Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 14.5.2015, v trestnej veci proti obž. Ž. F., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaná Ž. F.Á., A.. XX.X.XXXX Q. H.E., trvale bytom H. - H.H., J.. S. Č.. XXXX/X, prechodne bytom Ul. F. Č.. XX, X., E. P.,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

ako matka dieťaťa mal. N. I., A.. XX.XX.XXXX, voči ktorému má povinnosť dbať o jeho všestranný vývoj, o sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výživu a výchovu, ktorá jej vyplýva z ustanovení Zákona o rodine, tieto zákonné povinnosti zanedbávala tým, že aj napriek tomu, že vedela o skutočnosti, že mal. N. I. má nariadené chodiť do školy a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 26.11.2004, právoplatným a vykonateľným dňa 28.12.2004, má nariadenú ústavnú výchovu a je umiestnený do starostlivosti T. T., J.. O. Č.. XX, H.E., sa mal. N. I. u nej na adrese jej prechodného pobytu v obci X., A. J.. F. Č.. XX, okres Martin zdržiaval a býval v období od 31.1.2014 do 28.4.2014, vychovávateľovi P.. P. M., s ktorým Ž. F.Š. telefonicky komunikovala ako aj polícii zatajila, že syn mal. N. I. sa u nej zdržuje a býva, teda nezabezpečila jeho riadnu povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho mal. N. I. vymeškal v školskom roku 2013/2014 vo vyššie uvedenom období 342 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

- vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život, nedbanlivostným konaním,

č í m s p á c h a l a

- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.. Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala na obv. Ž. F. na tunajšom súde dňa 26.11.2014 obžalobu pod sp. zn. zo dňa 24.11.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovanej z prípravného konania podľa ; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov N. I., G.. Y. X. Y. P.. P. M. z prípravného konania podľa so súhlasom prokurátora; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu OS Ružomberok sp. zn. podľa .

Obžalovaná Ž. F. sa na hlavné pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná ( predvolanie na termín HP jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 8.4.2015 ), pričom svoju neúčasť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Nakoľko v zmysle ust. obžalovanej bola riadne doručená obžaloba; bola na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná; mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinená bola v prípravnom konaní upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a následky s tým spojené upozornená, pričom súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovanej, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovanej.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovanej z prípravného konania zo dňa 3.11.2014 nachádzajúcu sa na č.l. 6-11 spisu. Obž. Ž. F. v procesnom postavení obvinenej po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vypovedala, že v roku 2004 bola súdom nariadená nad jej 4 deťmi, vrátane syna N. I. ústavná výchova. V tom období ( od roku 1996 ) bývali na rovnakej adrese ako býva v súčasnosti - v X. A. J.. F. XX. Syn N. I. ku nej prišiel 21. alebo 22. januára roku 2014. Ona mala vedomosť, že syn má nariadenú ústavnú výchovu, aj to, že ušiel, lebo inak by neprišiel ku nej domov. Vie, že jeho útek mala nahlásiť, ale proste to neurobila, lebo je to jej syn. Tento jej hovoril, že mu tam je zle, že má ísť do polepšovne, lebo už aj predtým vynechával školu, že tam ísť nechce. Jej bolo syna ľúto a nechcela, aby sa tam vrátil, nemal kam ísť bývať. Povedala si, keď mu má byť lepšie doma, nech zostane, aj keď vedela, že to nie je dobre. Syn u nej býval do apríla 2014, kedy sa mu podarilo šlohnúť starému otcovi peňaženku a už sa nedalo ho viacej zatajovať. Prišli na to aj policajti a ona tiež zavolala do detského domova tomu p. M. a povedala, že N. je u nich. Policajti potom prišli a riešili to. Potom už rovno išiel do detského domova. Kontakt na p. M., vychovávateľa z detského domova mala. Raz keď tam bola na návšteve tak jej dal číslo, aby sa cez neho mohla na syna kontaktovať. V ten deň, keď syn ušiel jej ten P. M. volal a povedal jej, že syn utiekol. Buď v ten deň, alebo o nejakú dobu na to syn prišiel. Ona si povedala, že ho zatají doma. Aj keď jej volal ten P., povedala mu, že syn doma nie je. Tiež keď prišli policajti ho hľadať, tak im povedala, že syn nie je doma. Vtedy raz aj skutočne nebol doma, behal s chalanmi po vonku, ale policajti chodili aj večer, viac krát, tak ho pred nimi tajila. Keď sa pýtali na syna, tak im vždy povedala, že ho nevidela, že za ňou neprišiel, proste ho zatajila vždy. Keby nešlohol tú peňaženku tak ani nikto nevie, že je tam. Počas celej tejto doby úteku sa syn zdržiaval u nej v byte na Ul. F. Č.. XX, okrem pár dní ( 3 - 4 dni ) raz za čas išiel preč, ale väčšinou bol u nej. To čo sa stalo ju mrzí a ľutuje toho.

Svedok N. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 12.11.2014 ( zápisnica o výsluchu na č.l. 22 - 24 spisu ) uviedol, že obvinená Ž. F. je jeho matka, napriek tomu avšak svoje právo na odopretie výpovede nevyužíva a vypovedať bude. Ku skutku vypovedal, že koncom januára 2014 sa rozhodol ujsť, nakoľko mal nejaké nezhody s jednou z vychovávateliek a tiež nechcel byť v domove. To nebolo prvýkrát, čo tam nechcel byť. Vtedy od pondelka prestal chodiť do školy. Ráno síce normálne odišiel, ale išiel do Bešeňovej a poobede sa vracal do domova, ako keby sa vracal zo školy. Potom v piatok poobede sa rozhodol, že sa už do domova nevráti. Išiel do Sučian, lebo vedel, že tam býva matka Ž. F.. Celú dobu úteku sa zdržiaval na adrese F. Č.. XX, akurát raz za čas išiel spať k bratancovi. Má vedomosť, že ho

tam veľakrát hľadali policajti, aj z Ružomberka. Bol vtedy dnu v byte a mama im povedala, že tam nie je. Matke po príchode do Sučian povedal, že ušiel. Ona mu aj dohovárala, aby sa vrátil, ale keď videla, že nechce a neprehovorí ho, tak to potom už nechala tak. Nejednalo sa o prvý útek, bolo to už asi tretí alebo štvrtý krát. Po tom úteku od 30.4.2014 bol umiestnený v reedukačnom domove v S.. Ľutuje, že svojím konaním spôsobil matke problémy.

Svedok P.. P. M. v prípravnom konaní vypovedal ( zápisnica o výsluchu zo dňa 6.11.2014 na č.l. 18 - 21 spisu ), že pracuje ako vychovávateľ. Mal. N. I., A.. XX.XX.XXXX bol na základe rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok zverený do ústavnej starostlivosti T. T. Q. H.. Umiestnený je na samostatnej skupine č. X v H. A. J.. X. Č.. XX, ktorý patrí pod T. H.. Jedná sa o samostatnú výchovnú skupinu, v ktorej je umiestnených 10 detí, medzi nimi i N. a jeho traja súrodenci. Čo sa týka jeho funkcie ako vychovávateľa, má na starosti výchovu, vzdelávanie i voľno časové aktivity chovancov, s ktorými jej v dennom kontakte. S mal. N. I. neboli v minulosti nejaké výrazné výchovné problémy. Mal síce nejaké úteky z domova, ale jednalo sa o úteky na jednu - dve noci. Dňa 31.1.2014 v čase o 22.00 hod. bol nahlásiť nezvestnosť mal. N. I. na OO PZ v Ružomberku. Toho dňa ráno o 6.45 hod. N. odišiel z T., ako keby išiel do školy do Dolného Kubína, ale následne sa poobede zo školy nevrátil. Zo školy sa mal vrátiť o 16. hodine. Kontaktovali preto jeho triednu učiteľku G.. X. a táto povedala, že N. už celý týždeň nebol v škole. Na polícii nahlásil údaje maloletého, jeho popis, i miesta, kde by mohol byť. Medzi tými miestami bola aj adresa a kontakt na jeho matku Ž. F.. Keď sa N. stále nenašiel, on osobne viackrát telefonicky oslovil jeho matku Ž. F.Ú. na čísle, ktoré poskytla domovu. Pýtal sa jej viackrát, či N. nie je u nej, pričom vždy povedala, že nie je u nej, že ho nevidela a nevie kde je. Má dojem, že dňa 29.4.2014 mu telefonovala na mobil Ž. F. a táto nahlásila, že N. je u nej a on tam následne poslal políciu, ktorá ho zadržala. Potom si ho ako Detský domov prevzali a tým skončila jeho nezvestnosť, teda útek. Keď sa neskôr N. pýtal prečo ušiel, tento povedal, že ho už nebaví, že musí rešpektovať pravidlá, vychádzky a pod. Ten týždeň čo nebol v škole býval u nejakého kamaráta v Bešeňovej, ale poobede sa do domova vrátil, ako keby zo školy. Mal. N. I. bol potom na základe rozhodnutia riaditeľa T. umiestnený v reedukačnom centre v S.. Pokiaľ ide o režim domova, jedná sa o skupinu rodinného typu. Nejaké zabezpečenie pred útekom ako oplotenie, stráženie a pod. preto neprichádza do úvahy. Chovanec T. musí dodržiavať stanovený režim, školskú dochádzku, vychádzky, hlásiť miesto kde sa zdržiava tzn. všeobecné pravidlá a povinnosti.

Svedkyňa G.. Y. X. v prípravnom konaní vypovedala ( zápisnica o výsluchu zo dňa 6.11.2014 na č.l. 12

- 15 spisu ), že bola triednou učiteľkou žiaka mal. N. I. v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Dolnom Kubíne. Tento v školskom roku 2013/2014 študoval učebný odbor hostinský, navštevoval triedu 1B. Bol chovancom T. v H.. Do školy dochádzal každý deň spolu s ostatnými Ružomberčanmi. Počas školského roka s ním neboli žiadne výchovné problémy, ani čo sa týka správania, či dochádzky až do toho nenastúpenia do školy v mesiaci január 2014. V mesiaci január 2014 keď robila dochádzku v triednej knihe tak zistila, že žiak N. I. má vymeškané hodiny. Na to komunikovala s P.. M., ktorý jej oznámil, že hodiny nebudú ospravedlnené, pretože N. I. z T. H. utiekol. Po oslovení políciou vypracovala na žiaka N. I. rozpis vymeškaných hodín na odbornom výcviku a teoretickom vyučovaní, ktorý od doby 27.1.2014 do 30.4.2014 predstavoval spolu 342 neospravedlnených hodín. N. I. už SOŠ obchodu a služieb v Dolnom Kubíne nenavštevuje, nakoľko bol premiestnený do školy v Ružomberku.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa Tá. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa Tr. zák. sa dopustí ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že : a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu; b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život; c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi; d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo e) bráni jej v povinnej školskej dochádzke. Objektom tohto trestného činu je riadna výchova mladého človeka v súlade so záujmami spoločnosti a zásadami vyplývajúcimi z rodinného práva. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o trestný čin, ktorý je možné spáchať vo forme úmyselného i nedbanlivostného zavinenia, pričom vo všetkých odsekoch má charakter prečinu ( Tr. zák. ). Podľa Tr. zák. je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že

také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Vedomá nedbanlivosť teda zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok nenastane. Z uvedeného vyplýva, že vedomá nedbanlivosť je budovaná na vedomí možnosti vzniku následku, teda schopnosti páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený . Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná Ž. F. sa dopustila skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa Tr. zák., keďže z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov - svojho syna N. I., nar. XX.XX.XXXX, nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnila viesť záhaľčivý život. Na rozdiel od obžaloby však súd žalovaný skutok neposudzoval v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa Tr. zák., keďže podľa názoru súdu doba páchania činu cca. 3 mesiace ešte nenapĺňa zákonný znak tejto prísnejšej skutkovej podstaty t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle Tr. zák. Súd mal preukázané, že nad maloletým N. I., A.. XX.XX.XXXX ( spolu so súrodencami mal. Q., A.. XX.XX.XXXX, P., A.. X.XX.XXXX a Š., A.. X.X.XXXX ) bola rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 26.11.2004, právoplatným a vykonateľným dňa 28.12.2004 nariadená ústavná výchova podľa v tom čase platného v znení neskorších predpisov. Maloletý bol na základe tohto rozhodnutia umiestnený do Detského domova v H., pričom býval v samostatnej skupine v rodinnom dome na Ul. X.É. Č.. XX Q. H.. Od septembra roku 2013 začal navštevovať 1. ročník Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Dolnom Kubíne, učebný odbor hostinský. Ako vyplynulo z výpovede triednej učiteľky G.. Y. X., so žiakom až do toho konca januára 2014 v podstate neboli výchovné problémy, ani čo sa týka dochádzky ani správania na vyučovaní. Následne však koncom mesiaca január 2014 prestal chodiť do školy s tým, že až neskôr zistili, že síce z domova ráno do školy odchádzal, avšak zdržiaval sa u kamaráta v Bešeňovej. Dňa 31.1.2014 sa už do domova nevrátil a toho dňa jeho vychovávateľ P.. P. M. nahlásil na OO PZ Ružomberok jeho nezvestnosť. Menovaného sa podarilo vypátrať až 29.4.2014. Za obdobie jeho nezvestnosti sa mal. N. I. zdržiaval v mieste bydliska svojej matky - obž. Ž. F. v byte na adrese Ul. F. Č.. XX Q. X., kde sa skrýval. Za túto dobu pritom maloletý vymeškal 342 neospravedlnených vyučovacích hodín. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi i sám mal. N. I.. Ako dôvod úteku z T. uviedol, že mal nejaké nezhody s vychovávateľkou, pričom sa nejednalo o jeho prvý útek. Obžalovaná sa ku spáchaniu činu pri výsluchu v prípravnom konaní priznala. V procesnom postavení obvinenej v podstate vypovedala, že syn N. I. skutočne niekedy ku koncu januára roku 2014 prišiel ku nej do miesta bydliska na Ul. F. Č.. XX Q. X.. Ona samozrejme vedela, že nad maloletým bola súdom nariadená ústavná výchova ešte v roku 2004 a bol umiestnený v detskom domove v H.. Bola si vedomá, že syn ušiel inak by ku nej domov neprišiel. Syn jej hovoril, že mu tam je zle, že má ísť do polepšovne, lebo už aj predtým vynechával školu, že tam ísť nechce. Jej bolo syna ľúto a nechcela, aby sa tam vrátil s tým, že mu bude doma lepšie a preto jeho útek nenahlásila. Pokiaľ jej telefonoval vychovávateľ z detského domova P.. P. M., povedala mu, že syn doma nie je. Taktiež keď syna viackrát hľadali policajti, aj týmto povedala, že ho nevidela, neprišiel za ňou, nevie kde je, vždy ho teda zatajila. Počas celej tejto doby úteku sa syn zdržiaval u nej v byte na Ul. F. Č.. XX, okrem 3 - 4 dní. Syn N. I. u nej býval do konca apríla 2014, kedy sa mu podarilo šľohnúť starému otcovi peňaženku a už sa nedalo ho viacej zatajovať. Prišli na to aj policajti a ona tiež zavolala do detského domova P.. M. a povedala, že N. je u nich. Svoje konanie ľutuje, mrzí ju čo sa stalo. Okrem vlastného priznania je obžalovaná zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaná výpoveďami svedkov - N. I., P.. P. M., G.. Y. X. ako i listinnými dôkazmi - najmä správou o školskej dochádzke, oznámeniami o úteku maloletého z DeD H., záznamami polície o pátraní po menovanom a iné. Vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach podľa záveru súdu bez pochybností preukazujú vinu obžalovanej, keďže táto majúc vedomosť o tom, že jej syn N. I. ušiel z Detského domova v H., do ústavnej starostlivosti ktorého bol zverený, syna ukrývala v mieste svojho bydliska, dokonca ho opakovane zatajila aj pred pracovníkom T. a políciou, a takýmto konaním umožnila synovi viesť záhaľčivý život, nakoľko tento v uvedenom období sa tiež vyhýbal školskej dochádzke na SOŠ obchodu a služieb v Dolnom Kubíne. Súd pritom poukazuje, že rozhodnutím o nariadení ústavnej starostlivosti nebola obžalovaná Ž. F. ako matka maloletého N. I. pozbavená rodičovských práv a povinností, ale jej práva boli týmto rozhodnutím obmedzené v podstate len vo vzťahu k osobnej starostlivosti o syna. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcia represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby páchateľky súd mal preukázané, že obž. Ž. F. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 3 záznamy. V prípade prvého záznamu však platí zákonná fikcia neodsúdenia. Obžalovaná bola naposledy odsúdená rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku sp. zn. zo dňa 16.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. , právoplatným 16.8.2007, ktorým bola uznaná za vinnú z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa Tr. v súbehu s trestnými činmi podvodu v spolupáchateľstve podľa , , Tr. a úverového podvodu podľa Tr. , za čo jej bol uložený i s použitím v tom čase platnej asperačnej zásady uvedenej v ust. Tr. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, so zaradením na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonala dňa 16.8.2013. Pri rozhodovaní o uložení trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - priznanie a oľutovanie činu podľa Tr. zák. a na druhej strane tiež jednu priťažujúcu okolnosť - predchádzajúce odsúdenie za trestnú činnosť podľa Tr. zák. Súd po vyhodnotení osoby páchateľky ako aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu, najmä motív jej konania, mieru zavinenia a spôsobený následok dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody a účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu 2 roky. Podľa záveru súdu uložený podmienečný trest odňatia slobody bude dostatočný a primeraný k tomu, aby sa obžalovaná do budúcnosti už vyvarovala páchaniu trestnej činnosti. Počas skúšobnej doby je obž. Ž. F. povinná viesť riadny život, nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa Tr. zák. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.