Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-113-2022.pdf
PDF · 96.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/113/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31320155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, p r o t i žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 957,06 Eur a prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 894 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 894 Eur od 21.4.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,84%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 28.7.2022 sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 957,06 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 28.12.2019 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril 15.7.2019 zmluvu o pôžičke vo výške 894 Eur na kúpu konkrétneho tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť 21 mesačnými splátkami po 50 Eur až do celkovej sumy pôžičky 1.050 Eur, doposiaľ však neuhradila ani jednu splátku. Žalobca ju preto predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2019 vyzval na úhradu dlžných splátok a zároveň ju upozornil, že v opačnom prípade bude oprávnený úver zosplatniť. K úhrade dlžných splátok nedošlo, preto žalobca úver zosplatnil ku dňu 19.12.2019, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 22.12.2019. Žalovanú sumu vyčíslil ako rozdiel zosplatnenej istiny úveru.
2. Žalovanej bola doručená žaloba na písomné vyjadrenie ešte dňa 21.9.2022, doposiaľ sa však k žalobe nevyjadrila. Nedostavila sa ani na pojednávanie konané dňa 25.11.2022, hoci predvolanie jej bolo doručené ešte dňa 2.11.2022, pričom svoju neúčasť neospravedlnila na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu. Boli preto splnené podmienky pre uskutočnenie pojednávania.
3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, žiadosťou o poskytnutie úveru, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2019 s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2019, výpisom z registra klientskych informácií a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca tvrdil, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 15.7.2019 a to prostredníctvom internetu ako tzv. webovú zmluvu. Nej mala predchádzať rámcová zmluva, ktorou
mal byť dohodnutý spôsob uzatvárania zmlúv prostriedkami diaľkovej komunikácie. Túto rámcovú zmluvu však žalobca súdu nepredložil. V písomnom vyjadrení z 13.9.2022 tvrdil aj to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola riadne podpísaná oboma stranami a to napriek tomu, že doposiaľ súdu nepredložil kompletnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, hoci bol k tomu vyzývaný súdom opakovane listami z 8.8.2022 a 6.9.2022. Súd pritom upozornil žalobcu na to, že predložená bola len časť zmluvy končiaca článkom XV. označeným ako „podmienka splácania úveru“ a že teda chýba zvyšok zmluvy vrátane podpisov jej účastníkov a dátumu uzavretia zmluvy, čo je potrebné na posúdenie platnosti zmluvy a zistenie právneho predpisu, podľa ktorého je potrebné zmluvu posúdiť. Aj po tomto upozornení žalobca nepredložil úplnú zmluvu a teda tým nepreukázal, že by strany túto zmluvu podpísali. Dôkazné bremeno na preukázaní písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je pritom na žalobcovi, pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácií upravené v § 153 CSP vrátane popretia skutkových tvrdení v žalobe ako prostriedku procesnej obrany žalovanej, ktorá je spotrebiteľkou však v spotrebiteľských sporoch neplatí, čo je jasne uvedené v § 296 CSP.
5. Žalobca predložil žiadosť žalovanej o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru zo dňa 15.7.2019 s elektronickým podpisom žalovanej a tiež týmto spôsobom podpísané Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahujú údaje o druhu úveru – viazaný spotrebiteľský úver, o výške úveru – 894 Eur, dobe trvania zmluvy – 21 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy, počtu splátok – 21, výške splátky 50 Eur, termíny splátok 20.dňa príslušného mesiaca, ako aj údaj o celkovej čiastke na zaplatenie – 1.050 Eur, výške úrokovej sadzby 20,45% p.a.; výške RPMN 20,45% vrátane spôsobu výpočtu s uvedením predpokladov použitých pre uvedený výpočet.
6. Z už spomínanej neúplnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9079806729, ktorá obsahuje tie isté náležitosti ako sú uvedené v spomínaných Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, navyše je uvedený druh tovaru, na ktorý tento úver mal byť použitý – stavebný materiál a vyplýva aj termín splatnosti prvej splátky – 20.8.2019, ako aj sprostredkovateľ ako predajca vrátane zákazníckeho servisu určeného aj na vybavovanie reklamácií.
7. V časti X. bode 10.2 si účastníci zmluvy dohodli vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a § 665 Občianskeho zákonníka.
8. V úvodnej časti formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že žalovaná je vydatá, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, má vlastné bývanie, je zamestnaná u konkrétneho zamestnávateľa na dobu neurčitú s priemerným čistým mesačným príjmom za posledné 3 mesiace po 520 Eur.
9. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná zaplatila len dohodnutú akontáciu 74,94 Eur a nezaplatila ani jednu splátku. Znamená to, že do omeškania sa prvýkrát dostala so splátkou splatnou 20.8.2019.
10. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2019 žalobca vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 150 Eur s upozornením, že ak do 5.12.2019 nedôjde k úhrade tejto sumy, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Tento list bol žalovanej doručený do vlastných dňa 7.11.2019. K úhrade dlžných splátok však nedošlo, žalobca preto úver zosplatnil ku dňu 19.12.2019, čo vyplýva z už spomínaného prehľadu splátok a úhrad a tiež zo žaloby a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 22.12.2019.
11. Na výzvu súdu o preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania a preverovania bonity žalovanej s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca reagoval písomným vyjadrením z 18.8.2022, v ktorom uviedol, že žalovaná deklarovala svoj mesačný príjem 520 Eur, ktorý však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Doložil len výpis z registra klientskych informácií, podľa ktorého žalovaná splácala tri ďalšie úvery s úhrnnou mesačnou splátkou 292 Eur a tiež kreditnú kartu s mesačnou splátkou 77 Eur, teda celkovo uhrádzala splátky mesačne po 369 Eur. Z nepochopiteľných dôvodov žalobca pri výpočte vychádzal z príjmu žalovanej 771 Eur, od ktorého odpočítal životné minimum 210,20 Eur a splátky vo výške 369 Eur.
12. Vo všeobecnosti každá zmluva môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, pokiaľ zákon nevyžaduje obligatórnu písomnú formu. To, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, hoci nebolo preukázané, že by k uzavretiu došlo kvalifikovanou písomnou formou však vyplýva
z ďalších listín podpísaných žalovanou a to predovšetkým Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch – zákon č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať za špeciálny právny predpis, ktorý má stále prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ako je Občiansky zákonník. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedostatok zákonnej písomnej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.
13. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2019 do 31.12.2019.
14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Uvedený špeciálny právny predpis však rieši nedostatok písomnej formy fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako je to uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Vzhľadom na to, že uvedený špeciálny právny predpis, teda zákon č. 129/2010 Z.z. má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou teda pred Občianskym zákonníkom súd dospel k záveru, že aj keď nebolo preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami písomnou formou, uvedený nedostatok spôsobil už spomínanú zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
15. Zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru však nastala aj podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
16. Podľa § 11 ods. 2 citovaného ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
17. Súd pripomína, že zákonodarca jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti D. E. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 zo dňa 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
18. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že by nejakým spôsobom preveril príjem žalovanej pred uzavretím predmetnej zmluvy a navyše nepochybne nesprávne vyhodnotil aj jej bonitu, keďže deklarovaný príjem žalovanej bol len 520 Eur mesačne, žalobca mal k dispozícii údaje o jej úverovej zaťaženosti v rozsahu 369 Eur mesačne a po odpočítaní životného minima 210,20 Eur žalovaná bola
v mínuse a teda nebola schopná úver splácať, čo sa napokon aj prejavilo tým, že nezaplatila ani jednu splátku. Žalobca preto navyše nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť s poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. a preto jeho právny úkon o predčasnom zosplatnení úveru je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.
19. Vzhľadom na zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má preto žalobca nárok len na istinu úveru bez úrokov a poplatkov, teda na sumu 894 Eur, preto súd vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju neopodstatnenú zamietol.
20. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobca uplatnil úroky z omeškania nie z jednotlivých omeškaných splátok, ale z celého zosplatného úveru, pričom vychádzal z nesprávneho názoru o splatnosti predčasného zosplatnenia úveru. V súlade s dispozičnou zásadou súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa prirodzenej splatnosti úveru dohodnutej v zmluve, ktorá predstavovala 21 mesiacov od 20.8.2019 a teda k prirodzenej splatnosti došlo 20.4.2021. Súd preto priznal úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa a keďže žalobca požadoval úroky z omeškania aj za skoršie obdobie súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu aj v tejto časti.
25. Pre úplnosť súd dodáva, že skúmal ex offo aj to, či pohľadávka hoci len čiastočne nie je premlčaná. Nepochybne zmluva uzatvorená medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
33. Súd zastáva názor, že trojročná premlčacia lehoty plynie od zročnosti prvej nezaplatenej splátky t.j. v danom prípade od 21.8.2019 a uplynula 21.8.2022. Keďže žaloba bola podaná ešte 28.7.2022 znamená to, že bola podaná včas a pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je.
34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v spore úspešný v podiele 93,42% a žalovaná v podiele 6,58%. Preto podľa zásady pomeru úspechu strán v spore súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 86,84% (93,42-6,58), keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.