Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_19C-42-2015.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/42/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci navrhovateľky J. S., U. U. XXX/X S., XXX XX S., zast. JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie 458,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa ktorej „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“ je neprijateľná.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 458,- €€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 458,-€ od 25.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 181,69 € € na účet právneho zástupcu navrhovateľky, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 458,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa 26.06.2012 došlo zo strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľovi vo výške 350,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 346,-€, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom 24.07.2012. Ročná úroková miera tak predstavuje 98,84 %. Navrhovateľ použil poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu uhradil na účet odporcu sumu vo výške 808,-€, to znamená, že o 458,- € viac ako mal odporca nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy 458,-€ došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadal navrhovateľ vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadoval navrhovateľ aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako ani právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. V závere svojho vyjadrenia odporca namietol aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu vo veci konať.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne J. Q., oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2012, Všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie peňažného plnenia, prehľadom splácania úveru navrhovateľkou ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľka uzavrela dňa 26.06.2012 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 350,-€ a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi predmetný úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 58,-€, počnúc dňom 24.07.2012. V predmetnej zmluve o úvere dlžník súčasne prehlásil, že predmetné peňažné prostriedky sú mu poskytované na „iný účel“ ako výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. K zmluve bol pripojený formulár Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Navrhovateľka podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného odporcom celkove na úver zaplatila sumu 808,-€.
Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si úver v spoločnosti odporcu brala, nakoľko dcéra potrebovala drevo do domácnosti. Nepamätala si presne ako sa úver vybavoval, všetko za ňu vybavovala jej dcéra.
Svedkyňa J. Q., dcéra navrhovateľky, v konaní pred súdom uviedla, že v čase poskytnutia úveru potrebovali súrne do domácnosti peniaze, pretože im došlo drevo. Z uvedeného dôvodu kontaktovala pracovníčku odporcu a všetko vybavovala za matku. Následne na úver platili splátky tak, ako im to dovoľovala finančná situácia. Matka bola v tom čase na starobnom dôchodku. Keďže meškali so splácaním úveru, zaplatili na úver aj pokuty.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že dňa 26.06.2012 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené skutočnosti nakoniec aj vyplývali zo samotného znenia zmluvy, nakoľko v prednej časti zmluvy o úvere je obsiahnuté prehlásenie navrhovateľky, že finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“ ako výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom, vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi konania v čl. 15 dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd v danom smere poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ nemá možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú úpravu ich znenia. Jedná sa o všeobecné podmienky (čo nakoniec vyplýva aj z ich znenia), ktoré odporca pripája ku všetkým zmluvám uzatváraným so spotrebiteľmi bez akéhokoľvek individuálneho prístupu k ich aplikácii. Jednotlivý spotrebiteľ nemá inú možnosť, len k takýmto podmienkam pristúpiť, alebo ich odmietnuť, a tak vylúčiť možnosť uzatvorenia zmluvy o úvere ako takej. Vzhľadom na umiestnenie takéhoto podstatného dojednania o režime, ktorým sa má daný
zmluvný vzťah riadiť (bod 15 VOP) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľa. Súd považuje takéto dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s jediným účelom, a to obísť ustanovenia predmetného zákona koncipovaného na ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu túto zmluvnú podmienku súd s jej presnou formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 153 O.s.p. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj konečnej splatnosti úveru, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za poskytnutý úver zaplatila ( spolu 808,- €) a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá (350,- €), bez právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľka požadovala od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 25.01.2015. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 8,05% ročne.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania zo dňa 03.02.2015, účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015) pri hodnote jedného úkonu účtovanej podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 31,54 € a tomu prislúchajúci režijný paušál 1 x 8,04 € (za rok 2014) a 2 x 8,39 € (za rok 2015). Ďalej súd priznal navrhovateľke hotové výdavky účtované za stratu času právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa 14.05.2015 v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 37,52 € účtované vo výške 1/5 z celkovej sumy (14 polhodín x 13,40 € = 187,60 €) vzhľadom k tomu, že právny zástupca absolvoval na tunajšom súde v uvedený deň celkom 5 pojednávaní. Obdobným spôsobom súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné za cestu na pojednávanie z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (14.05.2015) osobným automobilom Opel Astra pri vzdialenosti 460 km a spotrebe podľa technického preukazu 6,20 l/100km vo výške 1/5 jeho výdavkov, ktoré vyčíslil v celkovej výške 123,65 €, t.j. súd mu priznal sumu 24,73 €. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 181,69 €.
Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.