Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-19-2015.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/19/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom AK Nam. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporcom 1/ A. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., R.. E. XXX/XX, 2/ P. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., R.. E. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní odporcovia 1/ a 2/ zastúpení ustanovenou opatrovníčkou V. X., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 550,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,-- Eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,-- Eur od 07.12.2013 až do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,10 Eur na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke, a.s., č. účtu: IBAN: Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: X., V.: XXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 39,80 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v I. B. T., X.Č. I. B., Č.. Ú.: D.: Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXXX XXXX, B.: J. a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu 05. 12. 2014 domáhal voči odporcom 1/ a 2/ súdneho výroku, ktorým by súd odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 550,- Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 550,- Eur od 07.12.2013 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 52,80 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcami dňa 26.07.2013 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420131904, na základe ktorej im poskytol čiastku 400,- Eur za dohodnutú odplatu vo výške 152,- Eur. Odporcovia 1/ a 2/ sa celkovú čiastku úveru vo výške 552 Eur zaviazali uhradiť v 13. mesačných splátkach a to tak, že prvé tri mesačné splátky vo výške 2 Eur a ďalších desať pravidelných mesačných splátok vo výške 54,60 Eur. Prevzatie finančnej hotovosti pritom odporcovia 1/ a 2/ potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Odporcovia do podania návrhu na súd uhradili z poskytnutých peňažných prostriedkov 2 Eur s tým, že poslednú úhradu realizovali vo výške 2 Eur dňa 26. 07. 2013. Vzhľadom na to, že odporcovia 1/ a 2/ si riadne neplnili povinnosti zo zmluvy, navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu celého dlhu k 06.12. 2013. Zosplatnenie oznámil odporcom dňa 11. 03. 2014. Navrhovateľ si zároveň uplatňuje z dôvodu neplnenia povinnosti odporcami 1/ a 2/ zákonný úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. od 07.12. 2013 vo výške 5,25 % ročne až do zaplatenia. Taktiež si uplatnil
nárok za zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý kalendárny mesiac omeškania vo výške spolu 52,80 Eur (13,20 Eur x 4 mesiace od decembra 2013 do marca 2014).
Návrh na začatie konania súd zaslal odporcom 1/ a 2/ na adresu ich bydliska a Zásielku sa im na adrese miesta ich bydliska nepodarilo doručiť, pričom iné aktuálne miesto pobytu odporcov nie je súdu známe. Súd odporcom 1/ a 2/ uznesením č. k. 11C/19/2015-31 z 06.03.2015 ustanovil opatrovníčku pre konania a uznesením č. k. 11C/19/2015-33 z 02.04.2015 ju vyzval, aby sa k veci písomne vyjadrila v lehote do 15 dní a uviedla rozhodujúce skutočnosti pre obranu a označila dôkazy v konaní na preukázanie svojich tvrdení. Súd jej poskytol poučenie o procesných právach a povinnostiach v súdnom konaní. Ustanovená opatrovníčka sa od vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci k návrhu nevyjadrila. Súd postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu dňa 06.05.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 420131904 z26.7.2013, predžalobnou upomienkou z 10.12.2013, oznámením o zosplatnení záväzku z 11.03. 2014, fotokópiou podacieho hárku na č.l. 5,7, 9,11.
Súd na základe vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav veci:
Medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ bola dňa 26.7.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420131904 , kde navrhovateľ mal postavenie veriteľa a odporcovia 1/ a 2/ mali postavenie spoludlžníkov. Podľa zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ spotrebiteľský úver vo výške 400 Eur, pri výške odplaty 152 Eur na čas 13 mesiacov, čo predstavuje 38 % poskytnutého úveru. Celková dlžná suma podľa zmluvy predstavovala 552,- Eur. Splácanie bolo dohodnuté v 13. mesačných splátkach vo výške 2 Eur prvé tri mesiace a ďalej vo výške 54,60 Eur splatných 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky v mesiaci. Úver bol poskytnutý za odplatu (úrok vo výške 20 % z istiny a odmena 18 % z istiny). Priemerná RPMN uvádzaná podľa zmluvy ku dňu jej podpisu je 48,52 %. V rámci formulárovej predtlače obchodných podmienok uvedených na rube zmluvy, si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu, tú mal veriteľ právo požadovať za omeškanie dlžníkov vo výške 3,30 % z istiny za každý aj začatý mesiac omeškania do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je pritom splatná v okamihu keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Písomnou upomienkou z 10.12.2013 navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlžnej čiastky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, že boli v omeškaní s úhradou splátok zosplatnil celý dlh, istinu vrátane úroku a zmluvnej odmeny vo výške 550,- Eur, spolu so zmluvnou pokutou. Celková dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia bola 682,80 Eur. Odporcovia po zosplatnení nerealizovali žiadnu úhradu na uhradenie dlhu.
Podľa § 2 písm. d) Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 30. 04. 2014) (ďalej len „Zákon 129/2010 Z.z.); na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zákona č.129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročnú percentuálnu mieru nákladov, úroková sadzba.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z.; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
V danom prípade navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy z 26.7.2013 o spotrebiteľskom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra, pretože predmetom činnosti navrhovateľa je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Odporcovia 1/ a 2/ uzatvárali zmluvu ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojho podnikania, alebo povolania. Z tohto dôvodu súd potom vyhodnotil zmluvu uzatvorenú dňa 19.06.2013 medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej navrhovateľ má postavenie veriteľa a odporcovia 1/ a 2/ mali postavenie spotrebiteľov. Zákon č. 129/2010 Z.z. pre tento typ zmluvy vyžaduje dodržanie zákonných náležitostí upravených v § 9 ods. 1, 2 zákona, ktorých nedodržanie potom zákon postihuje bezúročnosťou, resp. bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona. Súd preto z úradnej povinnosti skúmal, či táto zmluva medzi účastníkmi obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej zmluve nebola jednoznačne stanovená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Zmluva uvádza údaje o výške úroku 20 % a výška odmeny 18 %, pričom celková suma 152 Eur bola označená ako odplata. Týmto spôsobom boli podľa názoru súdu obídené náležitosti zmluvy, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. i), k). Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže uvedené náležitosti v zmluve nie sú vyjadrené spôsobom požadovaným zákonom, za aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola uvedená v zmluve na úrovni 152 Eur, tak zahrňovala 20 % úrok z úveru a odmenu za poskytnutie úveru 18 %, preto nie je zrejmé v akej výške pri jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Uvedené má za následok nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluva je v tejto časti neurčitá.
Ďalej zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čím nebola dodržaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f). Údaj konečnej splatnosti predstavuje základnú informáciu, ktorá musí byť spotrebiteľovi už na prvý pohľad zo zmluvy zrejmá, tento údaj musí byť prehľadný a čitateľný. Zo zmluvy pritom nevyplýva kedy bola splatná prvá splátka a preto hoci zmluva uvádza počet splátok a ich výšku, nemožno údaj o konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy správne vyvodiť výpočtom. Tento postup však nemôže nahradzovať presný a konkrétny časový údaj vyjadrený dňom, mesiacom a rokom, kedy konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastáva. Význam spomenutých zmluvných náležitostí je nesporný, pretože spotrebiteľ má právo pri podpise zmluvy byť informovaný o tom, v akých termínoch, v akej výške a pri akých cenových nákladoch a ako dlho je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Zmluva uvádza údaj o RPMN vo výške 66,70 %, pričom podľa údajov zverejňovaným MF SR na webovom portáli ministerstva za obdobie predchádzajúce času uzavretia zmluvy najvyššia prípustná úroveň RPMN bola 48,52 %, ktorú navrhovateľ nesprávne uviedol ako priemernú hodnotu. Uvedená skutočnosť má za následok ako by údaj o RPMN v zmluve nebol uvedený a znamená nesplnenie zákonnej povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. Hodnota RPMN predstavuje kritérium, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou, jeho hodnota je vždy vyššia a udáva koľko prostriedkov musí spotrebiteľ reálne zaplatiť navyše, keď si požičiava peniaze od splátkovej spoločnosti alebo banky.
Vzhľadom na to, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli zachované súd považoval zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bezpoplatkovú. Súd pritom nemal preukázané ani splnenie predzmluvných povinností navrhovateľa podľa § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcom 1/ a 2/ peňažnú pôžičku vo výške 400 Eur, ktorú sa mu zaviazali splatiť v 13 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že odporcovia 1/ a 2/ zaplatili navrhovateľovi do zosplatnenia čiastku 2 Eur a rovnako bolo preukázané, že výzvou, ktorá je súčasťou obsahu spisu navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu celého dlhu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom 1/ a 2/ ku dňu 06.12.2013 zosplatnil celý dlh, ktoré finančné prostriedky odporcovia 1/ a 2/ nevrátili. Z tohto dôvodu súd považoval nárok navrhovateľa za opodstatnený v časti 398 Eur. K tejto čiastke dospel po odpočítaní úhrad realizovaných odporcami 1/ a 2/ vo výške 2 Eur zo sumy poskytnutého úveru vo výške 400,- Eur. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané uhradenie ďalších splátok, súd odporcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na uhradenie žalovanej istiny 398, - Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ si uplatnil nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 550 Eur od 07.12.2013 až do zaplatenia (od dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru). V konaní bolo preukázané, že výzva na uhradenie dlžnej sumy bola doručená tak odporcovi 1/, ako aj odporkyni 2/ poštou a preto súd pri aplikácii § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 05. 2014 v časti príslušenstva návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcov 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 398 Eur od 07.12.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 36 Eur a z dôvodu jeho právneho zastúpenia v konaní. Nárokoval si odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vypracovanie žalobného návrhu) spolu vo výške 89,12 Eur t. j. 36,52 Eur za úkon. K úkonom si uplatnil 2x režijný paušál (2 x 8,04 Eur + 8,04 Eur) spolu 16,08 Eur. V danej veci súd návrh zamietol v rozsahu 152 Eur spolu s prísl.. Navrhovateľ bol tak úspešný v rozsahu 398 Eur spolu s prísl., t. j. v rozsahu 72,36 % a neúspech mal 27,64 %. Čistý pomer úspechu navrhovateľa je 44,72 %. Navrhovateľovi patrí právo na náhradu trov v rozsahu ich procesného úspechu v súdnom konaní a to za zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,10 Eur a 39,80 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Odporcom 1/ a 2/ súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku na účet navrhovateľa a trovy právneho zastúpenia na účet advokáta (§ 149 ods. 1 O.s.p.) a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.