Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-494-2014.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/494/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P. XX, V., IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: X. V., nar. XX.X.XXXX, W. E. XXX/X, E., o vymoženie 144,75 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 9851/2014, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er/517/2014-15 zo dňa 12.8.2014 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie súdneho exekútora a oprávneného.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., zo dňa 15.2.2013 č.k. SR 07671/12 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 26.5.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oznámil, že si plní povinnosť podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011 sp. zn. III.ÚS 322/2010. Označiac tento nález za individuálny normatívny akt, pôsobnosť ktorého je limitovaná hranicami určenými konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008 a preto závery poňaté do jeho obsahu nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, tvrdil, že ním bolo medzinárodne a ústavne neakceptovateľným spôsobom zasiahnuté do jeho základných práv a preto podal proti nemu individuálnu sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30 ods. 1, 3 a ods. 11, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov a poukazom na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č.k. III. ÚS 322/2010-37, s prihliadnutím i na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Delcourt v. Belgicko, Piersach v. Belgicko, Gautrin v. Francúzsko), rozlišujúcu objektívnu a subjektívnu nestrannosť súdneho exekútora, posúdil či sú v danej veci poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v tomto smere a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, zakladá vzťah medzi ním a oprávneným, ktorý má základ v okolnostiach, ktoré nastali mimo exekučného konania. Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, navyše ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie len tomuto súdnemu exekútorovi, ktorého si zakaždým vyberie z exekútorov pôsobiacich v Slovenskej republike, a existencia tejto pochybnosti postačuje pre jeho záver o vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie v posudzovanej veci.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to , že do funkcie exekútora bol vymenovaný Ministrom spravodlivosti SR s účinnosťou odo dňa 28.5.2007 a to rozhodnutím zo dňa 16.5.2007, č.6899/2007-41. Medzi osobami, ktoré sa dobrovoľne rozhodli využiť služby exekútora poskytované prostredníctvom výkonu exekučnej činnosti bola aj právnická osoba- obchodná spoločnosť- P., s.r.o. , so sídlom P. XX, XXX XX V., SR , IČO: XX XXX XXX. Prvostupňový súd napadnutým uznesením ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Práve označené uznesenie a postup všeobecného súdu , ktorý viedol k jeho vydaniu, napáda súdny exekútor z hľadiska porušenia jeho práv ako súdneho exekútora. K prípustnosti podania odvolania a právomoci všeobecného súdu o ňom rozhodnúť odvolateľ zdôraznil, že orgány ochrany práv stojace mimo systém všeobecného súdnictva predstavujú v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všeobecných súdov, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Pri stanovení úloh všeobecných súdov je podstatné, že ústavný súd vo svojej činnosti zastáva názor podľa ktorého predpokladom záveru o porušení niektorého z ústavou garantovaných práv je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej. Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastňuje povinný a oprávnený, je rozhodne v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, aby stranou konania bol aj súdny exekútor. K porušeniu práv odvolateľ citoval a následne zdôvodňoval ustanovenia čl. 46 ods.1, čl.20 ods.1, čl. 12 ods.2 Ústavy SR, čl.6 ods.1,čl. 14 čl.1 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s potrebou posúdiť vecnú stránku rozhodovania o zaujatosti exekútora z dôvodu identifikácie chýb všeobecného súdu, ktoré viedli k porušeniu práv zaručených Ústavou SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považoval odvolateľ uviesť, že právna úprava exekučného konania v SR je založená na princípe voľného výberu osoby exekútora. Vzťah exekútora a oprávneného je na základe zákonného princípu voľného výberu exekútora de iure vzťahom subjektívne podmieneným. Nie je preto možné, aby exekučný súd skúmal zaujatosť exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné , aby o zaujatosti exekútora voči oprávnenému súd rozhodoval, či ako v tomto prípade dokonca pre zaujatosť exekútora ho z výkonu exekúcie vylúčil. Odvolateľ ďalej uviedol, že nemôže ovplyvňovať obsah rozhodnutia exekučného súdu, keďže ide o výkon autonómnej rozhodovacej kompetencie exekučného súdu. Exekútor môže viesť exekúciu výlučne v rozsahu poverenia exekučného súdu a na základe jeho usmernení a tak konal aj JUDr. Rudolf Krutý. V závere odvolateľ uvádza, že exekútor v obchodnej spoločnosti P., s.r.o. pôsobil v pracovnoprávnej pozícii radového zamestnanca, ktorého pracovné zaradenie nijako nesúviselo s priebehom exekúcií. S poukazom na vyššie uvedené, že súd svojím prvostupňovým rozhodnutím porušil odvolateľove právo na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.1 Ústavy SR, právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. Dohovoru, právo vlastniť majetok zaručené čl.20 ods.11 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 protokolu č.1 Dohovoru, všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods.2 Ústavy SR a zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru, žiada odvolací súd, aby po náležitom zistení skutkového stavu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa bez náhrady.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa obsahu odvolania namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, pričom poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií, pretože skutočnosť, že bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávnenej (účastníka konania), nezakladá sama o sebe pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora, keď navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca, čiže nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávnenej. V tejto súvislosti poukázala aj na ďalšiu existujúcu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/227/99 zo dňa 23.09.1999 i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v čiastke 8/2009 Zb. NSS).
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
K odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:
Podľa ustanovenia § 37 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 37 Exekučného poriadku a ustanovením § 218 ods.1 písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie súdneho exekútora ako podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým kto na odvolanie nie je oprávnený.
Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci súdny exekútor nebol oprávnený podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu, pretože podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je účastníkom konania len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie.
K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V prejednávanej veci ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD z vykonávania exekúcie v súlade s ustanovením § 30 ods.1 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Keďže odvolanie v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD z vykonávania exekúcie v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
Súdny exekútor a ani oprávnený neboli v odvolacom konaní úspešní, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. im nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.