Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3To-38-2014.pdf
PDF · 93.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.5.2015, v trestnej veci obžalovaného E. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné v konaní o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného F. O. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.5.2014 sp. zn. 5T 122/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obž. E. O., nar. X.X.XXXX v P. nad Z., G., trvale bytom X., ul. F. č. X
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 2Pv 132/11 zo dňa 20.11.2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že -dňa 28.9.2010 v čase o 16.15 hod. v X. na ulici F. pred obytným domom s popisným číslom X, a to tým, že fyzicky napadol F. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., ulica F. č. X tak, že po predchádzajúcej slovnej výmene ho udrel päsťou do ľavej spodnej časti tváre, na čo F. O. po údere spadol na zem, kde na zemi ho E. O. kopol do driekovej oblasti vpravo s dobou liečenia 12-16 dní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného F. O., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom X., F. č. X s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného F. O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného E. O. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 2Pv 132/11 zo dňa 20.11.2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že -dňa 28.9.2010 v čase o 16.15 hod. v X. na ulici F. pred obytným domom s popisným číslom X, a to tým, že fyzicky napadol F. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X., ulica F. č. X tak, že po predchádzajúcej slovnej výmene ho udrel päsťou do ľavej spodnej časti tváre, na čo F. O. po údere spadol na zem, kde na zemi ho E. O. kopol do driekovej oblasti vpravo s dobou liečenia 12-16 dní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného F. O., nar. X.X.XXXX, bytom X., F. č. X s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podali odvolanie okresný prokurátor, ako aj poškodený F. O., ktoré dodatočne aj písomne zdôvodnili. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uvádzal, že napriek jednoznačnej dôkaznej situácii v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní, opierajúc sa najmä o výsluch poškodeného F. O. a vypočutých ďalších svedkov, súd nesprávne právne vyhodnotil skutkový stav vyplývajúci z predloženého vyšetrovacieho spisu vyhotoveného už v prípravnom konaní a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní znalec MUDr. A. v podanom znaleckom posudku konštatoval, že k poraneniam mohlo dôjsť tak, ako to uviedol poškodený F. O., na hlavnom pojednávaní už tento znalec pripustil, že zranenia mohli byť spôsobené aj pádom na bicykel, ale aj pádom na zábradlie schodiska a to samovoľným nárazom. Poukázal na lekárske správy poškodeného a predovšetkým na správu MUDr. H. X., z ktorej plynie, že zranenia zistené u poškodeného zodpovedajú mechanizmu úrazu, poškodený sa pred ošetrujúcou lekárkou vyjadril, že bol fyzicky napadnutý opitým susedom tak, že ho v kritickej dobe udrel päsťou do tváre a po údere stratil rovnováhu, spadol, udrel si pravý bok aj rameno, zvracal, čo je evidentné aj z fotodokumentácie. Vyslovil názor, že bolo povinnosťou súdu vypočuť aj lekárov prvého kontaktu MUDr. I.X., MUDr. E.V., MUDr. J. K., MUDr. M. G., MUDr. V. A., MUDr. I. L. a MUDr. X.. Svedecké výpovede svedkov B., K. a F. vyhodnotil prokurátor ako nevierohodné, účelové, tendenčné, pretože ide o svedkov, ktorí majú blízky vzťah k obžalovanému, resp. o dcéru obžalovaného. Výpovede svedkov Mgr. V. O. a Mgr. T. O. vyhodnotil prokurátor ako vierohodné (bez toho, aby toto svoje hodnotenie akýmkoľvek spôsobom odôvodnil). Poukázal aj na to, že policajt v prípravnom konaní vykonal všetky dostupné vyšetrovacie úkony- rekonštrukciu na mieste samom, zabezpečil fotodokumentáciu ako aj ďalšie listinné materiály, tieto súd napriek jednoznačnej dôkaznej situácii v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní nesprávne právne vyhodnotil. Podľa jeho názoru, nič nebránilo súdu vykonať na hlavnom pojednávaní ďalšie úkony pre objektívne posúdenie prípadu, vrátane pribratia nového znalca z odboru zdravotníctvo- odvetvie chirurgia. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností uzavrel, že prvostupňový súd dostatočne neprehodnotil všetky dôkazy prípravného konania, ako aj dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a pri rozhodovaní o vine obžalovaného rozhodol predčasne a nezákonne. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poškodený F. O. prostredníctvom svojej splnomocnenkyne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s meritórnym rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol obžalovaný podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený. Dňa 28.9.2010 v čase o 16.15 hod. bol v stave príčetnosti, pričom tento jeho stav nebol dôkazne spochybnený. Uviedol, že sa nachádzal v X. na ulici F. pred obytným domom s popisným č. X, kde ho fyzicky napadol obžalovaný a spôsobil mu zranenia, ktoré sú znalecky zdokumentované a vyhodnotené. Súd prvého stupňa, napriek snahe obhajoby zdiskreditovať osobu poškodeného, nevyvodil také skutkové a právne závery, ktorými by bolo možné jeho (poškodeného) považovať za osobu nedôveryhodnú a jeho výpoveď neuznať. Skutok sa stal, je trestným činom, pričom záver, že ho nespáchal obžalovaný nemá právny základ. Vzhľadom na uvedené súhlasil s odvolaním okresného prokurátora a žiadal priznať uplatnený nárok na náhradu škody.
Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, krajský súd ešte považoval za potrebné dopočuť znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. Okresný súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por., takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.
Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že poškodený dňa 28.9.2010 v čase o 16.15 hod. utrpel poranenia uvedené v obžalobe, sporným bol však mechanizmus, ktorým tieto zranenia boli spôsobené.
Obžalovaný, ktorý je susedom poškodeného, vo svojej výpovedi nepoprel, že došlo medzi ním a poškodeným ku konfliktu, avšak tvrdil, že keď sa vracal z mesta s manželkou a dcérou, všimol si poškodeného pred bytovým domom, ktorému nevenovali pozornosť, hneď po príchode do bytu vzal z bytu vyvenčiť psa, keď schádzal po schodoch zaregistroval, ako poškodený F. O. rýchlou chôdzou pribehol k svojmu bicyklu a bez akéhokoľvek varovania, keď obžalovaný bol pravou nohou v priereze vchodových dverí, ktoré boli ľavou stranou otvorené, čo nebolo obvyklé, veľmi prudkým pohybom bicyklom poškodený vrazil do obžalovaného do jeho rozkroku, obžalovaný sa reflexívne chcel chytiť riadítok, avšak razancia tohto nárazu ho hodila späť do zábradlia, pričom si narazil zadnú časť chrbta medzi lopatkami, pocítil prudkú bolesť a vyrazilo mu dych, na jeho otázku, čo robí, mu poškodený povedal, koho bude urážať, bol v afekte, pritom ako vletel poškodený do vchodu, ľavou časťou tváre narazil do privretých krídiel dverí, v dôsledku čoho ho otočilo a rotačne spadol na pravú stranu na bicykel, v snahe postaviť sa sa poškodený opätovne zaplietol do pedálov bicykla a spadol dozadu na rám otvorených kovových dverí, načo poškodený začal kričať na mamu, že ho bije, obžalovaný volal O., aby si prišli pre syna, lebo nemohol vyjsť von, následne vyšla z bytu dcéra obžalovaného, ktorá hovorila poškodenému, aby sa ukľudnil a pustil ju von, medzitým vyšli na chodbu aj O., ktorí obžalovanému nadávali, prečo provokuje poškodeného, poškodený ešte stihol sácať do brucha dcéry obžalovaného, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva, následne bola privolaná polícia, ktorú privolala manželka obžalovaného ako aj O.. Následkom tohto nárazu trpel obžalovaný bolesťami, pre ktoré musel byť operovaný na neurochirurgii. Tento konflikt nebol prvý, poškodený provokoval nielen jeho, ale aj iných susedov.
Poškodený F. O. naopak uviedol, že keď vchádzal so svojim bicyklom do vchodu bytového domu, kedy mal predné koleso v bráne a zadné vonku, napadol ho obžalovaný O., a to tak, že dostal do sánky silnú ranu na ľavú stranu, čo ho zvalilo na zem, bicykel mu vypadol sčasti von, poškodený spadol na bicykel a vtom ucítil kopance od obžalovaného do pravej strany chrbta, ostal tam zakliesnený a začal kričať o pomoc, jeho mama ho videla ako vchádzal do vchodu, lebo bola na okne, vybehla na jeho krik na schodište, pribehla tam aj manželka a dcéra obžalovaného a vtedy, keď on tam ležal zbitý, kričala naňho dcéra obžalovaného, aby vypadol, že tam nemá čo hľadať, bicykel dal do pivnice, potom išiel von zvracať, lebo má vysoký tlak a bolo mu zle, poškodený išiel do bytu a potom s bratom V. išli na lekárske ošetrenie, pričom bol 16 dní práceneschopný.
Svedkyňa F. B., dcéra obžalovaného uviedla, že po tom, čo jej otec, obžalovaný vyšiel z bytu vyvenčiť psa, počuli krik otca, ktorý hovoril, čo robíš a poškodeného ako kričal, mami on ma bije, nato jej otec kričal, aby volali políciu a na O., aby si brali syna, keďže ich pes vybehol na ulicu, chcela ísť za týmto psom, vtedy jej poškodený bránil vyjsť von, nadával jej, aj ju sácal do brucha, ona sa bála o svoje nenarodené dieťa, poškodený s ňou vyšiel von až k K., kde jej nadával, pľul na ňu, vtedy zbadala kamarátku B.. Výpoveď svedkyne B. potvrdila aj svedkyňa B., ktorá vypovedala, že keď išla z práce domov na bicykli, počula krik a videla ako nejaký pán nadával B., ktorej ona dala servítky, pretože ju ten pán aj opľul a triasla sa, narážal do nej, aj keď bola tehotná.
V prípravnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa Mgr. T. O., matka poškodeného, ktorá uviedla, že v čase incidentu bola so synom V. na okne, kde videla ako jej syn poškodený F. O. vchádzal do vchodu s bicyklom, v priebehu pár sekúnd videla ako bicykel vypadol von na chodník, počula strašný krik jej syna, načo ona vyšla na schodisko, kde bola dcéra a manželka obžalovaného, svedkyňa samotný incident nevidela, popísal jej ho poškodený, ktorý jej povedal, že ho napadol obžalovaný tak, že ho udrel päsťou do sánky, načo on potom spadol s bicyklom, a keď vstával, znova ho obžalovaný udieral, ona na syna kričala, aby vyšiel hore, chvíľu sa syn neozýval, ale potom ťažko vyšiel hore, je po detskej obrne, preto sa mu ťažko chodí, bol v šoku, trikrát zvracal, potom bol s bratom na ošetrení. Aj v minulosti obžalovaný napadol poškodeného.
V podstatných bodoch zhodne so svedkyňou Mgr. O. vypovedal o incidente aj brat poškodeného, svedok Mgr. V. O., aj on vyšiel na chodbu po tom, čo počul ako poškodený bledý, v šoku, držiac sa za bok kričal, že ho bije obžalovaný, keď svedok zišiel nižšie na medziposchodie medzi I. a II. poschodím videl, ako dole schádzala dcéra obžalovaného, ktorá na poškodeného kričala, aby vypadol, svedok išiel domov volať políciu, pretože chcel konflikt riešiť legálne, nie ďalším fyzickým násilím, medzitým poškodený upratal nákup aj bicykel do pivnice, poškodenému dala mama nitroglycerín pod jazyk, inak by skolaboval, obžalovaný ušiel preč, na ulici nebol v čase incidentu ani jediný človek, pred vchodom neparkovalo žiadne auto, pretože on sa pozeral cez okno.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj svedkovia Q. X., P. X., X. X., susedia, ktorí uvádzali, že samotný incident priamo nevideli. Svedkyňa X. uviedla, že mali naštrbené susedské vzťahy, s obžalovaným nemala žiadne problémy. Svedok P. X. uviedol, že bol svedkom slovného konfliktu medzi poškodeným a dcérou obžalovaného. Svedok X. X. uviedol, že poškodený robí incidenty, napr. nedá sa dohodnúť na upratovaní schodov, v minulosti bol svedkom toho, ako poškodený napadol obžalovaného aj si tam poškodený zavolal svoju rodinu na pomoc, išlo o slovné vyhrážky.
Svedok P. F. uviedol, že sedel v aute a telefonoval, videl ako poškodený vošiel do vchodu s bicyklom a spadol, po chvíli videl vyjsť von obžalovaného, ktorého on pozná, bol asi 20 metrov od incidentu, dovnútra vchodu on nevidel. Nevidel, aby bol poškodený útočil na obžalovaného ani opačne.
T. K., pri svojej výpovedi ako svedok uviedol, že obžalovaného pozná ako prednášateľa bezpečnosti práce, ktorá kvalifikácia vylučuje agresivitu obžalovaného.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ako aj z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom a z verejného zasadnutia pred odvolacím súdom plynie, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a vyšetrením poškodeného F. O. zistil, že tento utrpel pomliaždenie sánky vľavo a pomliaždenie driekovej oblasti vpravo, k týmto poraneniam mohlo dôjsť tak, ako uviedol poškodený vo svojej výpovedi, obe poranenia z medicínskeho hľadiska boli stredne ťažké, k úplnému vyhojeniu dochádza spravidla za 14-16 dní, čo je aj priemerná dĺžka liečenia. Po tom, čo znalec navrhol vykonať rekonštrukciu podľa verzie obžalovaného a poškodeného, ktorej sa aj znalec, vychádzajúc zo zápisnice o rekonštrukcii, zúčastnil, znalec uviedol, že pravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranenia sánky je úder päsťou ako to uviedol poškodený a pravdepodobnejší mechanizmus poranenia drieku je pád na bicykel ako to uviedol obžalovaný, pričom je málo pravdepodobné, aby poranenie driekovej oblasti vpravo vzniklo tak, ako to uviedol poškodený, teda kopnutím. Na verejnom zasadnutí konanom pred krajským súdom znalec vysvetlil, že počas rekonštrukcie, na ktorej sa znalec zúčastnil, zistil, že išlo o malý priestor, vzhľadom na usporiadanie osôb a bicykla, dospel k záveru, že verzia ako vypovedal poškodený, že obžalovaný ho mal kopnúť, nie je možná vzhľadom na to, že mal byť poškodený opretý, poranenie sánky mohlo vzniknúť aj iným mechanizmom ako bol úder päsťou, keďže toto poranenie nezanechalo žiadne stopy na tvári, preto nie je možné určiť, či poranenie sánky vzniklo tak, ako to uviedol obžalovaný alebo ako uviedol poškodený.
Vykonaným dokazovaním bolo teda nepochybne preukázané, že poškodený F. O. utrpel dňa 28.9.2010 o 16.15 hod. vo vchode obytného domu poranenia uvedené z znaleckom posudku. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku poranení poškodeného boli v konaní vykonané dve skupiny protichodných dôkazov, na jednej strane bola výpoveď poškodeného, ktorý uvádzal, že ho napadol obžalovaný a na druhej strane bola výpoveď obžalovaného, ktorý poprel útok na poškodeného, nikto iný priamo a bez akýchkoľvek výhľadových problémov samotný incident nevidel. Jediným objektívnym dôkazom v tomto konaní bol pritom znalecký posudok, ktorého závery boli prezentované aj v konaní pred odvolacím súdom, ku ktorým znalec dospel po rekonštrukcii na mieste samom, pričom vylúčil vznik poranení driekovej časti spôsobom, aký uvádzal poškodený, a to na základe postavenia obžalovaného a poškodeného a rozmerov miesta činu. Pri poraneniach sánky nebolo možné jednoznačne určiť mechanizmus vzniku tohto poranenia. V záverečnom návrhu aj krajská prokurátorka uviedla, že sa s dôvodmi odvolania, ktoré podal okresný prokurátor nestotožnila, keď uviedla, že podľa jej názoru, boli vo veci vykonané všetky dostupné dôkazy, na základe čoho nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že sa skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, stal. Krajský súd konštatuje, že súčasťou spisu boli aj všetky lekárske správy z vyšetrení poškodeného, ktoré boli aj podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ani výsluchom svedkov lekárov ošetrujúcich poškodeného by neboli zistené žiadne iné skutočnosti, než tie, ktoré boli uvedené v lekárskych správach. V danom prípade ide o niekoľko rokov trvajúci susedský konflikt, kde v konaní vypovedali príbuzní poškodeného v jeho prospech, susedia a známi obžalovaného zas vypovedali v prospech obžalovaného. Jediným objektívnym dôkazom je potom znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý verziu poškodeného, pokiaľ ide o vznik poranenia drieku, spochybnil. Za takejto situácie potom aj krajský súd v súlade so záverečným návrhom prokurátorky prezentovanom na verenom zasadnutí dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal, teda, že obžalovaný napadol poškodeného a tomuto spôsobil poranenia uvedené v obžalobe, preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil a obžalovaného spod obžaloby okresnej prokuratúry oslobodil v súlade s ust. § 285 písm. a/ Tr. por.
Vo vzťahu k odvolaniu poškodeného krajský súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na ust. § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého súd vždy, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom. Keďže v prejednávanej veci súd prvého stupňa obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, nezostávalo mu nič iné, len poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie, pretože citované zákonné ustanovenie mu inú možnosť nedáva. Podľa § 316 ods.1 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť. Preto odvolanie poškodeného krajský súd podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.