Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-17-2015.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/17/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľky T. U., Z.. X.X.XXXX, K.. B. B. Č.. XX, XXX XX Z. B.Ň., v konaní právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o, so sídlom 041 01 Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu navrhovateľky o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 880,-€ s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 880,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 880,- € od 21.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 241,42 € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2015 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 880,-€ spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V návrhu poukázala na to, že dňa 12.5.2014 došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu zmluvy o úvere č. 601600552, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1000,-€, odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 872,-€. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na to, že poskytnutý úver použila na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 87,20%. Odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 88,07%, čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je tak v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že z obsahu a povahy uzavretej zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko navrhovateľka pri uzatváraní aj plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka považovala výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver pre jej priamy rozpor so zákonom v súlade s § 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon. Náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktoré predstavujú sumu 480,50€ sú neprimerane vysokým nákladom. V ďalšom navrhovateľka poukazovala na znenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktorý v § 9 ods. 2 uvádza obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľka pritom poukázala, že daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje minimálne náležitosti - druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto v súlade s § 11 ods. 1 predmetného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z vyššie uvedených dôvodov požadovala navrhovateľka vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s príslušenstvom.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasila a žiadal ho zamietnuť v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že obchodný zástupcovia a pracovníci spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. navrhovateľku riadne oboznámili so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru,
pričom navrhovateľka pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom tejto zmluvy a súhlasila aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru pritom tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, t. j. sú vytlačené na zadnej strane rovnopisu zmluvy o úvere. Odporca ďalej uviedol, že je toho názoru, že zo Zmluvy o úvere č. 601600552 nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nikdy nebola platne vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti požadované Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Všetky údaje sú v zmluve uvedené jasne aj zrozumiteľne. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa odporcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že odporca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Navrhovateľke v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výška poplatku vyhovovala, keďže voči nej nenamietala, zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od odporcu prevzala. Výška príslušného poplatku je pritom dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaná, a teda navrhovateľka mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť o tom aká je cena úveru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, oboznámením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.5.2014, listiny s názvom „ Splátky a pokuty „, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 13.1.2015, vyjadrením odporcu ako i ostatnými listinnými dôkazmi, založenými v spisovom materiály a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela dňa 12.5.2014 s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke bezúročný spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám navrhovateľky vo výške 1000,-€ s tým, že navrhovateľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 872,-€, t.j. celkove zaplatiť sumu na úver 1872,-€. Celkové náklady spotrebiteľa boli pritom tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru ( čo predstavuje sumu 391,50€) a administratívnych nákladov vo výške 480,50€. Dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol dojednaný na deň 18.5.2015. V zmluve bola ďalej uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 87,20% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 44,79%. K zmluve odporca pripojil na osobitnej listine vypracovaný splátkový kalendár „ Splátky a pokuty“, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka mala predmetný úver zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach vo výške 156,- € počnúc 18.6.2014, s poslednou splátkou 18.5.2015. Z predmetného dokladu zároveň súd zistil, že navrhovateľka celkove na úver poukázala sumu vo výške 1880,-€ celkove piatimi splátkami, s poslednou dňa 29.10.2014 vo výške 1352,-€. Navrhovateľka vyzvala odporcu výzvou zo dňa 13.1.2015 na vrátanie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 880,-€ k dátumu najneskôr do 20.1.2015.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá prítomná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) a k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie u všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak :
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 51 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie veci, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v plnom rozsahu. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky (ktorý nakoniec nerozporoval ani samotný odporca), že navrhovateľka dňa 12.5.2014 uzatvorila s odporcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti nakoniec vyplývali aj zo samotného označenia zmluvy, nakoľko v záhlaví predmetnej zmluvy sa uvádza, že táto je uzavretá podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v platnom znení. Zmluva bola pripravená vopred na formulári bez možnosti navrhovateľky ako spotrebiteľky zasiahnuť do znenia jej obsahu, t.j. do vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy. Súd preto ex offo podrobil daný zmluvný vzťah prieskumu a zisťoval, či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v súlade s ustanovením § 52 - 62 Občianskeho zákonníka. Prieskumom danej zmluvy súd zistil, že celkové náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ (navrhovateľka) na predmetný úver zaplatiť predstavujú čiastku 872,-€, ktorá sa jednak skladá z úroku vo výške 39,15% ročne (391,50€) a jednak z administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vyčíslených na výšku 480,50€. Celkove náklady, ktoré je povinný spotrebiteľ na úver zaplatiť, tak predstavujú takmer 90% z poskytnutej istiny úveru, takéto dojednanie preto nemôže požívať právnu ochranu. Tak dojednanie o úroku ako aj o administratívnych nákladoch spojených s poskytnutím úveru je neprijateľným zmluvným dojednaním pre ich výšku. Pokiaľ ide o vyúčtovaný úrok, súd uvádza, že z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktoré poskytujú banky spotrebiteľom v rovnakom období pri obdobnom type úveru a lehoty splatnosti vyplýva, že úrokové miery sa v danom období (t. j. druhý štvrťrok 2014 ) pohybovali v priemere na hodnote 8,04%. Aj keď súd zoberie do úvahy mieru podnikateľského rizika, ktorú odporca na seba berie pri poskytovaní úverov spotrebiteľom, nemôže úrok dohodnutý v zmluve spĺňať požiadavku primeranosti tak, ako to požaduje Občiansky zákonník. Taktiež ani poplatok účtovaný za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 480,50 €, nebol medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu dojednaný primeraným spôsobom pokiaľ ide o jeho výšku. Nie je totiž únosné, aby nebanková spoločnosť účtovala spotrebiteľom za poskytnutie úveru poplatok vo výške polovice hodnoty poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu súd takéto dojednanie ohľadne úroku z úveru ako aj dojednanie o odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Záverom súd podporne poukazuje na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v stave účinnom ku dňu podpísania zmluvy, a to konkrétne podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. i) predmetného zákona ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak ako to predpokladá § 9 ods. 2 písm. k) predmetného zákona. Súd na danom mieste poukazuje na to, že uvedenie údaja o výške úroku v zmluve percentom ako aj číselne nepostačuje v súlade so znením § 9 ods. 2 písm. i), ktoré vyžaduje uvedenie konkrétnych podmienok, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ktoré predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala. Taktiež pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva takéto ustanovenie neobsahuje. Pokiaľ sa aj v zmluve o spotrebiteľskom úvere konštatovalo, že termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je dátum 18.5.2015, navrhovateľka súčasne súdu predložila rozpis splátok, ktorý jej bol predložený spolu so zmluvou, z ktorého vyplýva, že účastníci zmluvy sa zároveň dojednali na splácaní predmetného úveru splátkami v celkovom počte 12 splátok s výškou mesačnej splátky 156,-€. Uvedená skutočnosť sa musí však v zmysle § 9 ods.2 písm. k) ako obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nachádzať pred podpisom zmluvných strán na zmluve, nemôže tvoriť len jej prílohu. Pokiaľ si odporca s navrhovateľkou (spotrebiteľkou) dojednal konkrétne splátky predmetného úveru, tieto mali tvoriť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Samotný odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že zmluva ako taká obsahovala samotný text zmluvy a na rube zmluvy boli uvedené Všeobecné obchodné podmienky. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že predmetné splátky mohli tvoriť len prílohu tejto zmluvy a nie je vnútorný obsah. Obe vyššie uvedené skutočnosti (§ 9 ods. 2 písm. i) a k)) sú pritom dôvodom, pre ktorý je predmetný poskytnutý úver v súlade s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v platnom znení, bezúročný a bez poplatkov.
Z vyššie uvedených dôvodov je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za poskytnutý úver zaplatila ( spolu 1880,-€) a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá ( 1000,-€) bez právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia ( vo výške rozdielu medzi výškou zaplateného úveru a poskytnutým úverom ).
Navrhovateľka požadovala od odporcu zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 21.1.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05% ročne.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania zo dňa 21.1.2015, účasť na pojednávaní dňa 14.5.2015) pri hodnote jedného úkonu účtovanej podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 51,45€ a k tomu prislúchajúci režijný paušál 1 x 8,04€ ( za rok 2014) a 2 x 8,39€ (za rok 2015). Ďalej súd priznal navrhovateľke hotové výdavky účtované za stratu času právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 14.5.2015 v súlade s § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 37,52 účtované vo výške 1/5 z celkovej sumy (14 polhodín x 13,40 €= 187, 60€) vzhľadom k tomu, že právny zástupca absolvoval na tunajšom súde v uvedený deň celkom 5 pojednávaní. Obdobným spôsobom súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (14.5.2005) osobným automobilom Opel Astra pri vzdialenosti 460km a spotrebe podľa technického preukazu 6,20l/100km vo výške 1/5 jeho výdavkov, ktoré vyčíslil v celkovej výške 123,65€
t.j. súd mu priznal sumu 24,73€. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 241,42€.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie