanie z dôvodu, že súd mu nezaslal v lehote 15 dní pred pojednávaním spisovú značku jeho podania. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 15.05.2015 s tým, že súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti. Súd vyhodnotil žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania ako nedôvodnú, vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca sa zúčastňuje súdnych pojednávaní minimálne od roku 2013 samotný konajúci sudca rozhodol približne 200 vecí, kde bola žalobcom Pohotovosť s.r.o. a nikdy súd žalobcovi súd neoznamoval žiadnu spisovú značku, teda námietky a žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania považoval súd za účelové, preto v zmysle § 101 ods. 2/ O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, námietkou zaujatosti, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 19.10.2012, vyjadrením žalovanej zo 12.05.2015, ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu zo 14.05.2015, ospravedlnením žalovanej z 15.05.2015, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno č. k. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 175,00 Eur titulom majetkovej škody spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie a správu informačného systému a z čiastky 50,00 Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a15,00 Eur za administratívne spracovanie textov urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. Ďalej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 442,56 Eur, ktorá nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že ústavný súd pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 663,88 Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno, bol bezdôvodne nečinný viac ako 263 dní, prináleží žalobcovi náhrada vo výške 442,56 Eur.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno v konaní č. dňa 04.09.2006 žiadosť o udelenie poverenia voči povinnému I. G., nar. XX.XX.XXXX, na vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 05.08.2006. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol exekučným titulom. Exekučný súd vydal v zákonnej lehote dňa 22.09.2006 poverenie pre súdneho exekútora. Žiadosťou z 08.09.2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, súd vyzval pôvodného exekútora na doloženie kompletného exekučného spisu, ktorý bol zaslaný dňa 19.10.2009 spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd uznesením z 24.05.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, proti tomuto uzneseniu podala pôvodná súdna exekútorka odvolanie a návrh na doplnenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením z 21.11.2011. Exekúcia nie je skončená.

Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2/ písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný žalobný nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre podanie daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanej, pričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej vybavená, len konštatovala, že o tomto nároku ešte žalovaná nerozhodla. S prihliadnutím na tieto skutočnosti by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bola žalovaná uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vo veci súd sa oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. , z ktorého zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 04.09.2006, poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané včas, t. j. v 15-dňovej zákonnej lehote, dňa 22.09.2006.

Žiadosťou z 08.09.2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, súd vyzval pôvodného exekútora na doloženie kompletného exekučného spisu, ktorý bol zaslaný dňa 19.10.2009 spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd uznesením z 24.05.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, proti tomuto uzneseniu podala pôvodná súdna exekútorka odvolanie a návrh na doplnenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením z 21.11.2011. Exekúcia nie je skončená.

Súd ďalej konštatoval, že žalobca svojou žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v sume 175,00 Eur, a to administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca v konaní nepreukázal, nešpecifikoval z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej činnosti exekučného súdu mu táto škoda vznikla. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody, ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorá ju spôsobila, a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a predložiť o nich dôkazy. To, že žalobca škodu vyčíslil, nie je dôkazom toho, že naozaj škoda vznikla a tobôž nie dôkazom na to, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo strany žalobcu, ktoré presne neboli špecifikované. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody vo výške 175,00 Eur zamietol.

Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie bolo včas a riadne vo veci vydané poverenie pre súdneho exekútora na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti na udelenie poverenia. Súd hneď po doručení žiadosti a návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. neodkladne v zákonnej lehote, vydal poverenie pre súdneho exekútora. Oprávnený požiadal exekučný súd o zmenu v osobe exekútora. V zmysle uvedených skutočností súd rozhodol o zmene súdneho exekútora, pričom toto rozhodnutie súdu nebolo uskutočnené v zákonnej 30 dňovej lehote, avšak žalobca súdu nepreukázal, že by nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora došlo k vzniku nejakej škody pre žalobcu, čo by malo za následok, že by žalobca sa mohol domáhať náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy, nakoľko

exekúcia nie je doposiaľ skončená a zmenou v osobe exekútora nemohlo dôjsť k ujme v právach a povinnostiach tak oprávneného ako aj povinného.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo správne a zákonné, aby bolo vydané rozhodnutie, prípadne i po lehote, ale k rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez týchto potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť vo veci. K rozhodnutiu v tomto prípade boli zo strany žalobcu ako oprávneného doložené podklady, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom a bol správne označený povinný v konaní, preto súd v zákonnej lehote rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a tejto vyhovel vydaním poverenia pre súdneho exekútora. Podľa názoru súdu fakt, že v exekučnom konaní požiada oprávnený o zmenu súdneho exekútora, nič nemení na tom, že bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, exekúcia je vykonávaná proti povinnému, nie je podstatné, či exekúciu vykonáva jeden alebo druhý exekútor. Tým, že oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora a jeho žiadosti nebolo vyhovené v 30 dňovej lehote, oprávnený nebol ukrátený na svojich právach, pretože exekúcia nebola zastavená, pričom však zostali zachované všetky procesné práva aj povinnosti účastníkov exekučného konania, teda predtým ako bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, pôvodný súdny exekútor vykonával všetky úkony, ktoré boli potrebné vo veci vykonať. Na základe týchto skutočností, možno konštatovať, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, tak materiálna ako aj nemateriálna, pretože exekúcia prebiehala plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré bolo podľa žalobcu nadbytočné a nezaoberal sa len návrhom žalobcu, nepredstavuje samo o sebe nesprávny úradný postup orgánu štátu. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda, otázka je, či aj k škode došlo a aká je výška tejto škody. V konaní už bolo konštatované, že majetková ujma spôsobená žalobcovi, nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolností, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pritom musela byť už pred podaným tejto žaloby známa rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie neprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní v tomto konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia, keďže poverenie bolo vydané v zákonnej lehote.

Žalobca vo svojich žalobách (bolo podané veľké množstvo žalôb, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží prvostupňovému súdu, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Z týchto okolností veci ako sú hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody a neexistencie

konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.