Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-487-2014.pdf
PDF · 65.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/487/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, proti povinnémuB.P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. Badíne, O. B. č. XX, vedenej pod značkou EX XXXXX/XXXX súdnym exekútorom P.. Borisom Sobolovským, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Koceľova 15, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 64,65 Eur a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 16.10.2014, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 21.08.2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 64,65 Eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov vydaného DÔVERA zdravotnou poisťovňou, a. s. č. k. 1335584572 zo dňa 18.08.2013.
Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom bolo povinnému doručené dňa 01.10.2014.
Dňa 20.10.2014 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Borisa Sobolovského doručené podanie povinného, v ktorom tento uviedol, že sa odvoláva voči exekúcii č. EX 66282/2014, nakoľko dlžnú sumu zaplatil poisťovni Dôvera pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a nebolo mu doručené rozhodnutie vydané Okresným súdom Zvolen. Na základe uvedeného povinný prosí o vrátenie trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním zo dňa 25.10.2014 súdu oznámil, že povinný uhradil pohľadávku vo výške 64,10 eur na účet oprávneného dňa 01.10.2014.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Súd posúdil podanie povinného, ktoré súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie, pričom zistil, že predmetné podanie
nie je dôvodné. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Z námietok, ktoré povinný proti exekúcii vzniesol súd v čase svojho rozhodovania nemal preukázanú žiadnu okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, a zároveň súd z námietok povinného nemal preukázanú ani žiadnu inú skutočnosť, ktorá by predstavovala dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.
Ako súd zistil z obsahu spisu, v predmetnej veci exekučné konanie začalo v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku dňa 25.06.2014, teda v deň, kedy bol súdnemu exekútorovi zo strany oprávneného doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Z námietok povinného, a ani priložených písomných dôkazov súd nemal preukázanú žiadnu okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, zároveň súd z námietok povinného nemal preukázanú ani žiadnu inú skutočnosť, ktorá by predstavovala dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Takýmto dôvodom nie je úhrada vymáhaného nároku po začatí exekučného konania. Povinný v podaných námietkach nepreukázal, že by uhradil nároky oprávneného, ktoré sú predmetom exekúcie ešte pred začatím exekučného konania, t.j. pred 25.06.2014. K námietkam povinného súd považuje za potrebné uviesť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť povinného informovať o začatí exekúcie. Keďže povinný pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z exekučného titulu včas a riadne nesplnil, bol oprávnený nútený sa obrátiť s návrhom na vykonanie exekúcie na súdneho exekútora. Návrh bol v čase jeho podania dôvodný, preto je povinnosťou povinného uhradiť nielen vymáhanú pohľadávku oprávneného, ale aj trovy exekúcie, ktoré je príslušný súdny exekútor povinný vyčísliť v súlade s príslušnými ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z.
Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu, a tieto zamietol, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).