Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11P-39-2014.pdf
PDF · 100.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, vo veci starostlivosti o maloletého F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, občana SR, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky U. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX Z., občianky SR a otca U. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX G., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo X. X. D., X. F. Č. E., B.M. O. XX/A, XXX XX U. D., Č. E., občana SR, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého F. V., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke U. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa U. V., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. V., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, počnúc dňom 01.12.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa U. M..
Otec maloletého dieťaťa U. V. je p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa U. M. zameškané výživné na maloletého F. V., nar. 01.03.2008 za obdobie od 01.12.2014 do 30.04.2015 vo výške 135,75 Eur v mesačných splátkach po 10 Eur, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy spolu s bežným výživným, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným 25.11.2014 požiadala súd o zverenie maloletého F. V. do svojej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti od novembra 2010. Otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody v Č. E.. Na výživu maloletého F. ničím neprispieva. O určenie výživného požiadala od 1.12.2014. Žiadala zaviazať otca maloletého dieťaťa aj na zaplatenie zameškaného výživného.
Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Od podania návrhu sa nič nezmenilo. Predtým podala návrh na určenie výživného na Okresnom súde I. - U., ale tam sa otec dieťaťa nedostavil a ona nevedela ani kde sa nachádza. Preto ten návrh zobrala späť a konanie bolo zastavené. O výživnom doteraz nebolo súdom rozhodované. Uviedla, že s maloletým F. býva v rodinnom dome. Má ešte staršieho syna, ale ten žije u svojho otca. S maloletým F. teraz býva sama, nemá s ním žiadne problémy. Maloletý F. je zdravý, je žiakom X. ročníka Základnej školy v V., učí sa
dobre. Uviedla, že navrhuje určiť otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné na maloletého F. od 1.12.2014. Žiadala ho zaviazať aj na zaplatenie zameškaného výživného.
Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý vo veci dožiadaným súdom Okresným súdom v D.. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matke. Pokiaľ ide o výšku výživného, v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený do práce a nie je schopný platiť výživné v akejkoľvek výške. O rozhodovaní Okresného súdu vo I.-U. nič nevie. Potvrdil, že s matkou maloletého F. ukončili spolužitie tak ako je uvedené v návrhu, teda v polovici novembra roku 2010. K starostlivosti matky o maloletého F. nemá žiadne výhrady, umožňuje jeho rodičom, starým rodičom maloletého F. stýkať sa so F.. Uviedol, že nepozná žiadne vhodnejšie výchovné prostredie pre F. ako je jeho matka. K svojmu osobnému stavu uviedol, že je slobodný. Dňa XX.X.XXXX sa z jeho družského pomeru s X. V., nar. XX.X.XXXX narodil syn O. V.. S prihliadnutím, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, doteraz nemal možnosť uznať otcovstvo k maloletému, ale k otcovstvu sa hlási a otcovstvo uzná. S matkou tohto maloletého dieťaťa žil v spoločnej domácnosti zhruba jeden rok až do vzatia do väzby. Až do vzatia do väzby si zarábal len brigádami. Po celú dobu od skončenia spoločného hospodárenia s matkou maloletého F. nebol nikde zamestnaný v pracovnom pomere a nebol ani v evidencii úradu práce. Zarábal si len príležitostnými prácami a brigádami. Nemá žiadny hmotný, ani nehmotný majetok vyššej hodnoty. Pokiaľ ide o jeho kontakty s maloletým F., od doby ukončenia spolužitia s jeho matkou, maloletého bol navštíviť 2-3 krát. Naposledy to bolo v roku 2011, kedy mu doniesol nejaké topánky a oblečenie. Súhlasil s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava správy zo šetrenia rodinných pomerov z 13.4.2015. Navrhla návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovieť, maloletého F. zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca dieťaťa zaviazať platením výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Rovnako žiadala zaviazať otca maloletého dieťaťa na zaplatenie zameškaného výživného.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia žiadajú styk neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 17.3.2015 bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa U. M. nie je v súčasnosti poberateľkou žiadnych dávok v hmotnej núdzi vyplácaných týmto úradom. Ako uchádzačka o zamestnanie je evidovaná od 20.11.2014.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 23.3.2015 matka maloletého dieťaťa nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.
X. F. Č. E., X. F. P. E. správou zo dňa 23.3.2015 súdu oznámila, že otec maloletého dieťaťa U. V. vykonával výkon väzby od 19.9.2014 do 23.2.2015. Od 24.2.2015 vykonáva výkon trestu odňatia slobody a predpokladaný koniec trestu je stanovený na 19.7.2016. V súčasnej dobe nie je pracovne zaradený a preto nepoberá pracovnú odmenu. Vyživovacie povinnosti nahlásil na F. V. a O. V..
Zo správy Obce Z. zo dňa 8.4.2015 bolo zistené, že voči matke maloletého dieťaťa U. M., Obecný úrad Z. neriešil žiadne priestupky, neporušuje Všeobecne záväzné nariadenia obce, na adrese trvalého pobytu sa zdržuje, ale obci nie sú známe jej rodinné a majetkové pomery.
Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 13.4.2015 bolo zistené, že na adrese V.M. XX, Z. žije matka s maloletým F. sama. Matka je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v holičstve u pána B. vo K. ako kaderníčka. Jej príjem z tejto činnosti je v sume do 250 Eur mesačne a rodinné prídavky. Matka má mesačné výdavky na elektriku 103 Eur, stravu v škole pre maloletého F. 26 Eur. Cestovné do školy prepláca matke základná škola. Maloletý F. navštevuje X. ročník Základnej školy v V.. Matka so synom obývajú rodinný dom, ktorý bol vo vlastníctve brata matky, ale aktuálne je zadlžený. Matka s maloletým F. majú v dome v dispozícii 2 izby a príslušenstvo. Ide o obývačku a spálňu. Matka a maloletý spia v spálni, maloletý sa do školy pripravuje v kuchyni. Maloletý patrí do starostlivosti detskej ošetrujúcej lekárky MUDr. Časnochovej, je zdravý, neužíva žiadne lieky. V rámci záujmových aktivít maloletý F. navštevuje krúžok F., čo je v rámci školy a matka za to neplatí. Matka počas šetrenia uviedla, že rovnaký návrh mala podaný aj v Č. E., ale otca sa nepodarilo nájsť. Neskôr sa cez sociálnu sieť a od rodičov otca, s ktorými je v kontakte dozvedela niektoré informácie a podala si tento návrh na zverenie maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti a na určenie výživného. Otec maloletého F. nevidel od jeho X,X roka, kedy sa matka odsťahovala z Č..
Z rodného listu maloletého F. V., nar. X.X.XXXX, vydaného Magistrátom mesta I.-U. dňa XX.X.XXXX a z rodného listu vydaného Ministerstvom vnútra - osobitnou matrikou v Bratislave bolo zistené, že otcom maloletého F. V. je U. V., nar. X.X.XXXX.
Okresný súd U. uznesením č.k. 8P/132/2011-7 zo dňa 26.9.2011 bolo zastavené konanie o návrhu matky maloletého dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k maloletému F. V..
Uskutočneným dokazovaním mal súd preukázané, že otcom maloletého F. V., nar. X.X.XXXX je U. V., nar. X.X.XXXX, ktorý je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody v Č. E.. Nemá momentálne žiaden príjem, lebo nie je zaradený do práce. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná - pracuje na dohodu ako kaderníčka a jej mesačný príjem je okolo 250 Eur mesačne.
Z podaného návrhu a z výpovede matky maloletého dieťaťa bolo zistené, že matka maloletého dieťaťa sa domáha zverenia maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletého dieťaťa prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Uviedol, že nepozná žiadne vhodnejšie prostredie pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého F. ako je prostredie u jeho matky. So zverením maloletého F. do osobnej starostlivosti matke súhlasil aj kolízny opatrovník, ktorý šetrením nezistil žiadne nedostatky pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého zo strany jeho matky.
O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na to, že otec maloletého dieťaťa nie je vo výkone trestu odňatia slobody zaradený do práce a nemá žiadny príjem. Súd preto aj na základe vyjadrenia matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa v zmysle ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine. Týmto minimálnym výživným je od 1.7.2013 suma 27,15 Eur mesačne.
Matka maloletého dieťaťa žiadala zaviazať otca maloletého dieťaťa aj na zaplatenie zameškaného výživného od 1.12.2014. Ku dňu rozhodnutia bolo splatné výživné za 5 mesiacov, čo je 135,75 Eur.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S prihliadnutím na sociálne pomery otca maloletého dieťaťa a nemožnosť zaplatenia celého zameškaného výživného jednorázovo súd povolil otcovi maloletého dieťaťa dlhované výživné splácať v splátkach po 10 Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).