Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-153-2022.pdf
PDF · 100.01 KB
Case nature
Subarea
31C/153/2022
Uznesenie
S. súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: F. adresa uvedená v žalobe E. zastúpený: JUDr. Maroš Palik, advokát, sídlom, Bratislava, Muchovo nám. 12, proti odporcovi : X. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil dňa 28.10.2022 súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi zdržať sa výkonu práv vlastníka k veciam - bytu a nebytovým priestorom, ktoré sa nachádzajú v časti stavby Obytný súbor - Bytové domy s polyfunkciou M. realizovanej na základe staveného povolenia č. R., vydaného Mestom R. dňa 26.04.2021, označenej v stavebnom povolení ako SO.01 Bytový dom s polyfunkciou L. nachádzajúcej sa na pozemku parc. KN „C“ O., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom pre k. ú. R., obec R., okres H., konkrétne: bytu s označením C. s tromi izbami, s výmerou podlahovej plochy bytu podľa projektovej dokumentácie 65,3 m2 , nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží bytového domu - bloku „A“, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na pozemku, na ktorom bude bytový dom postavený a na priľahlom pozemku k bytovému domu; 2. pivničnej kobke, ktorou sa rozumie nebytový priestor s projektovým číslom 15, s výmerou podlahovej plochy 1,68 m2, nachádzajúci sa na prvom podzemnom podlaží bytového domu - bloku „A“, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na pozemku, na ktorom bude bytový dom postavený a na priľahlom pozemku k bytovému domu; 3. garážovému stojisku, ktorým sa rozumie spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore - podzemnej garáži nachádzajúcej sa na prvom podzemnom podlaží bytového domu - bloku „A“, v ktorej sa bude nachádzať parkovacia plocha so projektovým číslom XX, na ktorej výlučné užívanie bude oprávnený vlastník bytu uvedeného v bode 1. ako budúci podielový spoluvlastník garáže, spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na pozemku, na ktorom bude bytový dom postavený a na priľahlom pozemku k bytovému domu, a to voči akejkoľvek osobe, okrem navrhovateľa. Žiadal, aby súd odporcovi zakázal s vyššie uvedenými vecami akokoľvek nakladať, scudziť ich, previesť alebo zaťažiť ich iným právom tretej osoby a ukladá sa jej upustiť od akýchkoľvek právnych úkonov súvisiacich s týmito vecami, to všetko voči akejkoľvek osobe, okrem navrhovateľa.
2. Návrh odôvodnil tým, že odporca je stavebníkom stavby označenej v petite návrhu, pričom výstavba iba prebieha. Práva stavebníka prešli na odporcu od pôvodného stavebníka A. Dňa 12.03.2021 navrhovateľ ako budúci kupujúci a odporca uzatvorili spolu zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy ( ďalej len zmluva). Predmetná zmluva nadväzovala na uzatvorenú rezervačnú zmluvu zo dňa 09.02.2021. Predmetom zmluvy bol záväzok druhej strany predať v budúcnosti navrhovateľovi nehnuteľnosti uvedené v petite navrhovaného neodkladného opatrenia, za podmienok dohodnutých v Zmluve za kúpnu cenu 131 933,33 EUR plus DPH (čl. IV. zmluvy). Poukázal na to, že zmluva neobsahuje inflačnú doložku ani žiadne iné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo druhú stranu jednostranne zvýšiť dohodnutú cenu. V zmysle článku V. zmluvy výstavba Bytového domu mala byť ukončená do 31.12.2022. K tomuto dátumu najneskôr mal odporca podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na Bytový dom a následne, po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia, mal odporca vyzvať navrhovateľa na uzatvorenie budúcej kúpnej s náležitosťami špecifikovanými v zmluve. Navrhovateľ uhradil odporcovi sumu 3 000,- Eur vrátane DPH ako tzv. „preddavok na prvú časť kúpnej ceny“ a sumu 28 664,- Eur vrátane DPH ako tzv. „preddavok na druhú časť kúpnej ceny“. Zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 126 656,- Eur je navrhovateľ povinný uhradiť v súlade s čl. IV ods. 2 bod 2.3 Zmluvy po uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 21.03.2022, označeným ako „Oznámenie o zániku záväzku“, oznámil odporca navrhovateľovi, že „...Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2021 v celom rozsahu zanikla, nakoľko okolnosti z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Podľa navrhovateľa odporca tvrdenia uvedené v predmetnom liste nepodložil, neuviedol k akému dátumu zmluva zanikla. Napriek svojmu tvrdeniu o zániku zmluvy odporca dodnes navrhovateľovi uhradené plnenia nevrátil. Navrhovateľ oznámi dňa 24.04.2022 odporcovi písomne svoj nesúhlas a zmluvu považuje za platnú. Tvrdenie o zániku zmluvy z dôvodu naplnenia skutkových okolností uvedených v §50a ods. 3 OZ považuje navrhovateľ za nepodložené a nepravdivé. Na list navrhovateľa zo dňa 25.04.2022 odporca nereagoval, dodnes právneho zástupcu ani samotného navrhovateľa nekontaktoval. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje navrhovateľ za zrejmé, že druhá strana na svojom tvrdení o zániku Zmluvy zotrváva. Ku dňu podania návrhu je bytový dom realizovaný v stave, kedy je vybudované 3. podlažie a predmetný byt, pivničná kobka aj garážové státie sú zrealizované v hrubom stave, s obvodovými múrmi a priečkami. Bytový dom ako celok zatiaľ nie je stavebne ukončený ani skolaudovaný.
3. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že hrozí bezprostredne nebezpečenstvo, že odporca bude nakladať s právami k predmetu zmluvy tak, že tieto zaťaží právom tretej osoby napr. uzatvorením ďalšej zmluvy o budúcej kúpe nehnuteľností, keďže zmluvou sa už necíti byť viazaný. Môže dôjsť tiež k priamemu prevodu vlastníctva predmet zmluvy tretej osobe potom, ako bude tento zapísaný v katastri nehnuteľností, prípadne jeho zaťaženiu iným právom v prospech tretej osoby. Navrhovateľ trvá na platnosti zmluvy a v prípade, ak ho druhá strana v zmysle ustanovení zmluvy po kolaudácii nevyzve na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, navrhovateľ je pripravený brániť uplatniť svoje právo na súde žalobou o nahradenie prejavu vôle predávajúceho. Úkony druhej strany, ktorými by druhá strana nakladala s predmetom zmluvy voči tretím osobám, bez ohľadu na platnú zmluvu, by navrhovateľovi výrazne sťažili uplatnenie jeho práv, prípadne by uplatnenie týchto práv úplne znemožnili. Zákaz dispozičného oprávnenia odporcu vo vzťahu k predmetu zmluvy je podľa navrhovateľa legitímny zásah a je v súlade s všeobecne uplatňovaným princípom proporcionality. Navrhovaný zásah považuje za nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, ktorým je ochrana práv navrhovateľa vyplývajúcich mu z platnej zmluvy, ktorú druhá strana neuznáva a subjektívne ju považuje za zaniknutú. Je potrebné a nevyhnutné pre ochranu práv navrhovateľa, aby súd uložil druhej strane zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom zmluvy, a to až do času prevodu vlastníctva k predmetu zmluvy (či už na základe súdneho rozhodnutia nahradzujúceho prejav vôle druhej strany ale inej právnej skutočnosti). Účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Uviedol, že pravdepodobne bude podávať žalobu proti druhej strane ako žalovanému o nahradenie jeho prejavu vôle, teda uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy ihneď potom, ako budú splnené podmienky pre jej uzatvorenie v zmysle zmluvy, súd však o odkázanie na podanie žaloby nežiadal, pričom poukázal na to, že žiada o ochranu kým nenadobudne vlastníctvo k predmetu zmluvy.
4. Navrhovateľ na osvedčenie tvrdených skutočností predložil súdu listinné dôkazy z ktorých súd zistil nasledujúce skutočnosti.
5. Súd mal osvedčené, že medzi navrhovateľom ako rezervujúcim a odporcom ako investorom bola dňa 09.02.2021 uzatvorená písomná rezervačná zmluva č. C. ( na č.l. 12 spisu). Predmet rezervácie je uvedený v článku III.1 predmetnej zmluvy ako byt s označením C. nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome A so súčasným číslom 20 s tromi izbami a výmerou podlahovej plochy bytu 65,3 m2. Príslušenstvom bytu je aj terasa/balkón, pivničnej kobky, ktorou sa rozumie nebytový priestor so súčasným číslom 15, s výmerou podlahovej plochy 1,68m2, nachádzajúcej sa na prvom podzemnom podlaží bytového domu, garážové stojisko, ktorým sa rozumie spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore - podzemnej garáži nachádzajúcej sa na prvom podzemnom podlaží bytového domu, v ktorej sa bude nachádzať parkovacia plocha so súčasným číslom 06.
6. Následne strany uzatvorili dňa 12.03.2021 zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy ( na č.l. 19 spisu), v ktorej navrhovateľ vstupoval ako budúci kupujúci a odporca ako budúci predávajúci. Predmet budúceho prevodu bol vymedzený zhodne ako v rezervačnej zmluve a to v čl. III.1 zmluvy. Podľa článku V.1 zmluvy budúci predávajúci podá na príslušný stavebný úrad návrh na vykonanie kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k predmetu prevodu najneskôr do 31.12.2022. Podľa článku V.5 zmluvy, zmluvné strany berú na vedomie, že budúci predávajúci zabezpečí bez zbytočného odkladu po vydaní právoplatného kolaudačného rozhodnutia na predmet prevodu, resp. Stavbu zápis dokončenej Stavby na príslušný list vlastníctva. Návrh na zápis dokončenej stavby na list vlastníctva môže byť podaný aj priamo spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva v prospech budúceho kupujúceho podľa kúpnej zmluvy. Podľa článku VII.1. zmluvy, zmluvné strany sa zaväzujú, že kúpnu zmluvu uzavrú na základe výzvy budúceho predávajúceho alebo budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy, po kumulatívnom splnení nasledovných podmienok: a) Budúci kupujúci nebude v omeškaní so zaplatením žiadneho svojho splatného peňažného záväzku, ktorý vyplýva budúcemu kupujúcemu z tejto zmluvy voči budúcemu predávajúcemu, b) kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania predmetu prevodu, resp. Stavby nadobudne právoplatnosť a Stavbe bude príslušným orgánom určené súpisné číslo. Podľa článku VII.2 zmluvy budúci predávajúci je povinný vyzvať budúceho kupujúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy do dvadsiatich ( 20) pracovných dní po kumulatívnom splnení podmienok uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Článok XI zmluvy rieši v bodoch 1 až 8 možné prípady odstúpenia od zmluvy.
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, okres H., katastrálne územie R., obec R. ( dátum vyhotovenia dňa 27.10.2022 na č.l. 32 spisu) zistil, že na predmetnom liste vlastníctva sú zapísané nehnuteľnosti všetky druhu zastavaná plocha a nádvorie a to na parcele XXXX/XX o výmere 776m2, na parcele XXXX/ XX o výmere 1516m2, parcela č. XXXX/XXX o výmere 2827m2, parcela č. XXXX/XXX o výmere 778m2, parcela č. XXXX/XXX o výmere 4981 m2. Ako výlučný vlastník nehnuteľností je uvedený odporca. Súd si pripojil aj aktuálny list vlastníctva ku dňu rozhodovania, pričom z nezistil žiadne zmeny.
8. Navrhovateľ predložil súdu taktiež rozhodnutie mesta R. o vydaní stavebného povolenia zo dňa 26.04.2021 ( na č.l. 36 spisu) na stavbu Obytný dom - Bytové domy s polyfunkciou M. „na pozemkoch pre pozemné objekty parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX a pre inžinierske projekty na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX v katastrálnom území R.. Ako stavebník bola uvedená spoločnosť A., sídlom R.
9. Z oznámenia o zániku záväzku zo dňa 21.03.2022 ( na č.l. 74 spisu), ktoré bolo zaslané odporcom navrhovateľovi súd zistil, že odporca navrhovateľovi oznámil, že od uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.03.2021 nastali neočakávané zmeny na stavebnom trhu nárast stavebných materiálov a práce. Uviedol, že mu tento nárast spôsobuje existenčné problémy a nemožno od neho ako budúceho predávajúceho spravodlivo požadovať, aby dodal budúcemu kupujúcemu byt v cene, ktorá bola zmluvne dohodnutá. Poukázal na § 3, § 50a ods. 3, § 575 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v súlade s § 50a ods. 3 Oz oznamuje navrhovateľovi, že zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2021 v celom rozsahu zanikla, nakoľko okolnosti z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno požadovať, aby sa zmluva uzatvorila. Navrhovateľ zastúpený advokátom na predmetný list odporcu reagoval listom - oznámenie o zániku záväzku - vyjadrenie zo dňa 25.04.2022 ( na č.l. 77 spisu), v ktorom vyjadril svoje stanovisko, že zmluvu považuje za naďalej platnú a trvá na plnení zo strany odporcu ako budúceho predávajúceho.
10. Navrhovateľ napokon predložil súdu fotografie ( na č.l. 81 spisu) rozostavaného developerského projektu, na ktorom je zrejmé, že sú postavené v hrubej stavbe zatiaľ tri poschodia budovy a stavebné práce naďalej pokračujú.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala
14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
19. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
20. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
21. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
22. Ak má súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým obmedzuje vlastníka v nakladaní s jeho majetkom, mal by pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad nevyhnutnú mieru. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov. Z uvedeného možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
23. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k vzniku právneho vzťahu na základe uzatvorenej rezervačnej zmluvy a následne uzatvorenej zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy ( body 5 a 6 tohto uznesenia). Avšak navrhovateľ predovšetkým neosvedčil potrebu naliehavosti a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu v zmysle žiadaného žalobného petitu, ktorý rozdelil do dvoch častí. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že odporca oznámil navrhovateľovi, že považuje zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy za zaniknutú listom zo dňa 21.03.2022, pričom zástupca navrhovateľa na tento list reagoval listom zo dňa 25.04.2022. Navrhovateľ však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až po uplynutí viac ako pol roka dňa 27.10.2022. Navrhovateľ sa pritom v návrhu obáva, že by odporca mohol zaťažiť nehnuteľnosť tým, že by uzatvoril ďalšiu zmluvu o budúcej zmluve s treťou osobou k tej istej nehnuteľnosti a k tomu zrejme navrhoval v žalobnom petite zakázať odporcovi vykonávať akékoľvek právne úkony s tretími osobami ( teda aj uzatváranie rezervačných zmlúv, zmlúv o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a pod.) Avšak takéto neodkladné opatrenie podal až po uplynutí značnej doby ( viac ako pol roka) od odporcom tvrdeného zániku zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy. Vzhľadom na značný odstup času od zaslania oznámenia o zániku zmluvy však navrhovateľ súdu neozrejmil a ani neosvedčil, či ešte odporca takúto zmluvu ( rezervačnú, či zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy) s treťou osobou neuzatvoril a či sú predmetné plánované nehnuteľnosti, ktoré sú vo výstavbe (byt, nebytové priestory, pivničná kobka, parkovacie státie) aktuálne v ponuke odporcu alebo sú už treťou osobou rezervované. Predmetné informácie sú pri novostavbách vo výstavbe a developerských projektoch bežne dostupné na internetových stránkach daných developerských projektov. Navrhovateľ vôbec nevysvetlil, prečo podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti v ktorej sa domáhal zákazu vykonávania právnych úkonov až po takej značnej dobe, keď sa pomery od doručenia oznámenia o zániku zmluvy mohli zmeniť. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali, že k bytu spolu s jeho príslušenstvom, ktorý je predmetom sporu nebol už takýto právny úkon realizovaný, čo vzhľadom na odstup času vyše šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o zániku zmluvy považuje súd za dosť reálne. V takom prípade by požadované neodkladné opatrenie už nemalo zmysel a účel, keďže by nepôsobilo spätne na už uzatvorené právne úkony. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ súdu neosvedčil, že odporca aktuálne pred podaním neodkladného opatrenia nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia ponúka na predaj sám, či cez realitnú kanceláriu ( ktorých inzercia je dostupná na príslušných webových stránkach, ktoré sú verejne dostupné) a vzhľadom na značný odstup času od úkonu odporcu ( oznámenia o zániku zmluvy) nepreukázal bezodkladnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
24. Ďalej súd upriamuje pozornosť na pomerne neurčité vymedzenie v poradí prvého žalobného petitu, v ktorom navrhovateľ žiada zdržanie sa výkonu práv vlastníka k veciam, ale aj samotnú vyššie uvádzanú formuláciu v druhom žalobnom petite a to akékoľvek právne úkony súvisiace s týmito vecami. Takto široko koncipované vymedzenie neodkladného opatrenia je nielen neurčité, ale ak by súd takéto znenie petitu nariadil mohlo by pri jeho doslovnom výklade spôsobiť nemožnosť dokončenia stavby, keďže nehnuteľnosť je iba vo výstavbe bez ukončenej kolaudácie a ku kolaudácií je potrebné vykonanie právnych úkonov.
25. Súd zistil, že na predloženom liste vlastníctva č. XXXXX katastrálne územie R. aktuálne nie je zapísaná ani stavba rozostavaného bytu, pivničnej kobky, či garážového stojiska, ale ani samotný bytový dom, resp. polyfunkčný objekt. Parcela č. XXXX/XXX ku ktorej navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie je stále vedená iba ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere až 4981 m2. V navrhovanom neodkladnom opatrení je iba neurčito uvedené, že navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie aj k nešpecifikovaným prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu, na pozemku, na ktorom bude bytový dom postavený a na priľahlom pozemku, ktorý vôbec nešpecifikoval čo sa týka veľkosti podielu k celku. V druhej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada navrhovateľ zakázať odporcovi akokoľvek nakladať, scudziť nehnuteľnosti, previesť a zaťažiť ich, pričom však k takýmto úkonom bráni skutočnosť, že tieto ešte nie sú zapísané do katastra nehnuteľností a ani skolaudované. Možno teda konštatovať, že absentuje bezodkladnosť potreby úpravy vzťahov, keďže aktuálne nie je možné bez zápisu do katastra nehnuteľností s nehnuteľnosťou ( bytového domu, resp. následne jednotlivých bytov a jeho príslušenstvom) nakladať.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie a predovšetkým nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Keďže bol návrh navrhovateľa zamietnutý, mal odporca v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. V danom prípade odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalovaným nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.