Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-324-2014.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/324/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Ľ. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Š. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., IČO: 36 868 949, so sídlom v Bratislave, Mateja Bela 6, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.204,00 Eur a zároveň aby určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. Ďalej aby súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 17.5.2010 týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
Odporca navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania. Poukázal aj na to, že odporca nemá s navrhovateľkou už žiaden zmluvný vzťah, z čoho je vylúčené, aby súd mohol vyhovieť 2. a 3. časti žaloby. Taktiež poukazoval aj na nedostatok naliehavého právneho záujmu.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, zmluvou o úvere, kartou splátok, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 17.5.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol odporca navrhovateľovi bezúčelový úver vo výške 1.400 Eur. V zmluve bol uvedený úrok vo výške 23,57 %, administratívny poplatok 281,40 Eur. Celková čiastka, ktorú mal povinnosť zaplatiť odporcovi, predstavovala čiastku 1.883,00 Eur. Navrhovateľ zaplatil doteraz odporcovi sumu 2.604 Eur. V tejto súvislosti vzniklo podľa neho bezdôvodné obohatenie odporcu vo výške 1.204 Eur.
Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Provident. Nebola to jeho prvá zmluva. Touto zmluvou vyplatili predchádzajúcu pôžičku. Dostali viac ako 800 Eur. Prišla za nimi priamo pani z Providentu, manželka mala na ňu telefonický kontakt od susedy. Platili pravidelne, pani k
ním chodila a oni splácali. Zmluva bola vyplatená v roku 2011. Na otázku, prečo podali žalobu až v roku 2014, uviedol, že sa dozvedel ani nevie od koho, že sa dajú peniaze vymôcť naspäť právnou cestou. Akceptoval by, že by niečo aj navyše zaplatil, keď si človek požičia, ale určite nie toľko, koľko zaplatili oni, je to nehorázne. Na otázku prečo podali žalobu až 3 roky potom, keď to celé splatili, uviedol, že sa dozvedeli o tejto možnosti neskôr.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní 18.5.2015 trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Bližšie rozviedol podmienky, ktoré napádajú v tomto návrhu. „Prvou je administratívny poplatok. Ten sa napáda z dôvodu jeho neurčitosti a z dôvodu toho, že takáto podmienka nie je vylúčená zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že neprijateľné podmienky nemôžu byť tie, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, primeranosti ceny plnenia, musia byť vyjadrené určito, zrozumiteľne a jasne a nesmie ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Čiže pokiaľ by som to zobral od konca, individuálne dojednaná zmluvná podmienka administratívny poplatok určite nie je, keďže podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, individuálne dojednaná podmienka nie je taká, s ktorou sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol meniť jej obsah. To znamená, že v tomto prípade určite nejde o individuálne dojednanie zmluvnej podmienky. Čo sa týka vyjadrenia - určito, zrozumiteľne a jasne, tak ako som predložil súdu aj protistrane rozsudok C26/2013 body 71 a 72 uvádzajú, že požiadavka transparentnosti nesmie vychádzať len z toho, aby to bolo vyjadrené gramaticky, ale musí byť v podstate vyjadrené komplexne. V tomto prípade vôbec nestačí, aby administratívny poplatok bol určený len svojim názvom, ničím viac. Pripomienky komisie k prejudiciálnej otázke proti Providentu v bode 61 uvádzajú - zo zmluvy nie je jasný predmet plnenia, za ktorý sa administratívny poplatok mal uhradiť, ani spôsob, ako ho identifikovať. Navyše sa z obsahu obdobných právnych vecí javí, že výška administratívneho poplatku sa percentuálne odvíja od výšky úveru a výškou úveru úmerne rastie aj výška administratívneho poplatku. Čo sa týka hlavného predmetu plnenia, alebo vedľajšieho predmetu plnenia poukazujem na to, že žalovaný považuje administratívny poplatok za cenu a nie predmet plnenia, ale napriek tomu chcem uviesť to, že podľa rozsudku 12C/26/2013 v bode 49 a 50 sa uvádza, že hlavný predmet plnenia je tá zmluvná podmienka, ktorá vymedzuje samotnú podstatu zmluvného vzťahu a pokiaľ podmienka nespĺňa tieto vlastnosti, ide o vedľajší predmet plnenia, ktorý samozrejme podlieha súdnemu prieskumu. V tomto prípade poukazujeme aj na súdne pripomienky európskej komisie bod 46. Služba zabezpečenia hotovostného preberania splátok ani administratívne práce a úkony súvisiace s poskytnutím úveru podľa návrhu komisie nepredstavujú základné plnenie z úverovej zmluvy. Čo sa týka primeranosti ceny plnenia chcem povedať, že žalovaný si zamieňa pojmy primeranosť ceny a cena ako taká. Podľa môjho názoru cena tým, že je vyjadrená samozrejme nemôže predstavovať prekážku v tom, aby bola podmienka určená za neprijateľnú, pretože vylučuje sa súdny prieskum primeranosti ceny, nie ceny ako takej. To znamená, že pokiaľ má podmienka nejaký svoj základ a je vyjadrená len cenou, to znamená, že táto cena nemôže určite spôsobiť to, že by táto podmienka bola vylúčená zo súdneho prieskumu. V tomto prípade keď sa nenapáda primeranosť ceny, tak nemôže byť vylúčená z prieskumu. Z rozhodnutí, ktoré som teda ja predložil vyplýva, že rozsudok 143/13 v bode 70 uvádza, pokiaľ ide o podmienku, ktorá neposkytuje skutočné plnenie, ktoré by malo predstavovať protihodnotu tohto poplatku, otázka primeranosti tohto poplatku nemôže vzniknúť. To znamená, že pokiaľ žalovaný odmieta uviesť, čo administratívny poplatok predstavuje, odkazuje iba na rozhodnutie NS, ktoré teda bolo vydané omnoho neskôr, než bola uzavretá táto zmluva a uvádza, že správa úveru je pojem všeobecne známy, tak chcem uviesť k tomu, že tento pojem nie je všeobecne známy a pokiaľ to chce ozrejmiť žalovaný, tak by to mohol urobiť aj teraz, ale ako vieme z iných konaní, tak sa to nestane a hlavne v zmluve to uvedené nie je. Čiže podmienka, ktorá neposkytuje svoje skutočné plnenie nemôže zakladať primeranosť ceny, lebo je to pojmovo vylúčené. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v rámci tohto poplatku vyplýva z toho, že je tento poplatok odvodený od výšky poskytnutého úveru, je to v zásade 20,10 % z poskytnutej istiny, ako je tomu aj v tomto prípade. Nie je v podstate táto podmienka vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne v zmysle rozhodnutia súdneho dvora C26/2013 a nie je teda zrejmé, prečo by sa takáto posledná časť mala týkať niečoho, čo nie je v zmluve priamo vyjadrené. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru § 567 Občianskeho zákonníka uvádza, že dlh sa platí v mieste bydliska dlžníka. To znamená, že pokiaľ chcel žalovaný postupovať v zmysle zákona, tak takúto podmienku vôbec nemal spoplatňovať alebo uzatvárať ešte ďalšiu zmluvu o tom, aby dal za dosť zákonu. Navyše chcem poukázať na prepojenie bodu 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý uvádza - v prípade ak bol poskytnutý úver hotovostne, Provident poskytne zákazníkovi pomôcky na vedenie záznamu o platbách podľa tejto zmluvy. Zákazník sa zaviazal, že platobný záznam uloží bezpečným spôsobom. Zaväzuje sa, že nebude to platobného záznamu nič vpisovať, nebude ho meniť, poškodzovať, škrtať ani sa snažiť, aby bol nečitateľný. Provident je
oprávnený platobný záznam kontrolovať a na tento účel je zákazník povinný dať Providentu platobný záznam o dispozícii. K čomu je takáto listina, pokiaľ nepredstavuje pomôcku vedenia si platieb pre dlžníka, ale práve pre veriteľa, keď je úplne známe, že karta splátok je súčasťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, to znamená, že hotovostný režim máme na uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá podľa zákona nemá byť spoplatnená, avšak v tomto prípade to tak je. V tomto smere odkazujem na vypísané pripomienky Európskej komisie a na rozhodnutie C415/2011 v bode 69, ktoré sa práve vyjadrovalo k tomu, že pokiaľ sa má skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky je potrebné porovnať zákonné znenie, z ktorej neprijateľná podmienka vyplýva a podľa toho určiť či .... nerovná v právach a povinnostiach a v rámci toho, že § 567 Občianskeho zákonníka v podstate určuje práve to, že zmluva o zabezpečení splátok úveru, tak je to na mieste. Takisto táto zmluva a poplatok z ceny vyplývajúci vyplýva, zvyšky poskytnutého úveru je to 51,5 % z výšky poskytnutého úveru. Napriek tomu, že buď býva žalobca priamo v meste alebo mimo niekde, tak je to pre Provident úplne jedno a vôbec do toho nezarátava skutočné výdavky, ale úplne domnelé, ktoré v podstate vôbec nepredstavujú tie náklady, ktoré reálne mohol aj mať z takéhoto výberu splátok ako uvádza zákon.“
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania nároku má navrhovateľ za to, že premlčacia doba je 10-ročná a poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/648/2013, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome, preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselné získané bezdôvodné obohatenie, na čo sa viaže 10-ročná premlčacia lehota.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní sa ohradil voči demagógii navrhovateľa. Čo sa týka premlčania, poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov, kde je premlčacia lehota 3-ročná a 10-ročná objektívna lehota nevyplýva zo skutkového stavu. Predložili súdu rad právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré preskúmavali zmluvy spoločnosti Provident a konštatujú, že je v poriadku. Poukazoval na to, že zmluva sa uzatvárala 17.5.2010 v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Opakovane prešla súdnou kontrolou aj kontrolou správnych orgánov, ako aj napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je dávno premlčané. Poukázal na to, že zmluva zanikla priamo zo zákona. Je to najčastejší spôsob, ako zmluvy zanikajú a to splnením. Tieto konania nijako nepomôžu bežnému spotrebiteľovi, zahlcujú súdy a vznikajú trovy konania bezúčelne. Čo sa týka administratívneho poplatku, s každou zmluvou sú spojené administratívne náklady. Odporca poskytuje podnikateľskú činnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, nemajú z čoho iného mať zaplatiť administratívne poplatky ako z toho, čo zaplatí spotrebiteľ. Robia to všetky finančné inštitúcie, banky, aj nebankové inštitúcie. Oni ako Provident dali všetko do jedného poplatku, ktorý je vopred jasný. Spotrebiteľ sa s ním mohol oboznámiť. Čo sa týka miesta plnenia, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je napísané miesto plnenia, ktoré je bydliskom navrhovateľa a bolo to jasne uvádzané, preto to nie je zavádzanie.
Právny zástupca odporcu k predmetu konania ďalej uviedol, že právna úprava je taká, kedy bola priama regulácia maximálnej výšky RPMN. Súd môže robiť prieskum ceny, ale nie primeranosti ceny. Poukázal na konštantnú rozhodovaciu činnosť najvyšších inštancií, čo sa týka formalizmu výkladu. Nemôže byť podľa odporcu zmyslom súdu zaujať taký výklad, ktorý zneplatňuje právny úkon. Práve naopak, vždy má prioritu výklad zachovávajúci platnosť. To je prosto fakt v slovenskej právnej úprave a dlhodobo konštantne sa takto rozhoduje. To súvisí priamo s tou určitosťou pri tom administratívnom úkone. Nech sa súd v rámci neprijateľnosti zaoberá tým, ako by sa zlepšilo postavenie pána Q., keby bolo v zmluve o úvere uvedené niečo navyše, niečo viac, čo si predstavuje protistrana. Neviem konkrétne, čo myslí, že mu tam chýba, ale keby tam bolo niečo uvedené otázka je, odopreli sme my niekedy niečo splniť pánovi Q., odopreli sme my nejakú povinnosť alebo nejako mu vyjsť v ústrety v zmysle zákona alebo zmluvy, tvrdím, že nie. Vždy dostal všetko, čo dostať mal a to je tá druhá z tých námietok, na ktoré si myslím sa aj súd pýtal právneho zástupcu je to, že neprijateľnou podmienkou, my to namietame, nemôže byť to, čo v zmluve nie je, ale pán Q. si myslí, že by to tam byť malo. Môže byť niečo, čo v tej zmluve ja, veď tak je definovaná neprijateľná podmienka. Zároveň, že ten petit je nepresný, pretože neurčuje presné znenie zmluvy, čo už vyplýva aj z rozhodnutí NS, že proste neprijateľnú podmienku treba presne vymedziť. Zo strany navrhovateľa neodznel ani jeden argument.
Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 497 OZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a taktiež zmluva o zabezpečení splátok úveru.
Keďže odporca vzniesol námietku premlčania týkajúcu sa bezdôvodného obohatenia, súd sa musel touto vznesenou námietkou zaoberať. Navrhovateľ zo zmluvy, ktorou mu navrhovateľ poskytol úver, zaplatil 2.604 Eur, pričom výška úveru predstavovala sumu 1.400 Eur. Súd vychádzal z toho, že predmetná zmluva o úvere absentuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, na základe čoho by navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade to bolo prijatie plnenia navrhovateľa v časti zodpovedajúcej uplatnenému úroku z úveru a administratívneho poplatku a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru, ktorá sa realizovala dňa 7.7.2011, ako to vyplýva z karty splátok.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu uplynutím objektívnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby vo veci samej, súd nemohol priznať navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že vo veci došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu a že by sa mala použiť desaťročná premlčacia lehota, súd poukazuje na to, že navrhovateľ na preukázanie tohto tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy a iba tvrdenie nepostačuje na to, aby súd na danú skutočnosť mohol prihliadať. Navrhovateľ v predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno, že na strane odporcu existoval priamy, či nepriamy úmysel smerujúci k získaniu bezdôvodného obohatenia v jeho neprospech, vrátane nepreukázania, že pri uzatvorení predmetných zmlúv o úvere porušil akúkoľvek odbornú starostlivosť neuvedením ktorejkoľvek z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej zákonom č. 258/2001 Z. z. Súd vychádzal z toho, že odporca pôsobil v čase poskytnutia úveru navrhovateľovi na finančnom trhu ako štandardná nebanková spoločnosť, ktorá ako taká v čase poskytovania úverov spĺňala všetky zákonné predpoklady, aby mohla pôsobiť v oblasti poskytovania úverov spotrebiteľom. Odporca nebol postihnutý za to, že poskytuje úvery nekalým spôsobom.
Z tohto dôvodu súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol ako nárok premlčaný.
Pri zamietnutí žaloby v časti neprijateľných zmluvných podmienok vychádzal súd z toho, že na určenie neprijateľných zmluvných podmienok navrhovateľ nemal právny záujem vzhľadom na absenciu akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 53 ods.1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Navrhovateľ sa domáhal určenia, že ustanovenia zmluvy o úvere o tom, že má zaplatiť odporcovi administratívny poplatok, predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 OZ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech. Navrhovateľ tvrdil, že značnú nerovnováhu spôsobuje skutočnosť, že poplatok v podstatnej miere nesleduje skutočné plnenie pre navrhovateľa ako spotrebiteľa, ale je v záujme odporcu. Túto skutočnosť však navrhovateľ nijako nepreukázal. Navrhovateľ iba tvrdil, čo asi administratívny poplatok zahŕňa pričom uvádzal, že väčšinou ide o výdavky na riadne fungovanie odporcu, a teda, že tento poplatok je v záujme odporcu nie navrhovateľa. Súd má však za to že z povahy administratívneho poplatku je zrejme, že ide o paušálny poplatok pri, ktorom nie je možné nikdy presne definovať na aké konkrétne výdavky slúži. Je však zrejmé, že tento poplatok slúži na výdavky súvisiace s poskytnutím úveru navrhovateľovi a z ničoho nevyplýva, že by sa týmto poplatkom mali uhrádzať aj náklady odporcu na jeho existenciu.
Vo vzťahu k administratívnemu poplatku súd ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere obsahuje vo veľmi presnom číselnom vyjadrení sumu poskytnutého úveru a presné číselné vyjadrenie odplaty za jeho poskytnutie pozostávajúce z úroku a administratívneho poplatku. Vzhľadom na toto jasné, určité a zrozumiteľné vyjadrenie konečnej sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť nemohlo dôjsť k dodatočnému navýšeniu odplaty za poskytnutý úver. Administratívny poplatok spolu s úrokom tvoria cenu úveru, ktoré v súlade s § 53 ods. 1 OZ vyjadrená jasne, určite a zrozumiteľne, a z tohto dôvodu nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samotný predmet a cena plnenia nemôže spôsobovať nerovnováhu, pretože si ich spotrebiteľ dokáže ustrážiť. Preskúmavanie samotnej ceny úveru, ktorá je vyjadrená zrozumiteľne, jasne a určito vylučuje samotný § 53 ods. 1 OZ. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že by zmluvu uzatváral v tiesni, a že by jeho prípadné nepriaznivé postavenie mal odporca zneužiť. Súd poukazuje na to, že sám navrhovateľ uviedol, že obdobné zmluvy s odporcom už uzatváral aj s rovnakým spôsobom splácania.
Ako je uvedené vyššie administratívny poplatok bol v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne jedným číselným vyjadrením, v prípade že sa žalobcovi tento administratívny poplatok zdal vysoký, nemusel zmluvu s takouto, podľa neho neprijateľnou podmienkou, uzatvárať. Z údajov uvedených v úverovej zmluve si je bežný spotrebiteľ dokáže prečítať aká je poskytovaná výška úveru, aké sú celkové náklady úveru a akú teda celkovú sumu bude musieť spotrebiteľ za úver zaplatiť. Už zo samotného názvu tohto poplatku je zrejmé, že tento slúži na administratívnu činnosť žalovaného v súvislosti s poskytnutím úveru. V súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 2 písm. g), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu. Všetky tieto uvedené položky spoluvytvárajú celkové náklady spotrebiteľa t. j. jednu cenu, za ktorú poskytovateľ spotrebiteľského úveru úver poskytuje. Poplatok za správu úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia a preto sa na dojednania o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu ich primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
Súd v súlade s § 53 ods. 6 OZ mohol preskúmavať či celková odplata za úver podstatne prevyšovala obvykle požadovanú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Navrhovateľ však nijako nepreukazoval, že by táto odplata bola neprimeraná, a teda len jeho tvrdenia o neprimeranosti, bez akéhokoľvek unesenia dôkazného bremena nemohli privodiť jeho úspech v konaní. Aj keď štát prijal opatrenia na ochranu spotrebiteľa a uložil povinnosť súdu prihliadať na ochranu spotrebiteľa aj z úradnej moci, je stále povinnosťou navrhovateľa nielen určité skutočnosti tvrdiť, ale ich aj náležite preukázať. O tomto súd navrhovateľa poučil a navrhovateľ bol v konaní aj právne zastúpený advokátom, ktorý by o tejto povinnosti mal mať taktiež vedomosť.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia, že ustanovenie v zmluve o zabezpečení splátok úveru o tom, že navrhovateľ mal zaplatiť odmenu za hotovostný výber splátok, predstavuje neprijateľnú podmienku. Čo sa týka samotnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, aj keď táto zmluva súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nešlo o zmluvu, ktorú musel navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvoriť súčasne. Ide o doplnkovú službu, ktorá je nadštandardnou službou a je spoplatnená. V danom prípade ide o nepomenovanú zmluvu, pričom hlavným predmetom plnenia je povinnosť navrhovateľa platiť za túto službu a dojednanie o platbe za službu prevzatia hotovosti je teda dojednaním o hlavnom predmete plnenia. Toto dojednanie je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto podľa názoru súdu nemôže byť preskúmavané ako neprijateľná zmluvná podmienka. Zmluvná podmienka o odmene za službu zabezpečenia splátok úveru nijako neznevýhodňuje postavenie navrhovateľa vyplývajúce z právnych predpisov, ani z tohto pohľadu teda nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.
S poukazom na vyššie uvedené argumenty, teda súd žalobu vo všetkých výrokoch ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.