Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-223-2014.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/223/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: IRO, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 34 132 121, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: AUTO MARKET, a.s., so sídlom Košická 3623, 010 47 Žilina, IČO: 36 371 629, o uloženie povinnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou z 18.9.2014, ktorá bola súdu doručená dňa 22.9.2014, žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečovať a poskytovať žalobcovi pripojenie a využívanie interného zabezpečeného komunikačného systému "Renault.Net" a interného zabezpečeného komunikačného systému "Dacia.Net" a všetkých aplikácií potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy Renault zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy Dacia zo dňa 1.1.2014, do 31.12.2014. Žalobu odôvodnil tvrdeniami, podľa obsahu ktorých dňa 1.1.2014 žalobca ako partner uzatvoril so žalovaným ako koncesionárom Partnerskú zmluvu Renault a Partnerskú zmluvu Dacia, ktorých predmetom bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri predaji a servise motorových vozidiel značky Renault a Dacia. Obidve zmluvy boli uzavreté na dobu určitú do 31.12.2014. Žalovaný bol oprávnený uzatvoriť predmetné zmluvy na vykonávanie činností v nich špecifikovaných v zemepisnej oblasti určenej obchodnou spoločnosťou Renault Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 736 003 (ďalej len Renault Slovensko, spol. s r.o.), ako výhradným dovozcom motorových vozidiel značky Renault a Dacia pre Slovenskú republiku. V súlade s obsahom označených zmlúv je žalobca oprávnený a súčasne aj povinný realizovať svoju činnosť v elektronickom internetovom systéme "Renault.Net" a "Dacia.Net". Ako protihodnotu za prístup a dostupnosť systémov "Renault.Net" a "Dacia.Net" je žalobca povinný platiť žalovanému poplatok vo výške stanovenej v Ročnom dodatku k zmluvám, ktorý žalobca aj uhradil. Dňa 19.8.2014 došlo k odpojeniu žalobcu od interných zabezpečených systémov "Renault.Net" a "Dacia.Net", a to bez predchádzajúceho upozornenia. Žalobca žalovaného opakovanie telefonicky i písomne vyzýval na zabezpečenie pripojenia k systémom, tento však na výzvy nereagoval. Žalovaný tak znemožnil žalobcovi využívanie interných zabezpečených komunikačných systémov "Renault.Net" a "Dacia.Net", čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv. Spolu s návrhom na začatie konania v tejto veci podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému a obchodnej spoločnosti Renault Slovensko, spol. s r.o. uložil povinnosť zabezpečiť žalobcovi pripojenie a využívanie interného zabezpečeného komunikačného systému „Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií potrebných na
vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy RENAULT zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy DACIA zo dňa 1.1.2014, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedenému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením č.k. 19Cb/223/2014-64 vyhovel s vymedzením trvania nariadeného predbežného opatrenia až do právoplatného skončenia vo veci samej, najneskôr však do 31.12.2014 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, rovnako ako v celom rozsahu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia uplatnený voči subjekt Renault Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava. Na základe včas podaného odvolania žalovaného proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia Krajský súd Žilina ako odvolací súd uznesením č.k. 13Cob/412/2014-148 zo dňa 25.11.2014 uznesenie okresného súdu potvrdil.
Výzvou zo dňa 6.10.2014, ktorá bola žalovanému doručená dňa 8.10.2014, súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k veci v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby a na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalovaný učinil vyjadrenie k veci v rámci odvolania proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 9.10.2014, v rámci ktorého poukázal na skutočnosť, že Partnerskú zmluvu RENAULT, ako aj Partnerskú zmluvu DACIA vypovedal, v nadväznosti na čo žalobca nie je autorizovaným predajcom značiek RENAULT a DACIA a nie je oprávnený ani vykonávať autorizované servisné činnosti. Výpoveď označených partnerských zmlúv nadobudla účinnosť 2.9.2014. V priebehu konania žalovaný na pojednávaní 15.5.2015 uviedol, že k vypovedaniu partnerských zmlúv došlo z dôvodu konania žalobcu, ktorý odpredal 21 kusov vozidiel, pričom utŕženú cenu za odpredaj vozidiel použil pre vlastnú potrebu, čím vznikla žalovanému voči žalobcovi pohľadávka vo výške 294.000,- EUR. Žalobca však učinil jednostranné započítanie, v rámci ktorého kompenzoval s touto pohľadávkou žalovaného svoju imaginárnu vytvorenú pohľadávku zahŕňajúcu okrem iného aj penále za sedem rokov. V dôsledku nariadeného predbežného opatrenia, ktoré bolo odvolacím súdom aj potvrdené, nemal žalovaný inú možnosť a tak požiadal dovozcu, aby pripojil žalobcu do predmetných systémov, k čomu aj došlo a žalobca bol do systémov pripojený do 31.12.2014. V tento deň najneskôr uplynula doba, na ktorú boli obidve partnerské zmluvy dojednané, pričom medzi účastníkmi nedošlo k dohode o predĺžení platnosti partnerských zmlúv. Svoje pohľadávky v sume 294.000,- EUR sa mieni žalovaný domáhať i v rámci konkurzného konania na majetok žalobcu.
Na pojednávanie súdu, ktoré v tejto veci bolo vytýčené na deň 15.5.2015, sa žalobca, ani jeho právny zástupca neustanovili. Právny zástupca žalobcu podaním z 12.5.2015 oznámil súdu, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 25.3.2015, ktoré bolo v Obchodnom vestníku OV 58/2015 zverejnené, bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu, čím v súlade s § 52 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov /ďalej už len Zákon/, zanikajú úpadcove, teda žalobcove jednostranné právne úkony, ktoré sa týkajú majetku, ktorý podlieha konkurzu a teda aj plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalej poukázal na úpravu § 44 ods. 1 Zákona a uviedol, že oprávnenie na konanie v mene žalobcu prešlo na správcu s tým, že sa domnieva, že rozhodnutie vo veci, a to výsledok konania môže mať vplyv na majetok úpadcu - žalobcu, ktorý podlieha konkurzu. Z uvedeného dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň oznámil, že upovedomil o termíne pojednávania V.. T. N., ktorá je správcom úpadcu IRO, s.r.o.. Podaním zo dňa 12.5.2015 V.. T. N. ako správca úpadcu IRO, s.r.o. oznámila súdu skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu a poukázala na úpravu § 47 ods. 1, 3 Zákona. Navrhla, aby súd konanie vo veci podľa § 47 ods. 1 Zákona prerušil a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 15.5.2015 s tým, že pokiaľ po oboznámení sa s predmetom konania uzná za vhodné, navrhne pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 3 Zákona. Na uvedené podanie právneho zástupcu žalobcu a správcu úpadcu IRO, s.r.o. reagoval súd elektronicky, ako vyplýva z komunikácie podľa č.l. 175, ktorým ako právnemu zástupcovi žalobcu, tak označenej správkyni úpadcu - žalobcu oznámil, že s ohľadom na predmet tohto konania, tak ako vyplýva z petitu žaloby, sa v tomto konaní neuplatní úprava podľa § 47 ods. 1, § 44 ods. 1 a § 52 ods. 1 veta prvá, druhá Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii, pretože súdne konanie v tejto veci sa netýka majetku žalobcu podliehajúceho konkurzu, v dôsledku čoho sa momentom vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu po začatí tohto konania toto konanie neprerušilo a tak isto nedošlo k zániku plnej moci žalobcu pre právneho zástupcu žalobcu, v nadväznosti na čo sú podmienky realizácie pojednávania 15.5.2015 splnené.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len Zákon/: Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pri tom koná v mene a na účet úpadcu.
Podľa § 47 ods. 1 Zákona: Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí len, ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
Podľa § 52 ods. 1 veta prvá Zákona: Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry.
Podľa § 67 ods. 1, 2 Zákona: Konkurzu podlieha po a/ majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, po b/ majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, po c/ majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, po d/ iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
V nadväznosti na citovanú úpravu vyplývajúcu zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pri zohľadnení predmetu tohto konania, ktorým bolo uplatnenie práva žalobcu domáhať sa uloženia povinnosti žalovanému zabezpečovať a poskytovať žalobcovi pripojenie a využívanie interného zabezpečeného komunikačného systému „Renault.Net“ a interného zabezpečeného komunikačného systému „Dacia.Net“ a všetkých aplikácií potrebných na vykonávanie všetkých činností v zmysle Partnerskej zmluvy RENAULT zo dňa 1.1.2014 a Partnerskej zmluvy DACIA zo dňa 1.1.2014 do 31.12.2014 súd konštatuje, že skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu po začatí tohto konania, tak ako to vyplýva z Obchodného vestníka OV 58/2015 zo dňa 25.3.2015 /č.l. 163/, nespôsobuje právny dôsledok prerušenia tohto konania podľa § 47 ods. 1 Zákona, nakoľko konanie v tejto veci sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Rovnako skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu po začatí konania v tejto veci nespôsobuje právny dôsledok vyplývajúci z úpravy § 52 ods. 1 veta prvá Zákona, teda zánik plnej moci žalobcu udelenej pre právneho zástupcu žalobcu. V nadväznosti na to súd konštatoval, že boli splnené procesné podmienky prejednania veci i v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 15.5.2015 a vec prejednal podľa § 101 ods. 2 OSP i v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Pre úplnosť odôvodnenia procesného postupu realizácie pojednávania v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu poukazuje súd na skutočnosť, že podanie právneho zástupcu žalobcu z 15.5.2015, ktorým tento reagoval na oznámenie súdu zo 14.5.2015 /podanie právneho zástupcu žalobcu doručené v elektronickej podobe súdu v deň pojednávania o 10.00 hod. - č.l. 177/, neobsahuje vymedzenie žiadneho konkrétne vymedzeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, len pri existencii a preukázaní ktorého by mohol súd pojednávanie podľa § 119 ods. 1 OSP odročiť. V nadväznosti na to súd túto žiadosť hodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu žiaden vplyv na konštatovanie o splnení procesných podmienok prejednania veci na termíne 15.5.2015, ktoré konštatovanie súd uviedol už vo svojej reakcii na žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu z 12.5.2015, ako obsah tejto komunikácie vyplýva z č.l. 176.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazných prostriedkov: zmluvou - Partnerskou zmluvou RENAULT uzatvorenou medzi žalobcom ako partnerom a žalovaným ako koncesionárom zo dňa 1.1.2014 a Partnerskou zmluvou DACIA uzatvorenou medzi účastníkmi v rovnakom postavení dňa 1.1.2014, výpoveďou Partnerskej zmluvy RENAULT z 27.8.2014 a výpoveďou Partnerskej zmluvy DACIA z 27.8.2014 spolu s dokladom o doručení výpovede Zmluvy z 2.9.2014 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1.1.2014 uzatvoril žalobca ako partner so žalovaným ako koncesionárom dve partnerské zmluvy: Partnerskú zmluvu RENAULT a Partnerskú zmluvu DACIA, ktorých písomné vyhotovenie je prílohou žaloby. Predmetom týchto zmlúv bola úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s predajom a výkonom servisných činností motorových vozidiel značky Renault a Dacia. Z obsahu písomného vyhotovenia oboch týchto zmlúv, a to konkrétne z článku XVI. bod 16.1 Partnerskej zmluvy RENAULT
a článku XV. bod 15.1 Partnerskej zmluvy DACIA vyplýva, že tieto sú uzatvorené na dobu určitú do 31.12.2014.
Žalovaný v rámci reakcie pri odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia predložil súdu písomné vyhotovenie vypovedania Partnerskej zmluvy RENAULT a Partnerskej zmluvy DACIA, obe z 27.8.2014 a doklad o doručení výpovede Zmluvy žalobcovi, ktoré listinné dôkazy sú súčasťou spisu na č.l. 111 až 113. Z obsahu písomných výpovedí žalovaného vo vzťahu k predmetným Partnerským zmluvám vyplýva, že žalovaný vypovedal tieto Partnerské zmluvy s okamžitým účinkom z dôvodu zistení pri inventúre vozidiel, v rámci čoho nadobudol vedomosť, že v sklade žalobcu k 23.7.2014 chýba celkovo 20 vozidiel, z toho 10 značky Renault a 10 značky Dacia, pričom za tieto vozidlá mal žaloba uhradiť žalovanému kúpnu cenu, ktorú povinnosť si žalobca v rozpore s Partnerskou zmluvou nesplnil. Z titulu kúpnej ceny dotknutých vozidiel označenej značky vznikla žalovanému pohľadávka vo výške, ktorá je vo vzťahu k Partnerskej zmluve RENAULT vymedzená sumou 154.687,55 EUR a vo vzťahu ku Partnerskej zmluve DACIA vo výške 98.143,16 EUR.
Žalobca v písomnom vyjadrení z 28.10.2014 spochybnil účinky výpovedí Partnerských zmlúv tvrdením, že sa tieto výpovede nedostali do jeho sféry vplyvu. Podpis na doručenke, ktorú predložil žalobca ako doručenku o doručení výpovedí, nepatrí žiadnemu zamestnancovi žalobcu, ani tretej osobe, ktorá by bola žalobcom poverená na preberanie doručovanej pošty. Podľa zisťovania uskutočneného žalobcom a dopytom u W. Ň. ako konateľa spoločnosti T., spol. s r.o. žalobca zistil, že zamestnankyňa tejto spoločnosti dňa 2.9.2014 omylom doporučenú zásielku adresovanú žalobcovi prevzala, avšak po prevzatí zásielky bolo p. W. Ň. zistené, že táto nepatrí spoločnosti T. a zásielka bola neporušená bez jej otvorenia odoslaná späť žalovanému na adresu N. XXXX, Žilina spolu s prípisom o tom, že zásielka bola prevzatá omylom. Zmluvné vzťahy založené Partnerskými zmluvami preto nemohli byť ukončené na základe podaných výpovedí žalovaného, nakoľko sa tieto nedostali do dispozičnej sféry žalobcu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 154 ods. 1 OSP: Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd, že žaloba nie je dôvodná. Pri tomto závere vychádzal zo stavu, ktorý existoval k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci v súlade s vyššie citovanou úpravou § 154 ods. 1 OSP. Z oboznámeného písomného vyhotovenia oboch Partnerských zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.1.2014 vyplýva jednoznačná dohoda zmluvných strán o uzatvorení týchto zmlúv na dobu určitú, v oboch prípadoch do 31.12.2014. Uplynutím takto dohodnutej doby trvania záväzkov založených týmito zmluvami došlo k zániku týchto záväzkov v celom ich obsahu, teda v celom komplexe práv a povinností, ktoré zmluvným stranám z týchto zmlúv vyplývali v súlade s ustanovením § 578 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli dojednané. Posledne citované zákonné ustanovenie aplikoval súd v súlade s úpravou vyplývajúcou podľa § 1 ods. 1, ods. 2 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia podľa predpisov občianskeho práva. Partnerské zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi pri zohľadnení dojednaného predmetu plnenia podľa týchto zmlúv vyhodnotil súd ako atypické obchodné zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obe tieto zmluvy boli dojednané na dobu určitú a teda uplynutím doby, na ktorú boli dojednané, došlo k ich zániku. Keďže žiaden z účastníkov v konaní jednak netvrdil a ani nepreukazoval a súd nezistil ani inak, že by došlo k dohode o predĺžení dohodnutej doby, na ktorú boli dojednané predmetné Partnerské zmluvy, musel súd vychádzať zo stavu, ktorý existoval k času rozhodnutia o tejto veci a kedy už uplynula dohodnutá doba, na ktorú boli Partnerské zmluvy dojednané. V nadväznosti na to súd skonštatoval neexistenciu hmotno-právneho základu pre uloženie povinnosti žalovanému, tak ako sa toho žalobca v tomto konaní domáhal. Na základe tohto primárneho konštatovania rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Zároveň pri zohľadnení uvedeného primárneho konštatovania, ktoré vyústilo do rozhodnutia o zamietnutí žaloby, nebolo dôvodné zaoberať sa v rámci dokazovania v tejto veci otázkou platnosti a účinnosti výpovedí predmetných Partnerských zmlúv zo strany žalovaného, ktorá otázka zostala medzi účastníkmi sporná, avšak bez vplyvu na záver súdu, ktorý bol základom rozhodnutia o zamietnutí žaloby.
V nadväznosti na obsah meritórneho rozhodnutia, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol a pri zohľadnení skutočnosti, podľa ktorej žalovaný neučinil návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodovanie o náhrade trov konania v sporovom konaní predpokladá návrh účastníka na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, pričom žalovaný ako účastník úspešný v tomto konaní v celom rozsahu, ktorému by podľa § 142 ods. 1 OSP svedčilo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania neučinil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.