Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-395-2014.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/395/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí H. E., X.. X.X.XXXX, V. E., X.. XX.X.XXXX, H. E., X.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, za účasti rodičov H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. P. XXX/X, H. a F. E., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, H. t.č. R. XXX/XX, J. X, Česká republika o určenie výživného takto
rozhodol:
Otec maloletých detí F. E., nar. XX. X. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej H. E., nar. X. X. XXXX, V. E., nar. XX. X. XXXX, H. E., nar. X. X. XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na každé z nich vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania návrhu od 23. 10. 2013 do 30. 5. 2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2013 domáhala, aby súd určil výživné pre maloleté deti H. E., X.. X.X.XXXX, V. E., nar. XX.X.XXXX, H. E., nar. X.X.XXXX zo strany otca detí vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne na každé dieťa od podania návrhu od 23.10.2013. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletých nežije v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, odporca žije v Českej republike.
Kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné určiť výživné za dobu, keď sa o maloleté deti starala matka a to do 30.5.2014. Po 30.5.2014 bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 6.8.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2014 a ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa od 30.5.2014.
Otec maloletých detí uviedol, že nevie kde pracoval v rokoch 2013 a 2014, ale na výživu maloletých detí prospieva a preto súhlasil aj s rozhodnutím súdu o výške výživného za toto obdobie.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013 matka maloletých detí žiadala, aby súd určil výživné pre maloleté deti vo výške 30% zo sumy životného minima od 23.10.2013. Zároveň bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/ XXXX zo dňa 6.8.2014 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a bolo určené výživné zo strany otca vo výške 30% zo sumy životného minima od 30.5.2014. Je nepochybné, že ostalo neurčené výživného od 23.10.2013 do 30.5.2014. Matka požadovala výživné v minimálnom rozsahu a otec maloletých detí s návrhom súhlasil. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 146 ods. 1 písm. a O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.