Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sd/253/2014

Potvrdené rozhodnutím 1So/67/2015
„Identifikačné číslo spisu: 3014200861 Dátum vydania rozhodnutia: 14.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200861.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa : R.. S. M., bytom T. X/XX, I. X., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/253/2014-50 zo dňa 14.mája 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/253/2014-50 zo dňa 14.mája 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: S. M., R.., bytom T. X/XX, I. X., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2014 podľa § 250q OSP.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2014 bola na podklade § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietnutá navrhovateľovi žiadosť zo dňa 7. mája 2014 o priznanie starobného dôchodku od 1. novembra 1992 s odôvodnením, že počas výkonu zamestnania v služobnom pomere získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. XX. decembra XXXX, bol mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. XXXXX zo dňa 22. marca 1993 priznaný starobný dôchodok od 1. marca 1993 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zhodnotená všetka preukázaná doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 28. decembra 1951 do 31. augusta 1953 a od 28. septembra 1953 do 27. decembra 1988. Priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť priznania vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.

Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí a namieta, že ak odporkyňa si jeho žiadosť vysvetľuje ako žiadosť o priznanie ďalšieho starobného dôchodku je to hlboké nedorozumenie, pretože on žiadal o vykonanie výpočtu všetkých podmienok pre priznanie dôchodku podľa bežne zaužívaného postupu. Je toho názoru, že obdobie od 30. októbra 1966 do 31. augusta 1969 by malo byť pri zhodnotení doby pre nárok a výpočet na starobný dôchodok zohľadnené, a preto žiada o prepočítanie dôchodku podľa bežných postupov odporkyne.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj s poukazom na jej písomné vyjadrenie zo dňa 10. októbra 2014. K námietke navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že bol navrhovateľovi priznaný len výsluhový dôchodok, nie je pravdou, pretože rozhodnutie sociálneho zabezpečenia vojenského úradu z 18. 03. 1993 bolo zrušené a bol mu rozhodnutím sociálneho zabezpečenia vojenského úrodu zo dňa 22. marca 1993 priznaný starobný dôchodok od 1. marca 1993 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ však navrhovateľ a jeho právny zástupca tvrdia, že niektoré obdobia neboli započítané, odporkyňa nemôže o tom rozhodnúť, ani prepočítavať o tom musí rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 250l a nasledujúcich zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„. O.s.p.“) v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 7. mája 2014 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 1. novembra 1992. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2014 na podklade § 20, § 21 v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla navrhovateľovi žiadosť zo dňa 7. mája 2014 o priznanie starobného dôchodku od 1. novembra 1992 s odôvodnením, že počas výkonu zamestnania v služobnom pomere získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. XX. decembra XXXX, bol mu rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. XXXXX zo dňa 22. marca 1993 priznaný starobný dôchodok od 1. marca 1993 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zhodnotená všetka preukázaná doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 28. decembra 1951 do 31. augusta 1953 a od XX. septembra 1953 do 27. decembra 1988. Ďalej z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. apríla 2014 vyplýva, že pre výmeru starobného dôchodku navrhovateľovi bola zhodnotená doba 37 ukončených rokov, v I. kategórii funkcií 30 rokov, v II. kategórii funkcii 5 rokov a v III. kategórii 2 roky. Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola navrhovateľovi započítaná doba od 28. 12. 1988 do 31.10. 1992, celkom 1363 dní, z toho bolo zhodnotených 1350 dní.

Priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť priznania vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší sú Slovenskej republiky v rozsudku č. z 29. septembra 2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje.

Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 28. decembra 1988 v súvislosti so zaradením doby výkonu služby viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, získal aspoň 25 rokov doby zamestnania a to s poukazom na ustanovenie § , § 14 ods. 4 a § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z..

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktorí vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní,

odňatí alebo zmene sumy dávky dôchodkového zabezpečenia, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak zákon v znení neskorších predpisov neustanovuje inak.

Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že naďalej zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom opravnom prostriedku. Predovšetkým uviedol, že pracoval ako vojak s povolania vo funkcii náčelníka odboru v Novej Dubnici. Túto funkciu vykonával do 28. 12. 1988, kedy dostal z Ministerstva obrany rozhodnutie o tom, že ho prepúšťajú zo služobného pracovného pomeru. Keďže aj spĺňal podmienky nároku na dôchodok, vo veku 55 rokov a ostatné parametre vysoko pokračoval, ho Ministerstvo obrany svojím rozhodnutím prepustilo. Tvrdil, že v armáde pracoval až do 30.10.1992. Rozhodnutím Ministerstva obrany, sociálneho zabezpečenia mu bol priznaný výsluhový príspevok a od toho dňa už nikde nepracoval. Žiadal, aby mu odporkyňa opätovne prepočítala mzdové nároky starobného dôchodku a po prepočítaní priznaný starobný dôchodok od 1. novembra 1992, preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že naďalej trvá na podanom opravnom prostriedku podaného navrhovateľom. Ďalej poukázal na ustanovenie §255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Tvrdil, že odporkyňa podľa tohto ustanovenia mala hodnotiť výšku výkonu služby vojaka z povolania ako obdobie dôchodkové poistenie, ktoré obdobie odporkyňa nezhodnotila. Nezhodnotila tiež obdobie jeho strednej školy - gymnázia od 1.9.1984 do 32.8.1953. Navrhovateľ dosiahol 55 rokov fyzického veku k XX.XX.XXXX, jeho náčelníci ho prehovorili, nadsluhoval dálie 4 roky t. j. do 31.10.1992. Nepoberal žiaden výsluhový dôchodok za uvedené obdobie, preto odporkyňa mu mala zhodnotiť uvedené obdobie a priznať mu starobný dôchodok. Dodal, že navrhovateľovi bol priznaný len výsluhový dôchodok, žiaden iný mu nebol priznaný. Žiadal z uvedených dôvodov zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a), b) a c). V prípade úspechu žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 79455 zo dňa 22. marca 1993 priznaný starobný dôchodok od 1. marca 1993 podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Suma starobného dôchodku bola Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia určená podľa ustanovení zákona č. 100/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a bola zhodnotená všetka preukázaná doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 28. decembra 1951 do 31. augusta 1953 a od 28. septembra 1953 do 27. decembra 1988. pre výmeru starobného dôchodku navrhovateľovi bola zhodnotená doba 37 ukončených rokov, v I. kategórii funkcií 30 rokov, v II. kategórii funkcií 5 rokov a III. kategórii 2 roky. Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku bola navrhovateľovi započítaná doba od 28.12.1988 do 31.10.1992, celkom 1363 dní z toho bolo zhodnotených 1350 dní. Zároveň týmto rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 17. marca 1993, ktorým bol navrhovateľovi Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia priznaný výsluhový dôchodok.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.