Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/58/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, J., proti odporkyni: H.Š. F., nar. XX.XX.XXXX bytom L. X, J., právne zastúpenej AK Vaľo & Partners, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, za účasti otca K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, J., v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Mení výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -90 zo dňa 21.02.2011 tak, že:

Z v y š u j e výživné zo strany matky pre mal. F.Í. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,00 Eur mesačne na sumu 66,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2015, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2015 do 31.05.2015 pre navrhovateľku vo výške 78,00 Eur povoľuje súd odporkyni splácať v 10 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Otec v čase podania návrhu na začatie konania mal. navrhovateľky sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.02.2015 domáhal zvýšenia výživného zo strany matky zo sumy 40 eur na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2015. Návrh odôvodnil tým, že mal. Katarína od 01.09.2012 nastúpila na štúdium J. C. R. C. Y. J., pričom sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium, z dôvodu jej fyzického rastu náklady na ošatenie a hygienické potreby, z dôvodu alergie je odkázaná na pravidelné užívanie liekov a doplácanie v hodnote 20 Eur. Otec maloletej uviedol, že od roku 2012 bol evidovaný na úrade práce a uchádzal sa o zamestnanie, od septembra 2014 pokračoval v pozastavenej živnosti, poberá príspevok na bývanie vo výške 164 eur, spláca hypotéku 185 eur mesačne, jeho príjem za výrazne znížil.

Navrhovateľka dovŕšila plnoletosť dňa 20.04.2015, na pojednávaní dňa 15.05.2015 sa v celom rozsahu pripojila k návrhu na začatie konania.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.04.2015 navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu prekážky uplatneného nároku za obdobie po 20.04.2015, keďže navrhovateľka nadobudla dňa 20.04.2015, a

teda podľa názoru otca aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zvýšenie výživného je len plnoletá navrhovateľka. Uviedla, že zavinením otca navrhovateľky tento stratil možnosť dosahovať vyšší zárobok, ktorý získaval ako živnostník pri predaji tovaru starobných dôchodcom. Namietala, že nižší príjem si otec navrhovateľky zavinil aj tým, že syn K. F., X.. XX.XX.XXXX sa odsťahoval z bytu, a teda neprispieva na spoločnú domácnosť. Uviedla, že otec navrhovateľky mal enormné príjmy z obchodnej spoločnosti H. Z., R.. s r.o. vo výške 950 eur. Na dcéru Katarínu poberá rodinné prídavky a navyše pracuje nelegálne ako taxikár. Terajší byt vo vlastníctve otca navrhovateľky je pre neho a plnoletú navrhovateľku nadrozmerný, má možnosť ho odpredať a zakúpiť si primeraný byt. Na strane matky navrhovateľky nedošlo k zmene majetkových, zárobkových pomerov, naďalej pracuje v obchodnej spoločnosti U. R..K..o. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 373,88 eur. Pravidelné mesačné výdavky odporkyne sú nájomné 141 eur, inkaso 27 eur, cestovné do práce 20 eur, mobil 20 eur, výživné na navrhovateľku 40 eur, výdavky na stravu 10 eur denne, kozmetika, drogéria 30 eur, oblečenie 20 eur, pestovanie koníčkov, kultúra 10 eur. Finančne jej vypomáha sestra a matka. Vzhľadom na absolvovanie nevyhnutných lekárskych operácií mala navyše ďalšie výdavky pri pobyte v nemocnici, resp. pri rehabilitáciách a pooperačnom doliečení. Uviedla, že nie je solventná, na právne zastúpenie jej poskytla finančné prostriedky sestra a vzhľadom na nemorálnosť uplatneného nároku žiada, aby navrhovateľka po zamietnutí jej návrhu bola zaviazaná na náhradu trov právneho zastúpenia tak, aby finančnú výpomoc mohla vrátiť svojej sestre.

Matka sa na pojednávanie dňa 15.05.2015, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo vedci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :

Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov K. F., X.. XX.XX.XXXX C. H. F., X.. XX.XX.XXXX, F.torých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -118 zo dňa 11.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2007. V tom čase mal. navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 66,39 eur. Súrodenec navrhovateľky bol zverený do starostlivosti otca, zo strany matky bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 66,39 eur mesačne. Rodičia si takto určené výživné navzájom nedávali.

Tunajší súd rozsudkom č. k. -81 zo dňa 29.03.2010, právoplatným vo výroku o zverení dňom 28.04.2010 a vo výroku o výživnom dňa 23.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -96 zo dňa 24.06.2010 zmenil vyššie uvedený rozsudok vo výroku týkajúci sa úpravy práv a povinností plnoletej navrhovateľky a to tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti otca a zo strany matky určil výživné vo výške 66,38 eur mesačne.

Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -90 zo dňa 21.02.2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -81 zo dňa 29.03.2010 tak, že súd znížil výživné zo strany matky pre navrhovateľku zo sumy 66,38 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne počnúc dňom 01.02.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2011. V čase úpravy bola navrhovateľka žiačkou 8. ročníka základnej školy. Otec žil s navrhovateľkou a plnoletým Radoslavom v spoločnej domácnosti rodičov navrhovateľky, bol samostatne zárobkovo činná osoba a činnosť obchodného zástupcu vykonával od 03.05.2010 pre spoločnosť G. Z. R. R..K..S.., A.: XX XXX XXX v oblasti predaja zdravotníckych pomôcok a liečiv. Podľa predložených faktúr vystavených odporcom ako obchodným zástupcom mu bola vyplatená odmena za obdobie od augusta do decembra

2010 vo výške 950 eur mesačne. Z uvedeného príjmu platil odporca odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne v sume 323,53 eur, vyplácal svojej zamestnankyni mzdu v úhrne za rok 2010 2.790,39 eur a okrem toho poskytoval odmenu za vedenie účtovníctva ekonómke. Odporca si uplatňoval daňový bonus a poberal rodinné prídavky na navrhovateľku. Matka žila v dvojizbovom byte, ktorý si zakúpila do vlastníctva za kúpnu cenu 38.173 eur, bola zamestnaná ako technická kontrolórka v spoločnosti U. R..K..S.. Y. J.. V roku 2010 dosahovala priemernú mesačnú čistú mzdu vo výške 434,26 eur vrátane daňového bonusu na dieťa a vyplatených prémií za dochádzku v sume 259,30 eur, ročných prémií v sume 335 eur a prémií za iné obdobie spolu v sume 270 eur. Jej priemerná mesačná mzda predstavovala 365,32 eur. Poplatky spojené s užívaním bytu hradila vo výške 154 eur, cestovné 17 eur mesačne, stravné 20 eur a doplatky za lieky 15 eur.

V súčasnosti je navrhovateľka študentkou X. K. J. C. Y. J.. V súvislosti so štúdiom na strednej škole má zvýšené výdavky na prax, školské potreby, pomôcky. Od 1. ročníka otec navrhovateľky prispieva sumou 30 eur raz za pol rok na stužkovú slávnosť. Navrhovateľke hradí mesačne otec cestovné 10 eur, mobil 20 eur, drogériu, kozmetiku, hygienické potreby, vreckové. Navrhovateľka má zhoršený zdravotný stav, trpí alergiou, má problémy s chrupom, z tohto dôvodu pravidelne užíva lieky.

Navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti s otcom v trojizbovom byte, za ktorý otec navrhovateľky uhrádza 215 eur mesačne, spláca hypotéku 160 eur mesačne. Z výpovede otca navrhovateľky vyplýva, že zvýšené výdavky navrhovateľky hradí z vlastného príjmu. Odporkyňa na jej výživu prispieva pravidelne, a to vo výške súdom určenej, nad rámec neprispieva, s navrhovateľkou sa stretáva sporadicky.

Otec navrhovateľky je samostatne zárobkovo činná osoba vo oblasti reklamy a predaja, príležitostne si privyrába ako taxikár. Uviedol, že v súčasnej dobe je nezamestnaný a má minimálne finančné rezervy, z tohto dôvodu mu finančne vypomáha jeho matka a sestry. Poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Bol nezamestnaný od 14.01.2013 do 21.09.2014. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti C. M. R..K..S.. od 04.04.2015 s dohodnutou mzdou 43,68 eur mesačne.

Odporkyňa žije v 2,5 izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, za ktorý uhrádza mesačne 160 eur. Pracuje ako technická kontrolórka v spoločnosti U. R..K..S.. Jej pravidelné mesačné výdavky sú cestovné 20 eur, inkaso 27 eur, výživné na navrhovateľku 40 eur, kozmetika, drogéria 30 eur, oblečenie 20 eur, koníčky a kultúra 10 eur mesačne. Okrem toho má výdavky na stravu zhruba 10 eur denne. Finančne jej vypomáha sestra.

Z opisu mzdových listov zamestnávateľa odporkyne spoločnosti EGOTEX s.r.o. vyplýva jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od septembra 2014 do marca 2015 vo výške 373,88 eur.

Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.09.2014 do 31.03.2015 vyplýva, že odporkyni boli vyplatené dávky vo výške 345,40 eur.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“ ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vyporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, ako aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta 1. Zákona o rodine). V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene výšky výživného na mal. dieťa len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov. Tak ako bolo už konštatované, musí sa jednať o zmenu, ktorá nemá len krátkodobý prechodný charakter, resp. ktorá sa výrazným spôsobom neprejaví na celkovej výške nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb mal. detí, či schopností, možností a majetkových pomerov povinného.

Dôvodom pre zmenu výšky výživného je aj vývoj, t. j. spravidla nárast životných nákladov ( §78 ods. 3 Zákona o rodine). Takýto vývoj životných nákladov, ktorý existuje ako objektívna okolnosť, môže aj sama o sebe odôvodniť zmenu výšky výživného. Musí sa však jednať o zmenu životných nákladov podstatným spôsobom. To je spravidla spojené s uplynutím dlhšej doby od vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia v spojením s nárastom miery inflácie, cien spotrebného koša, resp. iných právne významných ekonomických ukazovateľov.

Pri určovaní konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany odporkyne pre navrhovateľku zo sumy 40 eur mesačne na sumu 66 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2015.

V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v čase poslednej úpravy navštevovala 8. ročník základnej školy, v súčasnosti navštevuje 3. ročník Pedagogickej akadémie v Prešove, je plnoletá. Ide o podstatnú a nie len prechodnú zmenu, nakoľko v súvislosti so strednou školou sú zvýšené výdavky. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že bolo preukázané, že starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje otec s pomocou svojej rodiny, ktorý hradí aj zvýšené výdavky dieťaťa. Odporkyňa sa na starostlivosti o navrhovateľku podieľa len platením bežného výživného vo výške 40 eur mesačne s tým, že na zvýšených výdavkoch sa nepodieľa. Súd konštatuje že ak by aj počas stretávania poskytla vreckové navrhovateľke, prípadne zakúpila darčeky k Vianociam, narodeninám, meninám, nešlo by o plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu, v akom to má na mysli Zákon o rodine. Ako vyplynulo za vykonaného dokazovania, nedošlo na strane odporkyne k zvýšeniu jej príjmu oproti poslednej úprave, nakoľko v súčasnosti jej priemerný mesačný príjem predstavuje 373,88 eur. Vyživovacia povinnosť odporkyni nepribudla, naopak v čase poslednej úpravy bola zaviazaná prispievať na výživu v tom čase maloletého súrodenca navrhovateľky sumou 66,38 eur, pričom v súčasnosti sa už na jeho vyživovacej povinnosti nepodieľa, nakoľko Radoslav je plnoletý a má príjem.

Súd poučil odporkyňu o jej procesných právach ako aj povinnostiach a uložil jej, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odporkyňa vo svojom vyjadrení argumentovala nevyhnutnými absolvovaniami lekárskych operácií, výdavkami pri pobyte v nemocnici, resp. rehabilitáciách a pooperačnom doliečení, avšak tieto svoje tvrdenia nepotvrdila žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu na základe ostatných vykonaných dôkazov.

Súd vychádzajúc zo skutkového stavu je toho presvedčenia, že odporkyňa je povinná v súčasnosti zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov tak, aby umožnila aj svojmu dieťaťu formou výživného rozsah minimálne bežného životného štandardu, ktorý od nej možno spravodlivo žiadať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne voči navrhovateľke zo sumy 40 eur mesačne na sumu 66 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2015. Súd konštatuje, že výživné vo výške 66 eur mesačne predstavuje iba časť nevyhnutých potrieb navrhovateľky, ktorá je vo veku intenzívneho rastu, duševného dospievania, študuje na strednej škole v tomto období sú jej odôvodnené potreby značne zvýšené, kým potreby rodičov sú stabilizované a je nepochybné, že práve otec navrhovateľky dopĺňa zdroj výživy navrhovateľky na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Podiel otca na výživnom je vyšší ako podiel matky - odporkyne na plnení vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že výživné, ktoré zvýšil na sumu 66 eur mesačne je primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporkyne aj vzhľadom na skutočnosť, že jej ubudla vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu - synovi Radoslavovi. Nezvýšiť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke by bolo v rozpore so zásadami Zákona o rodine. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 4 roky, zvýšili sa výdaje navrhovateľky, ktoré súvisia s jej vekom, štúdiom na strednej škole, je vekovo vyspelejšia, sú zvýšené náklady súvisiace s jej ošatením, nákupom drogérie, kozmetiky, s kultúrnym a športovým vyžitím. Súd prihliadol aj na všeobecný nárast cien oproti poslednej úprave.

Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a toto právo nemôže byť ukracované. Pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové, majetkové pomery dané napríklad jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými

skúsenosťami. Je potrebné konštatovať, že od posledného určenia výživného uplynula pomerne dlhšia doba a odporkyňa nepreukázala, že by sa počas tohto obdobia zaujímala aj o inú prácu, v ktorej by dosahovala vyšší príjem.

Zvýšením výživného od 01.03.2015 v súlade s návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený 18.02.2015 do 31.05.2015 vznikol odporkyni voči navrhovateľke dlh na výživnom vo výške 78 eur. Dlžné výživné za jeden mesiac predstavuje sumu 26 eur (66 eur - 40 eur). Celkovo dlžné výživné predstavuje sumu 78 eur (3x26 eur za obdobie od marca do mája 2015), ktoré v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur až do zaplatenie, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou strany výhody splátok

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne k nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Keďže navrhovateľka si trovy konania v konaní neuplatnila a odporkyňa, ktorá si ich uplatnia bola v konaní neúspešná, súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Prešove, dňa 15.05.2015