Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-36-2015.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. S., A.. X.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov matky Y. S.E., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej A. H. J. Č.. X Q. O., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou G. H., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, a otca D. S., A.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho A. Č. J. Č.. XX Q. O., toho času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou U.. F. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o zmenu zariadenia na výkon nariadenej ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P 212/2012 zo dňa 6.5.2013 tak, že za účelom nariadenej ústavnej starostlivosti umiestňuje maloletého Y. S., A.. X.XX.XXXX, do Detského domova Uralská 1, Košice, a zaväzuje rodičov maloletého prispievať súdom určené výživné vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna na účet Detského domova Uralská 1, Košice.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.1.2015 žiadal, aby súd zmenil zariadenie na výkon nariadenej ústavnej starostlivosti pre maloletého Y. S., A.. X.XX.XXXX, z Reedukačného centra v Čerenčanoch na Detský domov Uralská 1, Košice a zo strany rodičov určil vyživovaciu povinnosť pre každého z rodičov vo výške po 30 % zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že mladistvý Y. bol do Reedukačného centra v Čerenčanoch prijatý dňa 21.9.2012 na základe uznesenia o nariadení predbežného opatrenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P/212/2012 zo dňa 10.9.2012, ústavná starostlivosť v tomto zariadení bola maloletému nariadená rozsudkom zo dňa 6.5.2013, v hodnotení reedukačného centra je vyjadrený súhlas s predmetným návrhom, taktiež je v hodnotení uvedené, že maloletý Y. je v školskom roku 2014/2015 žiakom 8. ročníka ZŠ, od začiatku jeho pobytu v zariadení sa zaradil medzi šikovných a bystrých žiakov, na vyučovanie chodil pripravený, domáce úlohy si riadne plnil, učí sa rýchlo a jeho správanie v škole bolo bez závažnejších problémov, je pre neho typický cynizmus, je citovo deprimovaný, trpí povrchným záujmov jeho matky, s problémami sa však nezveruje, zo všetkých predmetoch prospieval výborne a chválitebne, maloletý je prispôsobivý a vychovávateľov rešpektuje, je taktiež kamarátsky a správa sa slušne, baví ho tiež šport, hygienické návyky má osvojené, pravidelne je uvoľňovaný na prázdninový pobyty k starej matke a vždy sa vracia späť v stanovenom termíne, vzhľadom k tomu, že maloletý je v reedukačnom centre už dva roky, jeho ďalšie zotrvanie v režimovom systéme by bolo pre jeho psychiku zaťažkávajúce a neprinieslo by žiadne pozitíva, preto reedukačné centrum odporučilo jeho
premiestnenie do detského domova v mieste trvalého bydliska, kde má súrodenca a najbližšiu rodinu, jeho prevýchovný proces plní svoj účel a maloletý by bol najradšej so svojím bratom, ako sám vyjadril, na základe uvedených skutočností mal navrhovateľ za to, že je v záujme maloletého jeho premiestnenie do uvedeného detského domova.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia ústavnej starostlivosti maloletého vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P/212/2012-46 zo dňa 6.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2013, súd nariadil maloletému Y. S., A.. X.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť v Reedukačnom centre Čerenčany, zároveň tunajší súd týmto rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné sú obaja rodičia maloletého povinní prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra Čerenčany od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Ústavná starostlivosť bola maloletému nariadená z dôvodu, že v rodinnom prostredí nemal vytvorené vhodné podmienky pre jeho ďalší vývin, matka jeho výchovu nezvládala a bolo nevyhnutné pre jeho priaznivý vývin nariadenie ústavnej starostlivosti.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/36/2015 zo dňa 1.4.2015 bola otcovi maloletého v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovená na zastupovanie v konaní opatrovníčka, U.. F. Q., zamestnankyňa Okresného súdu Košice I, keďže jeho pobyt nie je známy a nepodarilo sa otcovi dlhodobo doručiť zásielky súdu.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/36/2015 zo dňa 1.4.2015 bola matke maloletého v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovená na zastupovanie v konaní opatrovníčka, G. H., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, keďže jej pobyt nie je známy a nepodarilo sa matke dlhodobo doručiť zásielky súdu.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 19.2.2015 vyplýva, že nakoľko prevýchovný proces splnil svoj účel a vzhľadom k súčasnej sociálnej situácii rodiny, aj rešpektovania názoru dieťaťa, je v jeho najlepšom záujme, zachovanie súrodeneckých väzieb, preto kolízny opatrovník uviedol, že premiestnenie maloletého do detského domova je v jeho záujme.
Opatrovníci rodičov maloletého, sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili, preto súd pojednával a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom vo veci dňa 15.5.2015 uviedla, že na podanom návrhu navrhovateľ trvá v celom rozsahu. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu na zmenu zariadenia nariadenej ústavnej starostlivosti vyhovieť.
Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania rodičia naďalej nemajú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého v domácom prostredí, kolízny opatrovník mal za to, že premiestnenie maloletého do detského domova je v záujme maloletého, keďže prevýchovný proces bol úspešný, v tomto detskom domove je umiestnený aj brat maloletého, z dôvodu zachovania súrodeneckých väzieb je vhodné umiestnenie maloletého do tohto detského domova, v uvedenom detskom domove sa maloletému zabezpečí potrebná starostlivosť a predovšetkým bude naďalej začlenený do študijného procesu. U rodičov maloletého sa sociálna situácia nezmenila, sú bez stáleho zamestnania, preto im súd uložil povinnosť súdom určené výživné poukazovať na účet uvedeného detského domova odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne za preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť maloletému je v jeho záujme, rozhodol o zmene zariadenia, kde dochádza k tejto starostlivosti a pre tento účel maloletého umiestnil do Detského domova Uralská 1, Košice.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.