Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Cob-158-2015.pdf
PDF · 131.9 KB
Case nature
Subarea
13Cob/158/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: JOMAX SK s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 44 766 181, zastúpeného zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o určenie, že žalobca má nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/48/2015-69 zo dňa 6.3.2015
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/48/2015-69 zo dňa 6.3.2015 v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie uložením povinnosti žalovanému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Buzitka 2, s inštalovaným výkonom 0,998 MW, nachádzajúceho sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0502/2014/ E-OZ zo dňa 8.10.2013, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v podaní zo dňa 30.1.2015 v tejto časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Buzitka 2, s inštalovaným výkonom 0,998 MW, nachádzajúceho sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky (ďalej len URSO) č. 0502/2014/E-OZ zo dňa 8.10.2013. Výrokom II. okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30.1.2015 vo zvyšnej časti zamietol.
V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.1.2015, doplnenou dňa 9.2.2015, domáhal určenia, že si mohol na elektrinu vyrobenú v energetickom zariadení s názvom FvE Buzitka 2 s inštalovaným výkonom 0,998 MW v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej aj len zákon č. 309/2009 Z.z. alebo zákon). Žalobu odôvodnil tým, že vyrába elektrinu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO“) č. 0502/2014/E-OZ. Podpora sa do roku 2025 poskytuje formou odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty a formou
doplatku. Žalovaný listom zo dňa 8.1.2015 žalobcovi oznámil, že pre rok 2015 nemá nárok na podporu podľa zákona z dôvodu, že porušil povinnosti uložené týmto zákonom. Žalobca mal porušiť povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca tvrdí, že si oznamovaciu povinnosť v zmysle tohto zákonného ustanovenia splnil riadne a včas, nakoľko už v žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia adresovanej URSO zo dňa 26.9.2013 oznámil predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v rokoch 2014 až 2025. Žalobca dňa 29.5.2014 URSO zaslal požadovanú tabuľku, z ktorej vyplývajú plánované úhrady pre rok 2015 a 1.8.2014 zaslal oznámenie o predpokladanej výrobe na rok 2015 aj žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že jeho výrobné zariadenie bolo do prevádzky uvedené dňa 21.12.2010, na základe čoho sa podmienky podpory výroby elektriny spravujú zákonom v znení účinnom do 31.12.2013, čo vyplýva z prechodných a záverečných ustanovení zákona, a to § 18e, podľa ktorého podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom v súlade s rozhodnutím Úradu. Potrebu úpravy pomerov účastníkov žalobca odôvodnil tým, že ak žalovaný nebude poskytovať žalobcovi podporu podľa zákona, dostane sa žalobca bez vlastného pričinenia do situácie, ktorá bude mať pre neho likvidačné následky. Činnosť žalobcu pri výrobe elektriny zo slnečnej energie je jediným predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca začal túto činnosť realizovať z prostriedkov získaných pomocou úveru, finančný výpadok spôsobený stratou podpory v roku 2015 nebude schopný nahradiť z vlastných zdrojov a vzhľadom na záložné právo viaznuce na výrobnom zariadení nemôže získať peňažné prostriedky ani prostredníctvom ďalšieho úveru. Záložný veriteľ bude môcť pristúpiť k realizácii záložného práva a žalobca bude nútený prepustiť zamestnancov a ukončiť prevádzku výrobného zariadenia, čo by mohlo viesť k jeho poškodeniu a k vzniku nákladov na jeho údržbu, ochranu a prípadné znovuuvedenie do prevádzky. Žalobca vyjadril tiež obavu zo vzniku stavu predĺženia a povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Okresný súd za aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. konštatoval, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd podrobuje tvrdenia a dôkazné prostriedky predložené žalobcom skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. S ohľadom na tvrdenia žalobcu okresný súd konštatoval, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Okresný súd z tvrdení žalobcu zistil, že medzi účastníkmi je sporné splnenie oznamovacej povinnosti ako podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona. K tejto otázke okresný súd uviedol, že jej definitívne vyriešenie bude predmetom konania vo veci samej, pričom považoval za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia už len osvedčenie pochybností o splnení, resp. nesplnení zákonných povinností žalobcom. Okresný súd konštatoval, že žalobca osvedčil podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v ktorom mu okresný súd výrokom I. vyhovel. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa okresného súdu vyplývala zo skutočnosti, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného. Potreba navrhovanej úpravy je odôvodnená konaním žalovaného, ktorý žalobcovi upiera právo na podporu v zmysle zákona, v dôsledku čoho žalobcovi hrozí bezprostredná ujma, ktorá spočíva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej výpadkom podpory výroby elektriny v priebehu roka 2015, ktorá bude mať vplyv na schopnosť žalobcu plniť peňažné záväzky a môže viesť k realizácii záložného práva, čo možno považovať za podstatné ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu. Nariadením predbežného opatrenia sa zabráni ďalšiemu rozširovaniu tejto ujmy. Účel navrhovaného predbežného opatrenia pritom zároveň zodpovedá cieľu sledovanému návrhom na začatie konania vo veci samej.
Vo vzťahu k časti návrhu, ktorú zamietol, okresný súd uviedol, že zamietnutá časť predstavuje povinnosť žalovaného zabezpečiť požadovanú podporu výroby žalobcu v období od 1.1.2016 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v prípade, ak právoplatnosť meritórneho rozhodnutia nastane až po uplynutí roka 2015, a v prípade, že bude právoplatne v merite veci rozhodnuté pred 31.12.2015, tak v období od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do 31.12.2015. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že potreba upraviť pomery účastníkov je daná výlučne na rok 2015 s ohľadom na ich rozdielne názory o splnení podmienok pre poskytnutie podpory na tento kalendárny rok. O podpore pre rok 2016 a nasledujúce roky doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom návrh zahŕňajúci podporu výroby elektriny na rok 2016 a nasledujúce roky nemá väzbu ani na predmet konania vo veci samej, ktorým sa má vyporiadať iba poskytovanie podpory v roku 2015. Okresný súd zároveň vymedzil navrhované znenie predbežného opatrenia v časti určujúcej množstvo elektrickej energie, ktorú je žalovaný povinný od žalobcu odobrať, a to s poukazom na doslovné znenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona a tiež s odkazom na zmluvné dojednania účastníkov konania v Zmluve o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 28.2.2014, v ktorých poskytnutie podpory nie je výslovne vymedzené odobratím všetkej skutočne vyrobenej elektrickej energie. K otázke obsahovej zhody predmetu predbežného opatrenia a predmetu konania vo veci samej okresný súd uviedol, že výnimka zo zásady, podľa ktorej nie je možné pripustiť, aby sa predbežným opatrením dosiahlo to, čo možno dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej, sa pripúšťa v prípadoch, kedy sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než výrokom predbežného opatrenia, ktorý je zhodný s výrokom meritórneho rozhodnutia, tak ako je tom aj v tomto prípade. Okresný súd mal za to, že v prejednávanej veci sa jedná o práve takúto situáciu.
Proti tomu uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že krajský súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Žalovaný uviedol, že podľa zákona č. 309/2009 Z.z. sa podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje štyrmi spôsobmi, a to prednostným pripojením k distribučnej sústave, odberom elektriny na straty, doplatkom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku. Doplatok podľa zákona predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny na straty určenej URSO rovnako pre všetkých výrobcov elektriny a cenou podľa cenového rozhodnutia na doplatok. Garantovaná výkupná cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny, ktorá je v súčasnosti 34 až 36 Eur za MWh, pričom cena na doplatok pre žalobcu je 425,12 Eur za MWh. Základný rozpor medzi účastníkmi spočíva v splnení či nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcu stanovenej v § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Žalovaný interným šetrením zistil, že k 15.08.2014 nedisponoval oznámením žalobcu podľa uvedeného zákonného ustanovenia. V zásielke, ktorú žalobca odoslal, sa predmetné oznámenie nenachádzalo a boli v nej faktúry č. FV31400009 a FV31400010. Okrem toho táto zásielka nebola odoslaná žalobcom, ale spoločnosťou EMU elektrosystéms, s.r.o. Žalobca tak nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a podľa § 4 ods. 3 zákona si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdenia žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností, považuje žalovaný za účelové, nakoľko takýmito písomnosťami nemožno obísť zákonnú povinnosť žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Žalovaný je tiež názoru, že uvedená notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej nesplnenia sa vzťahuje na každého výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu, a to z dôvodu, že zákon v § 3 stanovuje spôsoby podpory a podmienky podpory výroby elektriny, v § 3a stanovuje spôsob podpory a podmienky podpory biometánu, avšak v § 4 upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Ustanovenie § 4 zákona obsahujúce notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny tak nemožno zahrnúť pod podmienky podpory upravené v § 3 a v § 3a a na notifikačnú povinnosť sa nemôže vzťahovať prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona. K argumentácii žalobcu, že žalovaný nie je subjektom oprávneným rozhodovať o tom, či žalobcovi zaniklo právo na podporu, žalovaný uviedol, že sa v žiadnom prípade nestavia do pozície orgánu verejnej moci, je však povinný rešpektovať legitímne požiadavky na poskytnutie podpory stanovené zákonom. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca si nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť, a preto je povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 zákona, podľa ktorého spoločnosť žalobcu stratila zo zákona právo na podporu na kalendárny rok 2015. Žalovaný ďalej spochybnil tvrdenia žalobcu, že v dôsledku neuzatvorenia zmluvy bude musieť ukončiť svoju výrobu, pričom poukázal na vyjadrenie spoločnosti SSE, a.s. potvrdzujúce pripravenosť tejto spoločnosti odoberať elektrickú energiu od žalobcu, a to za trhovú cenu 34,61 Eur za MWh. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka a § 384 Obchodného zákonníka s tým, že žalobca sa nesprával prevenčne, keď napriek upozorneniu žalovaného neuzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, hoci tak urobiť mohol a mal.
Podľa žalovaného nariadením predbežného opatrenia došlo k hrubému nepomeru práv a povinností medzi účastníkmi. Žalobca relevantnosť svojich tvrdení ohľadom hroziacej škody a prepustenia zamestnancov neosvedčil hodnovernými dôkazmi. Ohľadom znemožnenia fungovania výrobného zdroja žalobcu žalovaný uviedol, že z jeho strany nehrozí žiadne násilné odpojenie žalobcu z distribučnej siete. Ohľadom obavy žalobcu, že nebude schopný splácať poskytnutý úver, žalovaný uviedol, že nepovažuje za správne prenášanie podnikateľského rizika a zodpovednosti za nesplnenie podmienok pre uplatnenie podpory podľa zákona zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný spochybnil tiež tvrdenia žalobcu o hroziacom konkurze, či súdnych a exekučných konaniach v prípade neposkytnutia podpory. Žalovaný je názoru, že žalobca neosvedčil fakt, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná, či dokonca neodstrániteľná ujma. Vo vzťahu k hrubému nepomeru medzi účastníkmi konania v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia žalovaný uviedol, že pre správne určenie osobitnej tarify za prevádzkovanie systému (tarifa TPS), a teda pre vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení ich oznamovacej povinnosti. Aby žalovanému nevznikla priama finančná strata, musí tarifa TPS určená URSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory v príslušnom kalendárnom roku. Na rok 2015 zohľadnil URSO v tarife TPS len výrobcov elektriny, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí nesplnili oznamovaciu povinnosť podľa zákona, zverejnenom na webovom sídle URSO, vyplýva, že žalobca si uvedenú povinnosť voči žalovanému nesplnil, a teda jeho množstvo vyrobenej energie nebolo zohľadnené v stanovení tarify TPS pre rok 2015. Žalovaný tak nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkup elektriny za cenu na straty od výrobcov, ktorí nemajú nárok na podporu. Vyplatením takejto podpory vznikne žalovanému priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur, čo žalovaného vystavuje riziku platobnej neschopnosti. Nariadené predbežné opatrenie by znamenalo nezákonné zvýhodnenie výrobcov elektriny na úkor žalovaného. S ohľadom na množstvo výrobcov elektriny, ktorí si pre rok 2015 nesplnili oznamovaciu povinnosť, bude pri vydaní predbežných opatrení žalovanému spôsobená škoda radovo niekoľko miliónov Eur. Pri nariadení predbežného opatrenia by súd mal venovať pozornosť tomu, či uložením povinnosti žalovanému nedochádza k zásahu do jeho práv nad nevyhnutnú mieru.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný argumentuje skresľujúcimi, účelovými, zavádzajúcimi a špekulatívnymi tvrdeniami, ktoré nijako dôkazne nepodkladá. K systému fungovania podpory podľa zákona o podpore žalobca uviedol, že fungovanie výrobného zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje vysoké vstupné náklady a nie je možné bez finančnej podpory garantovanej štátom. Bez podpory môže žalobcovi hroziť úpadok. K tarife za prevádzkovanie systému TPS žalobca uviedol, že touto je financovaná podpora poskytovaná jednotlivým výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a zároveň dáva prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav, teda aj žalovanému, garanciu, že predmetnú podporu nebudú musieť financovať z vlastných prostriedkov. Žalovaný tak na poskytovanie podpory nijakým spôsobom nedopláca a vykazuje každoročné zisky vo výške niekoľko desiatok miliónov Eur. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podpora nie je poskytovaná štátom, ale výlučne žalovaným, na ktorého je prenesená aj finančná zodpovednosť za jej poskytovanie. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že by mal mať nárok na doplatok bez ohľadu na to, či vyrobenú elektrinu spotrebuje sám, alebo ju dodá žalovanému na straty. Z rozhodnutia URSO vyplýva, že pre stanovenie výšky doplatku je rozhodné množstvo vyrobenej elektriny, ktoré neobsahuje elektrinu vyrobenú na vlastnú technologickú spotrebu žalobcu. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že vykazuje stratu, keď platí výrobcom doplatok za vyrobenú elektrinu, ktorá reálne nie je dodaná a ktorú reálne ani nepotrebuje. Doplatok a tiež cena elektriny na straty je hradená výlučne z prostriedkov vyzbieraných od konečných spotrebiteľov, ktoré sú na to zákonom určené (distribučné poplatky, TPS). Žalobca namietol tiež preukazovanie nesplnenia jeho notifikačnej povinnosti predložením internej evidencie žalovaného. Žalovanému boli známe informácie, ktoré sú obsahom predmetnej oznamovacej povinnosti jednak zo samotného oznámenia a tiež z dokladov o uplatnení podpory, ktoré obsahovali údaje o množstve elektriny pre rok 2015. Žalobca tak všetky svoje povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona splnil. Žalobca poukázal tiež na zvýšenie tarify za prevádzkovanie systému pre rok 2015, pričom URSO vychádzal z informácií poskytnutých mu priamo výrobcami elektriny. URSO nikdy nespochybnil, že by si žalobca voči nemu nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, a preto výpočet príslušných distribučných poplatkov a TPS pre rok 2015 zahŕňa aj poskytovanie podpory žalobcovi. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením ust. § 18e ods. 1 zákona s tým, že ak by aj žalobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, čo však
urobil, nemohol by byť s ohľadom na toto ustanovenie postihnutý stratou podpory na jeden rok v zmysle § 4 ods. 3 zákona.
Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nedodržaniu prevenčnej povinnosti žalobcu s ohľadom na list SSE, a.s. zo dňa 17.02.2015 žalobca uviedol, že sa jedná len o internú korešpondenciu medzi SSE a žalovaným, ktorá nemôže byť považovaná za záväzný úkon vo vzťahu k tretím subjektom. Aj v prípade uzavretia zmluvy s SSE by finančné prostriedky vyplatené žalobcovi boli nedostačujúcimi pre riadne fungovanie a zachovanie jeho podnikania, keďže trhová cena elektriny je cca desatinou z hodnoty poskytovanej podpory. Bezprostredná hrozba ujmy je zrejmá z porovnania štátom garantovanej podpory vo výške 459.129,60 Eur s cenou energie vykupovanej za trhovú cenu v celkovej sume 37.378,80 Eur, ktorá by nepostačovala na úhradu žalobcových záväzkov. Ročné náklady žalobcu predstavujú 357.022 Eur a bez poskytovania podpory tak bude žalobcovi chýbať cca 320.000 Eur. Jedinou možnosťou žalobcu bolo podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca tiež poukázal na to, že predmetný list SSE sa na neho nevzťahuje, nakoľko žalobca všetky podmienky v zmysle zákona splnil. Žalovaný aj napriek tvrdeným porušeniam povinností žalobcu naďalej od žalobcu bez prerušenia odoberá ním vyrobenú elektrinu, za ktorú nič neuhrádza, a to ani len trhovú cenu. K pochybnostiam žalovaného o schopnosti žalobcu vrátiť prípadne vyplatenú podporu žalobca uviedol, že naopak sú pochybnosti o tom, či žalovaný predmetné prostriedky vôbec poskytne, keďže aj v predošlom roku začal podporu poskytovať oneskorene a aktuálne neplní napádané uznesenie okresného súdu. V odvolaní žalovaný vo vzťahu k možnosti vyhlásenia konkurzu na žalobcu nechal úplne bokom možnosť vyhlásenia konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. K námietke žalovaného ohľadom hrubého nepomeru medzi právami účastníkov konania poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný okrem svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tieto tvrdenia preukázal, a to ani návrh na určenie tarify TPS, ktorý musí mať k dispozícií. K argumentácii žalovaného o množstve konaní o nariadení predbežného opatrenia, ktoré sú voči nemu vedené, žalobca uviedol, že nie každému takémuto návrhu musí byť vyhovené. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu nie je možné, aby súdy zohľadňovali iné konania a v nich uvádzané skutočnosti. Žalobca potom konštatoval, že predbežné opatrenie zachová aktuálny stav, kedy žalovaný od žalobcu odoberá elektrinu a za túto bude povinný platiť ceny podľa rozhodnutia URSO. Žalovaný neposkytne žalobcovi plnenie, ktoré by sa v prípade rozhodnutia súdu v neprospech žalobcu nedalo vrátiť. Žalovaný má dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnenie podľa predbežného opatrenia mohol poskytnúť a predbežným opatrením umožní žalobcovi riadne podnikať a plniť jeho záväzky aj v roku 2015. Žalobca tak žiadal nariadené predbežné opatrenie potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie voči žalovanému podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v podaní zo dňa 30.1.2015 v tejto časti zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vo všeobecnosti k inštitútu predbežného opatrenia odvolací súd uvádza, že účelom a charakterom predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, kedy súd rozhodnutím vo veci samej poskytne účastníkom ochranu definitívnu. Predbežné opatrenie môže byť súdom vydané za splnenia kumulatívnych podmienok stanovených v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a to osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana a odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z charakteru a účelu predbežného opatrenia tak vyplýva súvislosť s vecou samou, ktorá sa prejavuje pri požiadavke splnenia prvej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku, ktorému sa navrhovaným predbežným opatrením má poskytnúť dočasná súdna ochrana.
Krajský súd za rešpektovania zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo stavu, ktorý mal osvedčený v čase svojho konania a rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, zistil, že žalobca vyrába elektrinu v zariadení s právom na podporu podľa zákona a podľa Rozhodnutia URSO č. 0502/2014/E-OZ zo dňa 08.10.2013 bola žalobcovi schválená na roky 2014 až 2025 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení s celkovým výkonom 998,2 kW umiestnenom na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území D. s parc. č. 916/2 (č.l. 39 spisu). Žalobca tiež osvedčil, že pre rok 2014 so žalovaným uzatvoril zmluvu o doplatku (č.l. 28 spisu) a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát (č.l. 33 spisu). Z ďalších žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v návrhu ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025 datovanom dňa 26.9.2013 uviedol predpokladané množstvo celkovej výroby elektriny na roky 2014 až 2025. Predloženým podacím hárkom tiež žalobca osvedčil zasielanie poštovej zásielky žalovanému dňa 1.8.2014. Podľa listu žalovaného zo dňa 08.01.2015 (č.l. 58 spisu) žalovaný na základe informácii doručenej od URSO a podľa skutočností, ktorými žalovaný disponuje, mal za preukázané, že prevádzkované zariadenie žalobcu stratilo právo na uplatnenie podpory podľa zákona, a preto v prípade prevádzkovania zariadenia od 1.1.2015 odporúča zabezpečiť odber vyrobenej elektrickej energie formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný k podanému odvolaniu pripojil listinné dôkazy, a to faktúry žalobcu č. FV31400009 a č. FV31400010, ktoré podľa prezenčnej pečiatky boli žalovanému doručené dňa 04.08.2014. Podľa žalovaným predloženého vyjadrenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015 (č.l. 125 spisu) Stredoslovenská energetika, a.s. potvrdzuje, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory podľa zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny.
K odvolacej námietke žalovaného, ktorý spochybňuje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu stanovenej v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, krajský súd uvádza, že v štádiu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia nie je možné vysloviť jednoznačný záver o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tejto žalovaným uplatnenej námietky. Medzi účastníkmi sporná otázka, či v danom prípade bolo predmetné oznámenie zo strany žalobcu doručené žalovanému v stanovenej zákonnej lehote k 15. augustu, a otázka, či sa na povinnosť doručiť oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje alebo nevzťahuje prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., sú otázkami, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Pri zohľadnení charakteru sporového prípadu a s ohľadom na vyššie uvedené listinné dôkazy, z ktorých aktuálne vyplýva nárok žalobcu na poskytnutie podpory výroby elektrickej energie z jeho výrobného zariadenia prednostným prístupom do distribučnej sústavy za cenu elektrickej energie stanovenú rozhodnutím Úradu a neposkytnutie tejto podpory žalovaným na rok 2015, bol uplatnený nárok žalobcu práve pre potreby konania o nariadenie predbežného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčený. V štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce osvedčenie nároku a nie je potrebné jeho úplné preukázanie. Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov dokazovania vykonaného v konaní o veci samej okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom.
S prihliadnutím na uvedené krajský súd konštatuje, že žalobca osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Je zrejmé, že pre žalobcu ako regulovaný subjekt bola rozhodnutím Úradu schválená pevná cena pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2025 a že pre rok 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o výkupe elektriny na krytie strát a zmluva o doplatku. Žalovaný pritom pre rok 2015 žalobcovi oznámil, že ním prevádzkované zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory podľa zákona o podpore. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal aj žalobu na určenie, že si mohol na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení uplatniť právo na podporu podľa zákona, má žalobcom požadované predbežné opatrenie súvis so žalobou podanou vo veci samej.
Krajský súd vo vzťahu k splneniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je v prejednávanom prípade nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, nezistil jej naplnenie. Žalobca, ktorý žiadal nariadiť predbežné opatrenie, bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva nevyhnutná zákonná podmienka priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Žalobca nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodnil s poukazom na svoje tvrdenie, že bez poskytovania podpory je ohrozená ďalšia prevádzka jeho výrobného zariadenia, hrozia finančné straty, prepustenie zamestnancov a prípadne vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu. Krajský súd prihliadol aj na predložený list žalovaného zo dňa 08.01.2015, ktorým žalovaný žalobcovi odporučil pre rok 2015 zabezpečiť odber vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný pritom zároveň predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory podľa zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny za trhovú cenu. Krajský súd je potom názoru, že žalovaný preukázal, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby s odberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom zariadení žalobcu dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu negatívnych dopadov vyplývajúcich pre žalobcu z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených na poberanie podpory. Ohľadom žalobcom tvrdených negatívnych dopadov na jeho podnikateľskú činnosť krajský súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu okrem výpočtu rozdielu medzi očakávaným príjmom z ceny elektriny vrátane doplatku a príjmom z trhovej ceny elektriny neboli predložené žiadne listinné dôkazy, ktorými by žalobca tieto svoje tvrdenia preukázal.
V súvislosti s posudzovaním otázky vyplácania doplatku, krajský súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k samotnému mechanizmu poskytovania podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V zmysle tohto zákona je žalovaný ako distribučná spoločnosť povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny. Táto cena je, ako vyplýva z tvrdení tak žalobcu ako aj žalovaného, výrazne vyššia, ako je bežná trhová cena a jej výšku určuje ÚRSO osobitným rozhodnutím. O splnení podmienok a zaradení či nezaradení výrobného zariadenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory pritom nerozhoduje žalovaný. Z dokladu verejne dostupného na webovom sídle ÚRSO krajský súd zistil, že výrobné zariadenia žalobcu FvE Buzitka 2 je zaradené v zozname zariadení výrobcov elektriny, ktorým podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. zaniklo právo na podporu na rok 2015. Medzi účastníkmi je pritom sporné práve to, či žalobca splnil svoje povinnosti podľa tohto zákona. Ak by za situácie spornosti tejto zásadnej otázky bolo zo strany súdu nariadené predbežné opatrenie, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť odoberať od žalobcu elektrickú energiu za cenu určenú Úradom vo výške 425,12 Eur/MWh, došlo by podľa názoru odvolacieho súdu k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného. S ohľadom na nezaradenie žalobcu do zoznamu subjektov oprávnených poberať podporu by žalovaný bol povinný znášať náklady žalobcu ako výrobcu elektriny bez zabezpečenia ich finančného krytia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pritom súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením
predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo strany žalovaného by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.
K tvrdeniu žalobcu v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného ohľadom tarify za prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“), ktorá bola Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre rok 2015 zvýšená, poukazuje krajský súd na Vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. Táto vyhláška definuje v § 1 písm. h/ tarifu za prevádzkovanie systému ako pevnú cenu viažucu sa na technickú jednotku, ktorá zohľadňuje alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Táto vyhláška v ust. § 12 stanovuje spôsob výpočtu tarify za prevádzkovanie systému, ktorý zohľadňuje nielen náklady výrobcov elektriny na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby, ale tiež náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia a náklady na organizovanie a vyhodnotenie krátkodobého trhu s elektrinou. Pri výpočte tejto tarify sa teda zohľadňujú nielen náklady na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zároveň táto vyhláška v ust. § 12 pri výpočte tejto tarify zohľadňuje plánované množstvo elektriny, na ktoré je možné uplatniť doplatok. Je preto zrejmé, že pri výpočte tarify TPS vychádza ÚRSO aj z údajov o plánovanom množstve elektriny, na ktorú sa uplatňuje doplatok. Krajský súd je potom názoru, že ak aj došlo k zvýšeniu tarify TPS pre rok 2015, neznamená to, že neboli zohľadnené aktuálne údaje o množstve energie, na ktorú sa v danom roku uplatňuje právo na doplatok. Za stavu vyradenia väčšieho množstva subjektov zo systému podpory preto mohlo byť zvýšenie tarify TPS spôsobené aj zvýšenými nákladmi na výrobu elektriny z domáceho uhlia alebo zvýšenými nákladmi na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou, ktoré sú v tarife TPS rovnako zahrnuté. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaný má zabezpečené finančné krytie na ďalšie poskytovanie podpory subjektom, ktoré podľa ÚRSO nesplnili podmienky pre poskytovanie podpory na rok 2015.
Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.
Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov. Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby uzatvoril zmluvu s odberateľom SSE, a.s., na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu. Táto trhová cena je výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím Úradu vo forme doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu, má žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu
potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nebude schopný plniť svoje zmluvné záväzky, a to najmä za situácie, kedy žalovaný nemá finančne pokryté vyplácanie doplatku žalobcovi a jeho vyplácaním by sa žalobca mohol rovnako dostať do finančných problémov. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 394/2001, podľa ktorého ... „základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.
Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.
Krajský súd z vyššie uvedených záverov preto podľa ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie uložením povinnosti žalovanému do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Buzitka 2, s inštalovaným výkonom 0,998 MW, nachádzajúceho sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0502/2014/E-OZ zo dňa 8.10.2013, zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol obsiahnutý v jeho podaní zo dňa 30.1.2015, v tejto časti zamietol.
O trovách súvisiacich s odvolacím konaním krajský súd nerozhodoval, pretože podľa § 145 O.s.p. v závislosti na úspechu v konaní vo veci samej bude rozhodované aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.