Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-43-2014.pdf
PDF · 117.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO : 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, v zastúpení Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., S. XXX/XX, o zaplatenie 92,53 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 16.09.2014 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Partizánske návrh na začatie konania zo dňa 07.08.2014, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 92,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia a trov konania, z titulu uplatnenia nároku na náhradu škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A3269229 zo dňa 06.10.2007 v znení Dodatku k nej zo dňa 03.05.2011. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. A3269229 odpredal odporcovi mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson XPERIA X10 mini za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 224,- €. Navrhovateľ v súlade so zákonom sa týmto návrhom domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie vo výške 224,- €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti ) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporcovi bola predĺžená zmluvná viazanosť v súlade s Dodatkom k zmluve Čl. 2 bod 2.6 dodatku. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody
si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 108,53 € vyfakturovaných v období 01/2013 - 03/2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku reagoval úplnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 108,53 € a čiastočnou úhradou náhrady škody vo výške 131,47 €. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 24.05.2013. Z vyššie uvedeného žiada súd, aby navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 92,53 €, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní vo výške škody, ktorá podľa jeho názoru navrhovateľovi preukázateľne vznikla. Ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodného osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, navrhovateľovi prizná.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 11.03.2015 (č.l. 32 spisu).
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:
Zo zmluvy o pripojení č. A3269229 zo dňa 06.10.2007 v znení Dodatku k nej zo dňa 03.05.2011 (č.l. 5-12 spisu, ďalej len " zmluva o pripojení ") súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi ako účastníkovi SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb v dohodnutom účastníckom programe podľa zmluvy, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi na kúpu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia Sony Ericsson XPERIA X10 mini zľavu zo spotrebiteľskej ceny. Odporca sa v zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 224,- €, ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov); zmluvu o pripojení aj dodatok k nej uzavrel odporca ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete navrhovateľa (č.l. 20-22 spisu, ďalej len "všeobecné podmienky"), súd zistil, že sa v nich navrhovateľ zaviazal predkladať odporcovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné (článok 5 bod 5.2 písm. a/) a po skončení zúčtovacieho obdobia vystaviť odporcovi doklad o vyúčtovaní alebo faktúru, ktorými vyúčtuje ceny poskytovaných služieb počas zúčtovacieho obdobia (článok 11 body 11.6, 11.8 a 11.10). Odporca sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby na základe dokladu o vyúčtovaní (článok 6 bod 6.2), pričom zodpovedá za včasné uhradenie vyúčtovanej ceny poskytnutých služieb vo faktúre (článok 11 bod 11.9). Navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny poskytnutej alebo požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške (článok 11 bod 11.14). Zmluva a všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom, ktoré nie sú v zmluve alebo všeobecných podmienkach výslovne upravené sa riadia zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v tomto zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov (článok 17 bod 17.4). Písomnosti sa považujú za doručené uplynutím troch pracovných dní od preukázateľného podania písomnosti na pošte adresované na poslednú známu adresu pre zasielanie faktúr a písomností (článok 16 bod 16.2 písm. a/).
Faktúrami (č.l. 14-17 spisu) fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu cenu poskytnutých služieb v sume 108,53 €, ktorú sumu odporca po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 09.05.2013 v celosti uhradil. Odporca tiež uhradil aj časť náhrady škody vo výške 131,47 €. Z faktúr vyplýva, že odporca po pokuse o pokonávku zaplatil faktúry za obdobie od 01/2013 do 03/2013 v sume 108,53 €.
Pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 (č.l. 13 spisu) vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 108,53 € a zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 224,- €, najneskôr do 23.05.2013.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Súd mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb, posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu Obchodného zákonníka účastníci konania nedojednali a odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Cenu poskytnutých služieb v období od 01/2013 do 03/2013 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 108,53 € (faktúra č. 2183009239 vystavená dňa 01.02.2013 na sumu 31,- €, faktúra č. 2186623477 vystavená dňa 01.03.2013 na sumu 65,14 €, faktúra č. 2186522637 vystavená dňa 01.03.2013 na sumu 5,- €, faktúra č. 2190266154 vystavená dňa 01.04.2013 na sumu 7,39 €). Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil odporcovi sumu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 108,53 € a zmluvnú pokutu/náhradu škody za porušenie zmluvných povinností vo výške 224,- €. Po zaslaní pokusu o pokonávku odporca reagoval úplnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 108,53 € a čiastočnou úhradou náhrady škody vo výške 131,47 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 92,53 € ako zostatok náhrady škody v celkovej sume 224,- € po čiastočnej úhrade náhrady škody zo strany odporcu v sume 131,47 €. Podľa vyjadrenia navrhovateľa jeho nárok na náhradu škody mu preukázateľne vznikol tým, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku spôsobilo, že navrhovateľ
má právo na náhradu škody minimálne v rozsahu rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Jedná sa o nárok z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody avšak, keďže v inom súdnom konaní bolo ustanovenie o zmluvnej pokute označené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v súlade s tým sa navrhovateľ domáha uvedeného nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie., a to vo výške 224,- €.
Pre prípad porušenia zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti) dojednali navrhovateľ a odporca v zmluve o pripojení č. A3269229 zo dňa 06.10.2007 v znení Dodatku k nej zo dňa 03.05.2011 zmluvnú pokutu v sume 224,- €. Z dokazovania vyplýva, že odporca uhradil celkovú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 09.05.2013 v sume 108,53 €. Súčasne je z dokazovania zrejmé, že po zaslaní pokusu o pokonávku odporca realizoval aj čiastočnú úhradu náhrady škody vo výške 131,47 €. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je ako tzv. typová zmluva uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľská zmluva, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu
zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, pri uzavieraní Dodatku bol použitý štandardný typový formulár navrhovateľa, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany odporcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 92,53 € z celkovej sumy zmluvnej pokuty vo výške 224,- € ( po čiastočnej úhrade zo strany odporcu vo výške 131,47 € ) si navrhovateľ z dôvodu predídenia procesnej neistoty pri posúdení jeho nároku uplatňuje ako náhradu škody spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemožno z nej teda priznať ani nárok, a to ani čiastočne.
V súlade s § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu, zaviazal sa používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Súd návrh zamietol, lebo v konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť uhradiť cenu služieb za obdobie od januára 2013 do marca 2013 a túto povinnosť si odporca splnil až po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 09.05.2013. Navrhovateľom neboli uvedené skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb a vznikom škody vo výške rozdielu bežnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a akciovej ceny. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odporca si nesplnil svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, súd poukazuje na to, že k skončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany navrhovateľa (odpojenie), resp. k prerušeniu služieb a teda, keďže v tomto smere navrhovateľ využil svoje právo ukončiť zmluvný vzťah, pričom mal možnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu do ukončenia zmluvného vzťahu, nie je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody v súvislosti s tým, že navrhovateľ nezotrval s odporcom v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutú v zmluve. Pokiaľ navrhovateľ udáva, že škoda mu vznikla ako rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia súd poukazuje na to, že bolo na účastníkoch, akú kúpnu cenu za odpredaný predmet kúpy si dohodnú, a teda nemôže dôjsť k vzniku škody tým, že odporca neuhradil vyššiu kúpnu cenu, ktorá nebola dohodnutá. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku. Navrhovateľ preukázal, že odporca si neplnil svoje povinnosti riadne a včas uhrádzať splatné záväzky, tieto zaplatil až po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 9.5.2013 avšak nepreukázal, že by v priamej príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa tak, ako to uvádza. Keďže súd vyhodnotil zmluvnú podmienku - dojednanie sankcie za porušenie povinností odporcu v zmluve o pripojení, a to zmluvnej pokuty vo výške 224,- € za neprijateľnú podmienku v zmluve, ktorá je ako taká neplatná, nemožno z takto posúdenej neprijateľnej podmienky priznať nárok navrhovateľovi, a to ani čiastočne. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval voči odporcovi iba zostatok náhrady škody/zmluvnej pokuty v sume 92,53 € po čiastočnej úhrade zo strany odporcu v sume 131,47 €, vzhľadom k tomu, že po zaslaní pokusu o pokonávku došlo k úplnej úhrade pohľadávky za neuhradené telekomunikačné služby a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Tým, že odporca uhradil časť zmluvnej pokuty v sume 131,47 € z celkovej sumy zmluvnej pokuty vo výške 224,- €, došlo zo strany navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu v sume 131,47 €, nakoľko navrhovateľ prijal túto sumu bez právneho dôvodu. O sumu 131,47 € zaplatil odporca navrhovateľovi naviac, pričom túto sumu je navrhovateľ povinný odporcovi vrátiť ako bezdôvodné obohatenie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže si odporca trovy konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).