Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice proti žalovanému: EMG-ELEKTRO s.r.o., so sídlom Gaštanová 1273/84, 066 01 Humenné, IČO: 47178213, o zaplatenie 3812,50 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3812,50 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1087,00 eur od 19.11.2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 775,00 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1950,00 eur od 24.12.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 228,50 eur a sumu 868,92 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobkyne spoločnosť MINEVAX, s.r.o., Bardejov sa návrhom doručeným súdu dňa 13.2.2014 domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 3812,50 eur spolu s príslušenstvom, a to z dôvodu nezaplatenia faktúr č. 2013018, č. 2013019, č. 2013020, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému vykonané práce na základe zmluvy o dielo.

Dňa 26.3.2014 súd vydal platobný rozkaz pod č.k. -25, v ktorom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukazoval na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli dodržané zmluvné podmienky, ku ktorým sa zaviazal pri podpise zmluvy o dielo, a to v súvislosti s článkom II bod 2 zmluvy o dielo, kde sa zhotoviteľ zaviazal dokladovať objednávateľovi k vystavenej faktúre výkaz o vykonaných prácach a výkaz o odpracovaných hodinách. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že zhotoviteľ mu dodal len výkaz o odpracovaných hodinách, a preto vyzýval žalobcu na dodanie aj výkazu o odpracovaných prácach, avšak žalobca na tieto výzvy nereagoval. Na základe uvedeného súd nariadil vo veci pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa ako právna nástupkyňa spoločnosti MINEVAX, s.r.o. Bardejov sa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 3812,50 eur s príslušenstvom, pričom túto pohľadávku predstavujú nezaplatené faktúry zo strany žalovaného na základe zmluvy o dielo. Žalobkyňa poukazovala na to, že zmluvu o dielo za spoločnosť MINEVAX, s.r.o. podpisovala ona, pretože v tom čase bola konateľkou spoločnosti MINEVAX, s.r.o.

Žalobkyňa tvrdila, že už pri podpise zmluvy mala určité výhrady voči textu, kde bolo uvedené, že pre odovzdanie prác sa bude vyžadovať protokol o odovzdaní prác, pričom konateľ žalovaného tvrdil, že ide

o všeobecnú zmluvu, ktorú urobí s každým objednávateľom a že nebudú žiadne problémy, keď sa práce urobia. O skutočnosti, že žalovaný požadoval odovzdávací protokol sa dozvedela prvýkrát žalobkyňa až v odpore proti platobnému rozkazu a dovtedy žalovaný odovzdávací protokol nepotreboval a niektoré faktúry vyplatil v hotovosti, resp. v celosti.

Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že žalovaný sa až do podania návrhu na súd nebránil tomu, že žalobcovi dlhuje a na základe e-mailovej komunikácie sa žalovaný bránil iba tým, že za práce zaplatí neskôr, avšak žalobkyňa čakala so zaplatením prác zo strany žalovaného, ktorý však za práce nezaplatil, a preto žalobkyňa vyplatila peniaze zamestnancom z vlastných finančných prostriedkov.

Štatutárny zástupca žalovaného, a to konateľ spoločnosti počas konania poukazoval na to, že listom zo dňa 27.11.2013 vyzýval žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu spoločnosť MINEVAX, s.r.o., o vystavenie a zaslanie faktúr za vykonané práce a predložil aj list zo dňa 10.1.2014 označený ako reklamácia k faktúre č. 2013016.

Zástupca žalovaného poukazoval na to, že podľa zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že faktúra za vykonané práce musí obsahovať objednávacie číslo zmluvy o dielo, a preto pre zmluvu o dielo bolo potrebné doložiť výkazy hodinovej práce a odovzdávacie protokoly. Odovzdávacie protokoly boli potrebné z dôvodu, aby bolo určené kto vlastne nesie zodpovednosť za vykonané práce.

Štatutárny zástupca žalovaného nepoprel skutočnosť, že vykonal čiastočnú úhradu faktúry č. 20130118, ktorá bola predmetom tohto sporu vo výške 1700,00 eur a v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalobkyňa ho osobne navštívila v S., a preto túto sumu uhradil.

Z obsahu prehlásenia P. K. vyplýva, že tento pracoval od 16.9.2013 do 29.11.2013 na základe objednávky spoločnosti MINEVAX, s.r.o., ktorá bola dodávateľom elektromontážnych prác pre žalovanú spoločnosť v Nemecku. Skončením montáže na jednotlivých unimobunkách boli práce nemeckým objednávateľom prevzaté a práca bola odsúhlasená podpísaním odpracovaných hodín. Z obsahu prehlásenia ďalej vyplýva, že na týchto objektoch sa nevideli výkazy o vykonaných prácach, pretože pracovníci neboli platení na základe vykonania jednotlivých prác t.j. úkolovou prácou, ale na základe odpracovaných hodín a spustení funkčnosti každého objektu. Nemecký odberateľ prác nevyhotovoval a nepodpisoval ani preberacie protokoly, ani výkazy prác.

Z obsahu Zmluvy o dielo zo dňa 11.9.2013 vyplýva, že predmetnou zmluvou žalovaný ako objednávateľ si objednal u žalobcu ako zhotoviteľa vykonanie prác s tým, že miesto výkonu prác bolo Haldenschule, Salbeiweg 10, 73230 Kirschheim unter Teck Deutschland.

Z obsahu faktúry č. 2013020 zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1950,00 eur za vykonané práce podľa zmluvy o dielo za obdobie od 18.11.2013 do 29.11.2013.

Z obsahu faktúry č. 2013018 zo dňa 28.10.2013 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému vykonané práce v Nemecku podľa zmluvy o dielo za obdobie od 14.10.2013 do 26.10.2013, a to vo výške 2787,50 eur.

Z obsahu faktúry č. 2013019 zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 775,00 eur za vykonané práce v Nemecku za obdobie od 28.10.2013 do 30.10.2013.

Z obsahu faktúry vyplýva, že žalobca uviedol aj mená pracovníkov (K., A.), ktorí práce vykonali.

Z obsahu listu žalobcu zo dňa 16.1.2014 vyplýva, že predmetným listom žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy 3812,50 eur z dôvodu nezaplatenia faktúr č. 2013018, č. 2013019 a č. 2013020 s tým, že podľa tohto listu žalovaný mal doplatiť faktúru č. 2013018 vo výške 1087,50 eur.

Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.6.2014 vyplýva, že touto zmluvou pôvodný žalobca MINEVAX, s.r.o. Bardejov ako postupca postúpil žalobkyni N. A. svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 3812,50 eur.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je potrebné vyhovieť.

Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa Nariadenia vlády SR č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že dňa 11.9.2013 bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou MINEVAX, s.r.o. Bardejov ako zhotoviteľom, podľa ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa elektroinštalačné práce v Nemecku. Ďalej bolo preukázané, že zhotoviteľ ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.6.2014 svoju pohľadávku vo výške 3812,50 eur žalobkyni.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3812,50 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný ako objednávateľ mu nezaplatil faktúry, ktorými mu žalobca vyúčtoval vykonané práce podľa zmluvy o dielo. Tak ako to vyplýva, z dokazovania, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2013018 na sumu 2787,50 eur za vykonané práce v Nemecku s tým, že žalovaný z tejto sumy uhradil sumu 1700,00 eur a zvyšnú sumu doposiaľ neuhradil. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2013019 sumu 775,00 eur a faktúrou č. 2013020 sumu 1950,00 eur za vykonané práce v Nemecku s tým, že z obsahu faktúr jednoznačne vyplýva za aké obdobie žalobca vyúčtoval žalovanému vykonané práce a navyše žalobca tam uvádza aj mená pracovníkov, ktorí práce vykonali t.j. K. P. A.. Z tohto dôvodu teda neobstojí tvrdenie konateľa žalovanej spoločnosti, ktorý počas konania poukazoval na to, že bolo potrebné oznámiť, ktorí pracovníci práce vykonávali, a to z hľadiska zodpovednosti.

V súvislosti s tvrdením žalovaného, že mu neboli dodané odovzdávacie protokoly je žiaduce uviesť, že obvyklou praxou medzi účastníkmi konania bolo, že žalovaný preberal práce bez odovzdávacích protokolov a vystavené faktúry uhrádzal, že pretože žalobca predložil súdu aj dôkazy o uhradení faktúr z predchádzajúceho obdobia s tým, že navyše jednu z troch faktúr, a to č. 2013018 žalovaný uhradil žalobcovi čiastočne a túto čiastočnú úhradu možno považovať za uznanie záväzku.

Tvrdenia žalovaného o nepredložení dodacích listov súd považuje za účelové, a to vzhľadom na vyjadrenie konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 18.5.2013, kedy konateľ žalovaného navrhoval vysporiadanie záväzku formou splatenia v 2 alebo 3 splátkach s poukázaním na zlú finančnú situáciu.

V súvislosti s tvrdením žalovaného, ktorý poukazoval aj na reklamovanie prác, resp. faktúr je potrebné uviesť, že žalovaný v tejto súvislosti nepredložil súdu žiadne dôkazy týkajúce sa reklamácie faktúr, ktoré boli predmetom tohto konania a reklamáciu predloženú na pojednávaní je potrebné považovať za irelevantnú, lebo predmetná reklamácia sa týkala faktúry č. 2013016, ktorá nebola predmetom tohto sporu.

Z týchto dôvodov súd teda mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto súd žalobe vyhovel.

Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr, súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania s poukázaním na ustanovenie , a to odo dňa lehoty splatnosti faktúr.

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 228,50 eur a trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 vo výške 916,92 eur, a to nasledovne:

- 4 úkony po 141,09 eur, a to prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 18.5.2015,

- 3 krát paušál po 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014,

- 1 krát paušál vo výške 8,39 eur za úkon vykonaný v roku 2015. Spolu 596,87 eur + 20 % DPH t.j. 119,37 eur = 716,24 eur.

Súd priznal zástupcovi žalobcu aj náhradu hotových výdavkov, a to cestovných z Košíc do Humenného a späť za deň 18.5.2015 vlastným autom vo výške 43,36 eur a náhradu za stratu času za tento deň za 6 polhodín po 13,98 eur, čo predstavuje 83,88 eur, čo spolu predstavuje sumu 127,54 eur a súd pripočítal k tejto sume aj 20 % DPH a tak hotové výdavky predstavujú sumu 152,68 eur.

Súd nepriznal zástupcovi žalobcu paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur, ktorú uplatňoval zástupca žalobcu podľa , v rámci náhrady trov konania, pretože táto suma resp. tento nárok nepatrí do náhrady trov konania a ide o hmotnoprávny nárok, o ktorom je potrebné rozhodnúť osobitne a nie v rámci náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.