Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-293-2014.pdf
PDF · 90.34 KB
No categories available
6C/293/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred samosudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, zastúpená BBH advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Gorkého 3, proti odporcovi: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., J. XX, o 670,44 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 24.01.2014 domáhal zaplatenia sumy 870,44 s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2014 do zaplatenia. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 14.08.2003 Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava uzavrela s odporcom zmluvu k bežnému účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorej predmetom bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu, pričom prehľad prečerpania úveru odporcom doložil navrhovateľ výpisom z účtu odporcu. Uvedený veriteľ VÚB, a.s., sa podľa uvedenej zmluvy zaviazal poskytnúť odporcovi povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy odporcu na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu odporcu, pričom odporca sa zaviazal povolené prečerpania splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke odporcu z jeho účtu, a to v momente vzniku pohľadávky vzniku odporcu z jeho účtu a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že dňa 14.08.2012 uzavrel s pôvodným veriteľom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že evidoval ku dňu 04.11.2013 voči odporcovi pohľadávku 1.074,83 eur, pričom z uvedenej sumy požadoval len sumu 870,44 eur a úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne z uvedenej sumy od 24.01.2014 do zaplatenia, pričom tieto úroky požadoval podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. K uvedenému návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu o bežnom účte zo dňa 14.08.2003, výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2012, pokus o zmier zo dňa 03.09.2013, predžalobnú výzvy zo dňa 13.03.2013, návrh na splatenie dlh v mimosúdnom konaní ako i prehľad histórie transakcií na bežnom účte odporcu, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok.
V predmetnej veci konajúci súd vydal platobný rozkaz č. 4RO/24/2014 zo dňa 03.04.2014, pričom proti uvedenému platobnému rozkazu podal odporca odpor zo dňa 25.08.2014, v ktorom uviedol, že sa dovoláva premlčania sumy 490,94 eur. Zároveň uviedol, že zo žalovanej sumy uhradil už pred podaním návrhu na začatie konania sumu 200,- eur a poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu uplatňuje istinu v sume 870,44 eur, pričom z prehľadu platieb je zrejmé, že istina predstavuje 501,29 eur. Zároveň namietal výšku vypočítaných úrokov z omeškania ako i odmenu za právne zastupovanie. Žiadal návrh
zamietnuť a zároveň žiadal, aby navrhovateľ uhradil odporcovi sumu 189,65 eur. K uvedenému podaniu pripojil doklady o platbách, z ktorých je zrejmé, že štyrikrát uhradil sumu 50,- eur, a to dňa 18.04.2013, 13.05.2013, 15.07.2013 a 12.06.2013.
Vo veci sa podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.12.2014 vyjadril právny zástupca navrhovateľa, v ktorom bolo uvedené, že odporca v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnil veľké množstvo finančných transakcií, výberov a vkladov a odporca početne využíval možnosť prečerpať vlastné finančné prostriedky na bežnom účte, pričom z prehľadu vyplýva, že banka podľa zmluvy o kontokorentnom úvere, všeobecných obchodných podmienok a cenníka účtovala poplatok za recykláciu, pričom tento poplatok sa uvádza vo všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty v článku X. bod 13 s názvom tuzemský bezhotovostný platobný styk. Zároveň poukázal na to, že dátum a výška čerpania jednotlivých peňažných prostriedkov, ako i obdobie, počas ktorého vznikol peňažný záväzok vyplýva z prehľadu transakcií, pričom ku dňu 14.08.2012, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval stav na bežnom účte odporcu mínus 870,44 eur. Poukázal na to, že v danom prípade tzv. prečerpanie bežného úveru je osobitným typom úveru, ktorý je poskytovaný z účtu klienta fyzickej osoby, t.j. ísť so stavom finančných prostriedkov do mínusu, pričom výšku, čas a možnosť čerpania a splácania si klient určuje podľa svojich potrieb a k čerpaniu úveru dochádza po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov na bankovom účet. Pri prečerpaní účtu klienta sa nesleduje účel prečerpaných finančných prostriedkov, ale čerpanie je určené na financovanie osobných výdavkov klienta. Poukázal na to, že navrhovateľ sa snažil o uzavretie mimosúdnej dohody takmer 17 mesiacov a odporca nevyužil možnosť na dohodu a dlh nenamietal. Zároveň uviedol, že k námietke premlčania odporcu, že pohľadávka nie je premlčaná, pričom odporca správne uviedol dĺžku premlčacej doby 4 roky. Zároveň uviedol, že k vypovedaniu zmluvy došlo s odporcom dňa 17.10.2011, a teda predmetný záväzok odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Zároveň uviedol, že zmluva, ktorú uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa má všetky náležitosti požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o absolútny obchod, a teda v uvedenom právnom vzťahu sa subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Poukázal na ustanovenie § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka, t.j. na voľbu práva. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, podľa ktorého charakter zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, avšak jej základným charakterom je charakter absolútneho záväzkového vzťahu podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka. Poukázal pritom na Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 258/2001. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že spotrebiteľská zmluva sa stáva občiansko-právnym vzťahom, keďže zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníka ako tzv. absolútny obchod a ide o obchodno-právny vzťah. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššie súdu SR, podľa ktorého zmluva o úvere je absolútnym obchodno-právnym vzťahom aj v prípade, že jedna zo zmluvných stránok je spotrebiteľ. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššie súdu SR s obdobným záverom. Uviedol, že úroky z omeškania požaduje v súlade s ustanovením Nariadenia vlády. Napokon v uvedenom podaní návrh na začatie konania o zaplatenie istiny 200,- eur zobral späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 670,44 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 24.01.2014 do zaplatenia. K uvedenému podaniu pripojil cenník VÚB, a.s. platný od 01.01.2014, ako i ďalšie doklady, ktoré pripojil už predtým k návrhu na začatie konania.
Na pojednávaní dňa 19.12.2014 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal odročenie pojednávania. Preto súd pojednával v neprítomnosti zástupcu právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 101 odsek 2 O.s.p. Odporca na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia obsiahnutého v odpore proti platobnému rozkazu. Uviedol, že nároky navrhovateľa sú premlčané, a to v rozsahu 490,94 eur. Uviedol, že sankčný úrok má byť vypočítaný k poslednému dňu mesiaca a má predstavovať 5,25% ročne a nie 8,25% ročne.
Konajúci súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby súdu oznámil prehľad platieb, s ktorými sa odporca dostal do debetu, ich výšku a dátum splatnosti.
Vo veci sa opätovne vyjadril právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 28.01.2015, ktoré je v podstate totožné s jeho predchádzajúcim podaním vo veci zo dňa 19.12.2014. Zároveň v uvedenom podaní uviedol, že súhlasí s tým, aby súd prejednal vec na budúcom pojednávaní dňa 03.02.2015 bez jeho prítomnosti. K uvedenému podaniu pripojil zmluvu o bežnom účte ako i prehľad histórie transakcií na bežnom účte.
Na pojednávaní dňa 03.02.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý neúčasť ospravedlnil uvedeným podaním zo dňa 28.01.2015. Na uvedenom pojednávaní odporca uviedol, že suma 870,44 eur pozostáva z istiny 501,29 eur a zvyšok predstavujú úroky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom vydokladované, nie je zrejmé ako vznikli a ako navrhovateľ k sume úrokov dospel. Uviedol, že trvá na námietke premlčania. Uviedol, že predmetný účet bol účtom pre fyzickú osobu a nešlo o podnikateľský účet.
Konajúci súd uznesením č. 6C/293/2014-174 konanie o zaplatenie istiny v sume 200,- eur zastavil podľa § 96 odsek 1 O.s.p.
Konajúci súd opätovne vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby uviedol, ako dospel k žalovanej sumy 870,44 eur, z čoho uvedená suma pozostáva s tým, aby uviedol, aká časť predstavuje istinu, aká časť predstavuje úroky a pri úrokoch aby uviedol, ako dospel k požadovanej sume úrokov.
Právny zástupca navrhovateľa opätovne odpovedal podaním zo dňa 03.03.2015, ktoré bolo totožné s jeho predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami.
K vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.02.2015, v ktorom uviedol, že banka sa neriadila svojimi obchodnými podmienkami, keďže mala do 6 mesiacov od 14.10.2008, t.j. do 14.04.2009 zrušiť uvedený účet navrhovateľa. Uviedol, že 14.10.2008 nebol na účte žiadny pohyb okrem mínusových položiek. Poukázal pritom na článok IV 14 bod 9 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozičné produkty, v ktorom sa uvádza, že ak hodnota zostatku na bežnom účte je menej ako hodnota minimálneho zostatku pre bežný účet, oznámená zverejnením a tento stav na bežnom účte trvá viac ako 6 mesiacov, banka účet zruší. Poukázal na článok V uvedených obchodných podmienok bod 1.6, podľa ktorého sa síce úroky z nepovoleného debetu zúčtujú na ťarchu raz za mesiac, a to k poslednému kalendárnemu dňu príslušnému mesiaca. Zároveň žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Právny zástupca navrhovateľa opätovne sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 13.04.2015, pričom neodpovedal na opakované výzvy súdu, aby špecifikoval žalovanú sumu a opätovne zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie.
Na pojednávaní dňa 14.04.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania a nevyjadril sa ani k vyjadreniu odporcu zo dňa 17.02.2015.
Na pojednávaní dňa 15.05.2015 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu navrhovateľa, vo veci sa opätovne vyjadril podaním zo dňa 11.05.2015, v ktorom zopakoval svoje doterajšieho stanoviská a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15.05.2015. Na uvedenom pojednávaní odporca uviedol, že žiada, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že navrhovateľ je povinný mu zaplatiť 189,65 eur tak, ako sa vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu a uviedol, že trvá na doterajších písomných vyjadreniach. Uviedol, že nevie, z čoho pozostáva debetný zostatok 369,15 eur, ktorý mu bol pripísaný dňa 14.01.2012 a nie je mu známe, prečo navrhovateľ mu túto sumu vyúčtoval, pričom táto suma je obsiahnutá v prehľade listových transakcií na účte odporcu.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 100 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd po oboznámení sa s návrhom na začatia konania zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania zdôvodnil len tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku VÚB, a.s., Bratislava voči odporcovi v sume 870,44 eur s príslušenstvom s poukazom na prehľad histórie transakcií na bežnom účte odporcu číslo XXXXXXXXXX/ XXXX, pričom z tohto účtu je zrejmé, že na uvedenom účte od 31.12.2009 bola vedená suma v debete 490,94 eur, pričom táto narastala mesačne o 0,45 eur, ktorá suma predstavovala poplatky za recykláciu, pričom z uvedeného účtu je zrejmé, že 04.01.2012 bol na uvedenom účte ako mínusová položka uvedená ďalšia suma 369,15 eur. Navrhovateľ i napriek vyššie uvedeným trom výzvam súdu v priebehu celého sporu nešpecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma, ako k nej dospel, z akého dôvodu bola na ťarchu uvedeného účtu odporcu zapísaná suma 369,15 eur, aká časť žalovanej sumy predstavuje istinu, aká časť úroky, ako tieto boli vypočítané. Oprávnenosť žalovanej sumy teda navrhovateľ v priebehu celého konania súdu neozrejmil a dôvodnosť požadovanej žalovanej sumy 670,44 eur nepreukázal hodnoverným spôsobom. Konajúci súd vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena na strane navrhovateľa návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň súd prihliadal na odporcom vznesenú námietku premlčania, pričom konajúci súd mal za to, že v danom prípade išlo o občiansko- právny vzťah s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa práva mohlo vykonať prvý raz. Preto ak by aj navrhovateľ v budúcnosti preukázal oprávnenosť žalovanej sumy súd mal za to, že nároky navrhovateľa v rozsahu 496,34 eur sú premlčané, keďže ku dňu 31.12.2010 bol na účte odporcu vedený debet v uvedenej sume a návrh navrhovateľ podal na súd 28.01.2011, a teda súd prihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom podľa § 100 veta druhá Občianskeho zákonníka. Konajúci súd poznamenáva, že predmetom sporu bola po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania len suma 670,44 eur a navrhovateľ v priebehu celého konania neuviedol, na akú časť dlhu pôvodne žalovanej sumy 870,44 eur započítal úhrady odporcu celkom v sume 200,- eur (4 x 50,- eur). Z uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa zamietol najmä z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal z čoho predmetný dlh pozostáva - čo predstavuje istiny, čo predstavujú úroky, čo predstavujú poplatky a podobne, kedy tento dlh vznikol, a teda zo strany súdu nebolo možné overiť oprávnenosť uplatneného nároku.
Vzhľadom na to, že súd návrh na začatie konania zamietol ohľadne istiny, zamietol teda aj návrh aj v časti požadovaného príslušenstva.
Čo sa týka trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom však úspešný odporca náhradu trov konania nežiadal, a preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.