Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Saz-2-2022.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Saz/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu: U. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Q. U., cestovný doklad č. XXXXXXXXX, miesto pobytu: Pobytový tábor v Rohovciach, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Račianska cesta 71, Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko, so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.08.2022, sp. zn.: ČAS: MU-DS-9-22/2022-Ž, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 02.08.2022, sp. zn. ČAS: MU-DS-9-22/2022-Ž (ID os. 153722), v konaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o azyle“), podľa § 11 ods. 1 písm. c) tohto zákona zamietol žiadosť o udelenie azylu cudzinca U. E., nar.: XX.XX.XXXX (t.j. žalobcu v tomto súdnom preskúmavacom konaní) ako neprípustnú a vyslovil (podľa § 11 ods. 3 zákona o azyle), že na konanie o udelenie azylu je v prípade žalobcu príslušná Francúzska republika. Zároveň žalovaný v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej v texte aj: „Nariadenie (EÚ) č. 604/2013“) sa odovzdanie žalobcu do Francúzskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. Podľa žalovaného v súlade s čl. 29 ods. 2 označeného nariadenia, táto lehota môže byť predĺžená najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu žiadateľa alebo najviac o osemnásť mesiacov, ak je žiadateľ o udelenie azylu na úteku.
2. Žalobca správnou žalobou zo dňa 14.09.2022, podanou prostredníctvom právneho zástupcu (ustanoveného právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, č. sp. KaKE/17718/2022, ČRZ: 97787/2022 zo dňa 06.09.2022 o priznaní nároku na právnu pomoc) žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. 17 ods. 1 Nariadenia č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013 môže (odchylne od článku 3 ods. 1): „každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj
keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie“. S poukazom na toto ustanovenie sa domáhal, aby žalovaný prevzal zodpovednosť za posúdenie jeho žiadosti o azyl, pretože Francúzsko čelí omnoho väčšiemu počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo by mohlo mať vplyv na dĺžku azylového konania a jeho efektivitu.
4. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v podanej žalobe správny súd rozhodol uznesením č.k. 10Saz/2/2022-34 zo dňa 19.10.2022 (právoplatným dňa 19.10.2022) tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2022 k správnej žalobe konštatoval, že dňa 11.05.2020 začalo dublinské stredisko Migračného úradu (v ďalšom texte aj: „dublinské stredisko“) so žalobcom konanie podľa Nariadenia č. 604/2013 z 26.06.2013 a následne zistil, že žalobcovi bolo dňa 20.01.2022 vydané vízum č. XXXXXXXXX na Francúzskom veľvyslanectve v Moskve so splatnosťou pre schengenské štáty do 18.07.2022. Dňa 13.05.2022 zaslalo dublinské stredisko podľa čl. 12 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 žiadosť o prevzatie žalobcu partnerskému úradu vo Francúzsku, ktorý po zaslaní dodatočných informácií slovenskými úradmi dňa 13.07.2022 prevzatie žalobcu písomne akceptoval. Žalovaný zároveň konštatoval, že Francúzsko ako členský štát Európskej únie je plnohodnotným partnerom dodržiavajúcim všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o udelenie azylu. Žalovanému zároveň nie sú známe žiadne informácie o tom, že by žiadatelia o udelenie azylu čelili vo Francúzsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Zhrnul, že žalobcovu výpoveď, ako aj právny názor jeho právneho zástupcu ohľadom konania štátnych orgánov v inej členskej krajine nemožno považovať za objektívnu skutočnosť zakladajúcu nárok na iné posúdenie danej veci. Smerodajným pre rozhodnutie sú preukázané skutočnosti, dôkazy, resp. zistené a overiteľné informácie z oficiálnych zdrojov. Zdôraznil, že žiadatelia o azyl nemajú právo vyberať si členský štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu a skutočnosť, že Francúzsko čelí omnoho väčšiemu počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo by mohlo mať vplyv na dĺžku azylového konania a jeho efektivitu, nepovažuje žalovaný za relevantný dôvod na použitie čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Žalovaný vyslovil názor, že vo Francúzsku v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov o azyl neexistujú systémové chyby, na základe ktorých by hrozilo žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Podľa žalovaného správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa aj so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom, zistil presný a skutočný stav veci a na základe relevantných podkladov následne rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o azyle. Z týchto podstatných dôvodov preto žiadal správnu žalobu zamietnuť.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu replikou svoje stanovisko nezaujal, napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného spolu s výzvou súdu na repliku boli doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.10.2022.
7. Krajský súd v Košiciach posúdil správnu žalobu žalobcu v zmysle § 206 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (SSP) a za splnenia procesných podmienok vyplývajúcich z § 206 ods. 6 v spojení s ust. § 107 ods. 2 SSP (za dodržania podmienok vyplývajúcich z § 182 ods. 1 písm. g/, § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) a po posúdení zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného podľa § 219 SSP žalobu rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.11.2022, ako nedôvodnú zamietol.
8. Predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom preskúmavacom konaní je rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko zo dňa 02.08.2022, sp. zn. ČAS: MU-DS-9-22/2022-Ž, ktorým bola podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustná a zároveň žalovaný podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona vyslovil, že v prípade žalobcu je na konanie o udelenie azylu príslušná Francúzska republika.
9. Žalovaný rozhodol na základe skutkového zistenia, že žalobcovi bolo dňa 20.01.2022 na Francúzskom veľvyslanectve v Moskve vydané vízum č. XXXXXXXXX platné pre schengenské štáty do 18.07.2022, preto Francúzska republika je zodpovedným štátom za posúdenie žiadosti žalobcu o udelenie azylu.
10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na odôvodnenie rozhodnutia konštatoval, že žalobca po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky požiadal dňa 27.04.2022 na oddelení azylu Policajného zboru v Humennom o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky, a následne bol umiestnený do Záchytného tábora v Humennom, kde s ním boli vykonané prvotné úkony týkajúce sa jeho azylovej procedúry. Následne preverením daktyloskopických odtlačkov v systéme EURODAC bolo zistené, že žalobcovi dňa 20.01.2022 bolo na Francúzskom veľvyslanectve v Moskve vydané vízum č. XXXXXXXXX platné pre schengenské štáty do 18.07.2022. Dňa 11.05.2022 dublinské stredisko začalo so žalobcom konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013. Žalobca v pohovore zo dňa 12.05.2022 uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval autom koncom januára 2022 do mesta Krasnodar, odkiaľ pokračoval letecky do Arménska. Následne sa presunul autom do Gruzínska a ďalej letecky cez Turecko do Francúzska. Vo Francúzsku sa zdržal štyri dni a pokračoval cez Poľsko na Slovensko, konkrétne do Prešova, odkiaľ ho vzal kamarát do Sniny. Následne sa rozhodol požiadať o udelenie azylu na území Slovenska. Správny orgán v súlade s kapitolou I, čl. 2 Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30.01.2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES) č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 dňa 13.05.2022 zaslal žiadosť o prevzatie podľa čl. 12 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 Francúzskemu partnerskému úradu. Po zaslaní dodatočných informácií slovenskou stranou dňa 13.07.2022 Francúzska republika písomne akceptovala prevzatie žalobcu z dôvodu, že žalobca je držiteľom platného víza, preto za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum.
11. Žalovaný v preskúmanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že pred vydaním rozhodnutia posúdil informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúcich sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok vo Francúzsku, ako aj možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny a dospel k záveru, že už samotné Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Francúzsko je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. Francúzsko je plnohodnotným partnerom dodržiavajúcim všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Títo majú štandardne zabezpečené ubytovanie a finančný príspevok, ktorého výška sa odlišuje podľa počtu členov domácnosti. Životné podmienky žiadateľov o azyl v pravidelných prijímacích strediskách sa považujú za primerané a v prijímacích strediskách sa neuvádzajú žiadne správy o preplnení. Strediská sú zvyčajne čisté a majú dostatočné sociálne zariadenia. Personál pracujúci v prijímacích centrách je vyškolený. Žiadatelia o azyl v riadnom konaní, rovnako ako všetci ostatní štátni príslušníci tretích krajín pod určitou úrovňou príjmu, majú prístup k zdravotnej starostlivosti vďaka systému univerzálneho zdravotného poistenia. Dublinskému stredisku nie sú známe žiadne informácie, že by osoby čelili vo Francúzsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že vo svojom rozhodnutí zohľadnil aj uplatnenie čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, no po posúdení všetkých skutočností vzťahujúcich sa k predmetnej žiadosti nepovažuje za relevantné použiť označené ustanovenie v prípade žiadateľa o udelenie azylu, pretože Francúzsko potvrdilo svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobcovi a vyslovilo aj súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti.
12. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že v zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom je Francúzska republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že vo Francúzskej republike by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Práve z týchto podstatných dôvodov preto žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o azyl na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 26 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ako neprípustnú a konštatoval, že žalobca bude odovzdaný z územia Slovenskej republiky v súlade s čl. 29 ods. 1 označeného Nariadenia.
13. Podľa § 53b ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z, o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určovaní členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritéria a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
14. Podľa Kapitoly II, čl. 3, ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), členské štáty posúdia každú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III označený ako zodpovedný.
15. Podľa Kapitoly III, čl. 7, ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, kritériá na určenie zodpovedného členského štátu sa použijú v takom poradí, v akom sú stanovené v tejto kapitole.
16. Podľa Kapitoly III, čl. 12, ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, ak je žiadateľ držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum.
17. Podľa Kapitoly III, čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, odchýlne od čl. 3 ods. 1 môže každý členský štát rozhodnúť, že posúdi žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle, ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát.
19. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa ods. 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
20. V súvislosti s podstatným žalobným dôvodom, uplatneným žalobcom v podanej správnej žalobe, v ktorom sa žalobca domáhal aplikácie čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013, a teda posúdenia jeho žiadosti o azyl štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, správny súd poukazuje na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžak/3/2018 zo dňa 27.03.2018, z ktorých vyplýva: „Na aplikáciu čl. 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (dublinské nariadenie), nie je právny nárok, a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. Aj v rámci aplikácie voľnej úvahy je správny orgán povinný rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.“
21. Správny súd sa stotožňuje s právnymi závermi žalovaného správneho orgánu, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnú, pretože v prípade žalobcu je na konanie o udelenie azylu (EÚ) č. 604/2013 príslušná Francúzska republika. Uvedené bolo preukázané skutkovým zistením, že žalobcovi bolo dňa 20.01.2022 na Francúzskom veľvyslanectve v Moskve vydané vízum č. XXXXXXXXX platné pre schengenské štáty do 18.07.2022 a tým, že Francúzska republika dňa 13.07.2022 po zaslaní dodatočných informácií slovenskou stranou písomne akceptovala prevzatie žalobcu podľa čl. 12 ods. 2 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (uvedené žalobcom v rámci súdneho konania spochybňované nebolo), teda uznala, že je štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu v zmysle čl. 3 ods. 1 označeného nariadenia.
22. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal aj s otázkou hrozby neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a prípadného porušovania čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, keď uviedol správnu úvahu, že Francúzska republika dodržiava všetky európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu a nie sú známe žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali, že takéto osoby čelia vo Francúzsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam. Francúzska republika je plnohodnotným partnerom dodržiavajúca všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl s tým, že títo žiadatelia majú štandardne zabezpečené ubytovanie, ako aj finančný príspevok. Životné podmienky žiadateľov o azyl v pravidelných prijímacích strediskách sa považujú za primerané a je im zabezpečená aj zdravotná starostlivosť.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobca nemá právny nárok na aplikáciu čl. 17 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a žalovaný postupoval striktne v zmysle príslušných článkov označeného nariadenia, ako aj vyššie citovaných ustanovení zákona o azyle, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú (v lehote podľa § 216 ods. 1 SSP) podľa § 219 SSP zamietol. Správny súd dodáva, že v zmysle uvedených záverov je obava žalobcu o dĺžku azylového konania a jeho efektivitu vzhľadom na počet obdobných žiadostí vo Francúzku právne irelevantná.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).