Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/160/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Lota s.r.o., so sídlom Rybníky, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 45 308 063, zastúpeného zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589, v konaní o určenie, že žalobca si mohol v roku 2015 uplatniť právo na podporu, v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia podľa návrhu zo dňa 27.1.2015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -107 zo dňa 6.3.2015 vo výroku I., ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -107 zo dňa 6.3.2015 vo výroku I., ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého je žalovaný povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil predbežné opatrenie v znení, že žalovaný je povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.1.2015 zamietol (II.). Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27.1.2015 doručenou okresnému súdu dňa 29.1.2015 a doplnením dňa 9.2.2015 domáhal, aby okresný súd určil, že žalobca si mohol na elektrinu vyrobenú v energetickom zariadení s názvom FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúcom sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica (ďalej len „výrobné zariadenie“) v roku 2015 uplatniť právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom výrobného zariadenia, vyrába elektrinu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a v súlade s cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Podpora trvajúca do roku 2028 sa poskytuje formou odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie

pripojené, za cenu elektriny na straty a formou doplatku. Výrobné zariadenie žalobcu je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného, ktorý zabezpečuje vyššie špecifikovanú podporu a za týmto účelom účastníci uzavreli na každý kalendárny rok zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát.

Žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že pre rok 2015 nemá nárok na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu porušenia povinnosti uložených týmto zákonom. Žalobca mal za to, že oznamovaciu povinnosť v zmysle uvedenej zákonnej úpravy si splnil riadne a včas, pretože už v žiadosti o vydanie cenového rozhodnutia Úradu žalobca oznámil predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období rokov 2014 až 2026. Dňa 30.5.2013 žalobca elektronicky a následne písomne poštou zaslal Úradu požadovanú tabuľku ORKA, z ktorej vyplývali plánované údaje na rok 2015. Následne dňa 1.8.2014 zaslal žalobca oznámenie o predpokladanej výrobe elektriny na rok 2015 aj žalovanému. Z dôvodu, že výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky dňa 17.5.2011, tak na podmienky podpory výroby elektriny sa aplikujú ustanovenia zákona č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013, podľa ktorého nesplnenie oznamovacej povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nemá za následok stratu práva na podporu v nasledujúcom roku regulačného obdobia. K takémuto následku podľa názoru žalobcu by mohlo dôjsť iba v prípade uplatnenia zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014, avšak v tejto súvislosti žalobca poukázal na prechodné a záverečné ust. § 18e zákona č. 309/2009 Z.z., z ktorého vyplýva, že podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov, to znamená podľa zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013.

Súčasne žalobca podal so žalobou aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zabezpečiť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. v súlade s rozhodnutím Úradu č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnil tým, že považuje za potrebné upraviť pomery účastníkov pre rok 2015 pomocou predbežného opatrenia, pretože ak žalovaný zotrvá na svojom stanovisku a neposkytne žalobcovi podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., a teda nebude od žalobcu odoberať a odkupovať vyrobenú elektrinu za cenu schválenú cenovým rozhodnutím Úradu, dostane sa žalobca bez vlastného pričinenia do situácie, ktorá pre neho bude mať likvidačné následky. Žalobca uviedol, že výroba elektriny zo slnečnej energie predstavuje nákladný proces, ktorý nie je možné realizovať bez podpory zo strany štátu. Ide o jedinú podnikateľskú činnosť žalobcu, ktorú začal realizovať z prostriedkov získaných pomocou úveru a ich vrátenie zabezpečil záložným právom zriadeným k výrobnému zariadeniu. Finančný výpadok spôsobený stratou podpory v priebehu roku 2015 žalobca nebude schopný nahradiť z vlastných zdrojov a vzhľadom na existujúci záväzok voči banke a záložné právo viaznuce na výrobnom zariadení nemôže získať peňažné prostriedky ani prostredníctvom ďalšieho úveru. Žalobca bude nútený prepustiť svojich zamestnancov, ukončiť prevádzku výrobného zariadenia, čo by mohlo viesť k jeho poškodeniu a vzniku nákladov na jeho údržbu, jeho ochranu a prípadné znovu uvedenie do prevádzky. Žalobca uviedol, že tento stav je stavom obavy zo vzniku predlženia a povinnosti žalobcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože predpokladaná tržba za predaj vyrobenej elektrickej energie do distribučnej siete žalovaného za rok 2015 podľa žalobcu predstavovala 380.069 Eur bez DPH.

Okresný súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami tak, ako sú v špecifikácii uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu a za aplikácie ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. poukázal na zabezpečovací inštitút predbežného opatrenia, ktorého účelom je poskytnúť dočasné a provizórne úpravy právnych pomerov účastníkov súdneho konania buď pred začatím konania alebo v priebehu konania, aby sa tak zabránilo nepriaznivým následkom. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. K nariadeniu predbežného opatrenia dochádza v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti môže byť ohrozený. Z tvrdení žalobcu a podaní

žalovaného bolo okresnému súdu zrejmé, že je sporné splnenie oznamovacej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Účastníci súdneho konania majú rozdielny názor aj na konkrétnu právnu úpravu, ktorou sa ich vzájomný právny vzťah má spravovať. Definitívne vyriešenie uvedených otázok bude predmetom konania vo veci samej, avšak vzhľadom na charakter a rozsah následkov spojených so stanoviskom, ktoré vo veci zaujal žalovaný, okresný súd považoval za dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, už len osvedčenie pochybnosti o splnení, resp. nesplnení si zákonných povinností zo strany žalobcu. Okresný súd preto pre štádium konania o nariadenie predbežného opatrenia mal za to, že podľa predložených listinných dôkazov žalobca osvedčil podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu, v ktorom mu okresný súd výrokom I. napadnutým uznesením vyhovel. Poukázal, že existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva zo skutočností, že žalobca je prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného. Z postavenia žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov je odvodené právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorému je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu formou nariadenia predbežného opatrenia. Podľa názoru okresného súdu potreba navrhovanej úpravy je odôvodnená aj konaním žalovaného, ktorý žalobcovi upiera právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., v dôsledku čoho mu hrozí bezprostredná ujma. Hrozba neposkytnutia podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu v priebehu roka 2015 dostatočne okresnému súdu vyplývala z oznámenia žalovaného zo dňa 17.12.2014. Ujma z takéhoto konania žalovaného, ktorá má vzniknúť žalobcovi, vyplýva predovšetkým vo finančnej strate spôsobenej výpadkom podpory výroby elektriny v priebehu roka 2015, ktorá bude mať vplyv na schopnosť žalobcu plniť svoje peňažné záväzky. Nepriaznivá situácia, v ktorej by sa žalobca mohol ocitnúť, môže viesť až k realizácii záložného práva zriadeného k výrobnému zariadeniu, čo možno považovať za podstatné ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože výroba a dodávka elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je hlavným zdrojom jeho príjmu. Nariadením predbežného opatrenia podľa záveru okresného súdu sa zabráni vzniku, resp. ďalšiemu rozširovaniu tejto ujmy po dobu do definitívneho vyriešenia sporných právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia okresný súd predpokladal pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobil skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom bolo prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Skutočnosti, ktoré budú potrebné pre zistenie a následne právne posúdenie veci v súvislosti s vydaním meritórneho rozhodnutia, budú predmetom dokazovania okresného súdu v konaní o žalobe vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia v rozsahu, ako vyplýva z výroku I. uznesenia okresného súdu, nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ale procesným inštitútom predbežného opatrenia sa zabezpečia podmienky pre ničím nerušený priebeh súdneho konania, ktoré zabezpečenie je potrebné, nevytvára nenávratný stav, ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Okresný súd ďalej uviedol, že zvyšnú časť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže táto predstavovala povinnosť žalovaného zabezpečiť žalobcovi požadovanú podporu výroby elektrickej energie v období od 1.1.2016 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo vzťahu k zamietavej výrokovej časti okresný súd uviedol, že potreba upraviť pomery účastníkov konania je daná výlučne na rok 2015 vzhľadom na ich rozdielne názory v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie podpory na tento kalendárny rok. O poskytnutí, resp. odmietnutí podpory pre rok 2016 a nasledujúce roky doposiaľ zo strany žalovaného nebolo rozhodnuté a toto rozhodnutie bude závisieť až od posúdenia splnenia zákonných podmienok v príslušnom roku. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zahrňujúci podporu výroby elektriny na rok 2016 a ani nasledujúce roky nemá väzbu na predmet konania vo veci samej, ktorým sa taktiež má vysporiadať iba poskytovanie podpory v roku 2015. Z tohto dôvodu okresný súd obmedzil časové trvanie tohto predbežného opatrenia tak, ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia. Okresný súd vymedzil navrhované znenie predbežného opatrenia v časti určujúcej množstvo elektrickej energie, ktorú je žalovaný povinný od žalobcu odoberať. Povinnosť žalovaného zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie spočíva v odbere elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení žalobcu bez určenia, či sa jedná o všetku vyrobenú elektrinu alebo len jej časť. Okresný súd tak rešpektoval doslovné znenie ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. ako aj zmluvné dojednanie účastníkov konania v zmluve o výkupe elektriny na krytie strát zo dňa 27.2.2014, v ktorých poskytnutie podpory nebolo výslovne vymedzené odobratím všetkej skutočne vyrobenej elektrickej energie. Pokiaľ aj vo vzťahu k charakteru navrhovaného predbežného opatrenia a žaloby vo veci samej je z ustálenej rozhodovacej činnosti zrejmé, že predbežným opatrením nemožno pripustiť, aby žalobca dosiahol to, čo možno

dosiahnuť len rozhodnutím vo veci samej z dôvodu vytvorenia nenávratného stavu, okresný súd mal za to, že táto zásada neplatí bezvýhradne a určitá výnimka sa pripúšťa v prípadoch, kedy sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak, než výrokom predbežného opatrenia, ktorý je zhodný s výrokom meritórneho rozhodnutia. Ak išlo o takúto situáciu aj v predmetnej prejednávanej veci, mohol návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, ktorého petit do značnej miery zahŕňa aj petit žaloby vo veci samej. (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.5.2011 sp. zn. ). Okresný súd uviedol, že o trovách predbežného opatrenia rozhodne až v rámci rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 145 O.s.p..

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keďže mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) O.s.p., pretože podľa názoru žalovaného okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný sa z procesného hľadiska domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. V odvolacom konaní žalovaný poukázal na mechanizmus financovania poskytovanej podpory, pre ktorý má zásadný význam splnenie notifikačnej povinnosti žalobcom v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný uviedol, že predmetom úpravy zákona č. 309/2009 Z.z. je poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny tak, že výrobcovia majú garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov, pričom garantovaná výkupná cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Konkrétne súčasná trhová cena elektriny je cca 34 až 36 Eur/MWh a cena na doplatok pre žalobcu je 382,61 Eur/MWh. Podľa zákona č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupom elektriny na straty, to znamená zákon č. 309/2009 Z.z. určil, že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bude realizovaná prostredníctvom žalovaného, a teda nie formou platby výrobcom priamo „zo štátneho rozpočtu“ ako je to v niektorých iných štátoch. Na to, aby žalovaný mal finančné zdroje na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny, určil Úrad popri distribučných poplatkoch osobitnú tarifu - tarifa za prevádzkovanie systému. Tarifu za prevádzkovanie systému určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu, a to v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre správne určenie tarify za prevádzkovanie systému a vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny bola potrebná nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a to tak voči Úradu ako aj voči žalovanému. Základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným je v splnení, resp. nesplnení si tejto oznamovacej povinnosti žalobcom. Žalovaný uviedol, že na základe interného šetrenia bolo zistené, že k 15.8.2014 žalovaný oznámením žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. nedisponoval. V zásielke, ktorú žalobca odoslal dňa 01.08.2014 a ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.08.2014, sa uvedené oznámenie žalobcu nenachádzalo, pretože v obálke zaslanej žalobcom boli umiestnené len faktúry č. 2410 a č. 2409. Žalovaný poukázal na to, že ku dňu 15.08.2014 nebola zásielka obsahujúca oznámenie žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. s určitosťou v dispozičnej sfére žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že lehota 15. augusta stanovená v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. je lehotou hmotno-právnou, pre zachovanie ktorej bolo potrebné, aby adresátovi bol právny úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť včas, preto žalovaný nemohol postupovať inak, než aplikovať § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. a výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní svoju povinnosť podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. V danom prípade podľa názoru žalovaného u žalobcu nastala ex lege situácia, že nebolo možné jeho výrobné zariadenie zaradiť na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Ak základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v splnení, resp. nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcom stanovenej mu § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., tak podľa názoru žalovaného nie je osvedčená dôvodnosť nároku žalobcu, a preto nebola splnená prvá podmienka k nariadeniu predbežného opatrenia. Nesúlad v plnení, resp. v neplnení oznamovacej povinnosti žalobcom bol medzi účastníkmi v zmysle námietky žalovaného aj v prístupe k výkladu ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z.. Žalovaný poukázal na to, že notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej nesplnenia sa vzťahuje na každého výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu, a teda spĺňa podmienky podpory stanovené v § 3 a § 3a zákona č. 309/2009 Z.z., a to bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podpory v znení účinnom do 31.12.2013 alebo spĺňa podmienky podpory po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 309/2009 Z.z., a

to zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014. Pretože žalovaný dospel k záveru, že žalobca si včas nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., bol žalovaný nielen oprávnený, ale dokonca aj povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z., v zmysle ktorého žalobca stratil ex lege právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok 2015. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Žalovaný mal za to, že nebola preukázaná ani naliehavosť, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako druhej kumulatívnej podmienky k nariadeniu predbežného opatrenia. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že neposkytnutie podpory bude pre žalobcu znamenať ukončenie podnikania a likvidáciu žalobcu, pretože žalobca bol upozornený listom zo dňa 17.12.2014, v ktorom bolo žalobcovi odporúčané, aby od 1.1.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom Stredoslovenská energetika, a.s.. Žalobca mohol osloviť túto spoločnosť so žiadosťou o uzavretie zmluvy o dodávke elektriny, na základe ktorej by mu Stredoslovenská energetika, a.s. bola zaslala ponuku na odber elektriny za reálnu trhovú cenu. Nie je preto pravdou, že jedine pokiaľ má žalobca uzavreté zmluvy so žalovaným, nebude musieť ukončiť svoju výrobu, ale naopak, žalobca môže ďalej pokračovať vo výrobe elektriny aj na základe zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, kde by mu minimálne spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. vyšla v ústrety. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 17.02.2015 o pripravenosti tejto spoločnosti odoberať elektrickú energiu od žalobcu. Stredoslovenská energetika, a.s. podľa tohto listu je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. uzavrieť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. Žalovaný poukázal na § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka v spojení s § 384 Obchodného zákonníka, podľa ktorých žalobcovi tiež vyplýva povinnosť správať sa prevenčne tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca je preto povinný vykonať všetky kroky na zmiernenie škody, o ktorej tvrdí, že mu hrozí v kalendárnom roku 2015, a to uzavretím zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalobca v súčasnosti naďalej vyrába elektrinu bez akéhokoľvek zmluvného pokrytia. Nariadením predbežného opatrenia podľa názoru žalovaného došlo k hrubému nepomeru práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca porušuje zákon o energetike, správa sa nezodpovedne, neuzavrel zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mohol a mal, a napriek tomu požaduje vyplatenie doplatku podľa zákona č. 309/2009 Z.z.. Pokiaľ bude preukázané vo veci samej, že žalobca nebol oprávnený požadovať takýto doplatok, ktorý predbežným opatrením mu bude poskytnutý, tak žalovaný má dôvodné pochybnosti nad schopnosťou žalobcu vyplatené peňažné prostriedky v rozpore so zákonom č. 309/2009 Z.z. vrátiť. Žalobca argumentuje, že neposkytnutím podpory bude musieť prepustiť zamestnancov, čo je takisto nepravdivé tvrdenie, pretože žalobca mal predložiť minimálne zoznam svojich zamestnancov, aby tak osvedčil naliehavosť svojho tvrdenia, čo však neurobil. Ak má žalobca osvedčiť naliehavosť pre dočasnú úpravu pomerov účastníkov, tak bol povinný takúto naliehavosť aj dôkazne osvedčovať, k čomu nedošlo. Žalovaný zdôraznil, že žalobca má možnosť uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom a zabrániť tak znehodnoteniu fungovania jeho výrobného zariadenia, resp. zdroja, ktorým sa vyrába elektrina. Žiadne násilné odpojenie žalobcu zo strany žalovaného nehrozí, keďže žalovaný predpokladá, že žalobca zabezpečí zmluvné pokrytie vyrábanej elektriny s dodávateľom. V podstate žalobca ako podnikateľský subjekt je rovnako povinný niesť podnikateľské riziko a nie je správne prenášať toto riziko na žalovaného z titulu argumentácie žalobcu, že mu žalovaným nie je poskytovaná podpora podľa zákona č. 309/2009 Z.z., pretože je to žalobca, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. na poskytnutie tejto podpory.

Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná, či dokonca neodstrániteľná ujma a uvedené ani žalobcovi nehrozí. Žalovaný zdôraznil hrubý nepomer medzi účastníkmi konania v prípade nariadeného predbežného opatrenia, pretože pre správne určenie tarify za prevádzkovanie systému, a teda pre vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Aby nevznikla žalovanému priama finančná strata v súvislosti s plnením povinností podľa zákona č. 309/2009 Z.z., musí tarifa za prevádzkovanie systému určená Úradom zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie

podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil Úrad v tarife za prevádzkovanie systému len takých výrobcov elektriny, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z.z. zverejnenom na webovom sídle Úradu dňa 09.02.2015 vyplýva, že žalobca si uvedenú povinnosť voči žalovanému nesplnil, a teda jeho množstvo vyrobenej energie nebolo zohľadnené v stanovení tarify za prevádzkovanie systému pre rok 2015. Žalovaný nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie doplatku alebo výkupu elektriny za cenu na straty od výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory takýmto výrobcom elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, je to žalovaný, ktorému vznikne priama škoda vo výške niekoľko miliónov Eur, a tým sa žalovaný vystavuje platobnej neschopnosti, čo je v konečnom dôsledku na škodu aj samotných odberateľov. Žalobca predsa má aj inú možnosť, a to predať vyrobenú elektrinu obchodníkovi s elektrinou, ktorý elektrinu vykúpi za trhovú cenu. Takýmto obchodníkom je Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá písomne potvrdila pripravenosť vykúpiť elektrinu od každého výrobcu elektriny, ktorý stratil nárok na podporu na kalendárny rok 2015 za cenu 34,61 Eur/MWh. V podstate predbežným opatrením má sa sledovať to, že sa poskytuje ochrana nielen tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, nemôže však dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Žalobca podľa názoru žalovaného stratil z titulu nesplnenia si notifikačnej povinnosti právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. právo na podporu na kalendárny rok 2015, preto nemalo byť nariadené predbežné opatrenie. Žalobca dostatočne neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Na druhej strane sám žalobca sa má správať prevenčne a uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne. Žalobca nesúhlasil s odvolaním žalovaného. Vo všeobecnosti mal za to, že ide o poskytnutie nepresných, skresľujúcich, nepravdivých informácií. Poukázal na to, že značné finančné prostriedky si vyžiadalo už samotné vybudovanie zariadenia na výrobu elektriny, pričom tieto vysoké vstupné náklady, ako aj fungovanie samotného zariadenia sa dá finančne ustáť len s pomocou podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., na ktorej poskytovanie sú jednotliví výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, a teda aj žalobca, finančne závislí. Vo vzťahu k nesplneniu notifikačnej povinnosti, ktorou argumentuje žalovaný v odvolaní, žalobca poukázal na to, že preukazovanie jej nesplnenia predložením žalovaným internej evidencie je nepostačujúce. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. splnil aj prostredníctvom iných, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzaných dokumentov, medzi ktoré patria: požadované údaje o uplatnení podpory a predpokladanom množstve dodanej elektriny pre rok 2015, ako aj pre roky 2016 až 2026 obsahovalo cenové rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobcu, ktoré je povinnou prílohou každej zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a ktorého obsah bol žalovanému známy. Žalovanému boli známe informácie, ktoré sú obsahom predmetnej oznamovacej povinnosti, ako zo samotného oznámenia, tak aj z týchto dokumentov, ktoré boli žalobcom predložené do dispozície žalovanému. Žalovaný vo vzťahu k námietke nepreukázania naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia na strane žalobcu, resp. námietky, že priama ujma žalobcovi nehrozí, poukázal na dokument, podľa ktorého má žalobca možnosť uzavrieť zmluvu o výkupe elektrickej energie za trhovú cenu. Uvedený list je internou korešpondenciou medzi SSE, a.s. a žalovaným, ktorá rozhodne nemôže byť považovaná za záväzný právny úkon vo vzťahu k tretím subjektom, výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a tak jej splnenie nie je voči ním právne vynútiteľné a z tohto hľadiska neexistuje žiadna právna záruka, že k uzavretiu takejto zmluvy aj dôjde. Pripravenosť Stredoslovenskej energetiky, a.s. uzavrieť zmluvu na výkup elektriny za trhovú cenu elektriny navyše nie je adresovaná výrobcom, ale dcérskej spoločnosti, t.j. žalovanému, teda nie je vo vzťahu k výrobcom záväzným dokumentom. Uvedený list podľa názoru žalobcu predstavuje len interné, jednostranné, nezáväzné vyhlásenie Stredoslovenskej energetiky, a.s. a takéto neposkytuje dostatočnú záruku výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a teda ani žalobcovi, že k uzavretiu takejto zmluvy vždy dôjde. V konečnom dôsledku, v prípade uzavretia takejto zmluvy by boli získané len finančné prostriedky nedostačujúceho rozsahu pre riadne fungovanie a zachovanie existencie podnikania žalobcu, keďže trhová cena elektriny je cca 1/10 z hodnoty podpory. Bezprostredná hroziaca ujma je daná už tým, že žalobca by za rok 2015 mal stratu v sume 277.421,74 Eur. Žalobca má jedinú možnosť ako konať prevenčne, a to podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia, keďže len jeho prostredníctvom by bola žalobcovi vyplácaná podpora v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. a príslušným cenovým opatrením, čím by bolo možné zabrániť vzniku škody na strane žalobcu.

Žalovaný za tohto stavu, bez akejkoľvek odplaty odoberá a berie úžitok z elektriny vyrobenej žalobcom, keďže za vyrobenú elektrinu žalobcovi nie je uhrádzané nič, a to ani len trhová cena. Žalobca poukázal aj na svojvoľnosť konania žalovaného, ktorý neplní napádané uznesenie okresného súdu, ktorým mu bola nariadená povinnosť. Žalobca nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného o hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami účastníkov konania, v štádiu nariadenia predbežného opatrenia. Žalovaný nepredložil žiadne doklady, dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia o hrubom nepomere osvedčil, keďže len tvrdí, že Úrad na kalendárny rok 2015 určil a zohľadnil pri stanovení tarify za prevádzkovanie systému výrobcov, ktorí si splnili oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a odkazuje len na zoznam výrobcov, ktorí nesplnili oznamovaciu povinnosť voči žalovanému, kde má byť uvedený aj žalobca. Žalobca považoval za nutné uviesť, že Úrad nikdy nespochybnil skutočnosť, že žalobca si voči nemu splnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.. Na stanovenie tarify na prevádzkovanie systému nemôže mať vplyv, či si žalobca splnil alebo nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Pokiaľ aj žalovaný sa bráni množstvom nariadených predbežných opatrení, tak žalobca zdôraznil osobitosť posudzovania toho - ktorého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s ohľadom na uvádzané skutočnosti a doložené doklady. Všetkým návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vyhovené, a preto nie je možné s ohľadom k osobitosti každej sporovej veci, aby súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zohľadňoval aj iné konania a iné skutočnosti v týchto iných konaniach uvádzané. Žalobca poukázal aj na finančnú situáciu žalovaného. Jediný akcionár žalovaného je spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá je zároveň jediným spoločníkom spoločnosti SSE-Solar, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 45 506 418, ktorá prevádzkuje v okresoch Lučenec a Poltár sedem solárnych elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 10MW a v minulom roku vykázala po zdanení zisk 1,6 miliónov Eur. Vzhľadom na zisky žalovaného v predchádzajúcich obdobiach je tak nepochybné, že žalovaný bude mať nielen dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie podpory, ale aj na vytvorenie zisku. Poskytnutím podpory žalovaným žalobcovi, žalovaný neosvedčil, že mu hrozí nejaká škoda. Nariadené predbežné opatrenie tak zachová aktuálny stav, kedy žalovaný od žalobcu v súčasnosti odoberá elektrinu, ale za túto bude povinný platiť stanovené ceny, a to cenu podľa rozhodnutia Úradu. Neposkytnutie plnenia žalobcovi, hoci žalovaný má dostatok finančných prostriedkov, by tak spôsobilo reálnu a priamu ujmu žalobcovi. Poskytovanie podpory nariadením predbežného opatrenia umožní žalobcovi riadne podnikať, plniť si svoje záväzky aj v roku 2015 a vyhne sa tak prípadnému zániku pre platobnú neschopnosť. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podľa § 220 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -107 zo dňa 6.3.2015 sa poukazuje na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný v spojení s odvolacím návrhom žalovaného, ktorý žiadal podľa § 220 O.s.p. návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Z uvedeného je nepochybné, že odvolanie žalovaného mohlo smerovať len proti výrokovej časti I. napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie v znení, že žalovaný je povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu s názvom FvE Párnica 0,999 MW, nachádzajúceho sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že odvolanie nesmerovalo do výrokovej časti II. uznesenia okresného súdu, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.1.2015 zamietnutý. Krajský súd v zmysle obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v spojení so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáha určenia, že žalobca si mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení nachádzajúcom sa v Obci Rybníky, 026 01 Párnica, názov

zdroja: FvE Párnica 0,999 MW, v roku 2015 uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“). Išlo teda o nariadenie predbežného opatrenia v začatom súdnom konaní, vo vzťahu ku ktorému v zmysle ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. bolo nevyhnutné aplikovať zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia vyplývajúce z ust. § 75 ods. 2 O.s.p., ktoré vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasná ochrana, resp. potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a 2/ osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti pre nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ niektorá z týchto zákonných podmienok nie je splnená, nemožno nariadiť predbežné opatrenie.

V súvislosti s vecou samou a podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobca tvrdil, že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava z obnoviteľného zdroja energie, slnečnej energie. Je vlastníkom energetického zariadenia, ktoré je pripojené do regionálnej distribučnej sústavy žalovaného. Vzhľadom k uvedenému postaveniu uviedol, že má právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z., poskytnutie ktorej mu upiera žalovaný, v dôsledku ktorého postupu žalovaného mu hrozí bezprostredná ujma, ak nedôjde k poskytnutiu podpory výroby elektriny v zariadení žalobcu v priebehu roka 2015. Žalovaný v odvolacom konaní sa bránil, že pre nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcom, ktorá mu vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., nemá žalobca právo na podporu v zmysle uvedeného zákona v súvislosti s výrobou elektriny a jej predajom za kalendárny rok 2015. Práve v rovine prvej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia nároku žalobcom na poskytnutie podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. je konštatovaná spornosť medzi účastníkmi súdneho konania. Žalobca tvrdí osvedčenie tohto nároku na podporu splnením oznamovacej povinnosti v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.. Oproti tomu je argumentácia žalovaného o nesplnení oznamovacej povinnosti žalobcom podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a tým straty žalobcu na uplatnenie podpory na základe uvedeného zákona. Krajský súd je toho názoru, že táto spornosť medzi účastníkmi konania, t.j. či bola žalobcom splnená oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z., a teda či žalobca oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, to znamená žalovanému uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok ako aj vyhodnotenie prechodných ustanovení, a to ust. § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z.z., si vyžaduje dokazovanie v rámci konania o veci samej ako aj, či nastal zákonný dôsledok straty na podporu v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. pre kalendárny rok 2015 v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti žalobcom (§ 4 ods. 3 zákona č. 306/2009 Z.z., podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok). Vzhľadom k charakteru sporovej právnej veci, zákonnej úpravy č. 309/2009 Z.z. a rozpornosti tvrdení, bez vykonania ďalšieho dokazovania nebolo možné pre konanie o nariadenie predbežného opatrenia konštatovať neosvedčenie prvej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

K druhej zákonnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorá musí byť súčasne splnená s prvou podmienkou v zmysle § 75 ods. 2 O.s.p., krajský súd uvádza, že žalobca bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia. Žalobca tvrdil, že neposkytnutie podpory výrobcovi elektrickej energie, ktorú získava z obnoviteľného zdroja energie, slnečnej energie, na kalendárny rok 2015 v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z., znamená koniec jeho faktickej existencie, čo bude pre žalobcu likvidačné, keďže výroba a predaj elektriny zo zdroja je jediným zdrojom príjmu žalobcu. Ďalej žalobca tvrdil, že pokiaľ by prišiel o podporu na rok 2015 podľa zákona č. 309/2009 Z.z., tak predmetný finančný výpadok nie je schopný nahradiť a ohrozuje to aj plnenie jeho peňažných záväzkov vo vzťahu k poskytnutému úveru. Pri neplnení úveru hrozí výkon záložného práva realizáciou predaja zdroja - zariadenia na výrobu elektrickej energie. Uvedený stav neposkytnutia podpory žalovaným žalobcovi vedie k predlženiu žalobcu, vyhlásenia konkurzu ako aj vzniku škôd, ktorý stav bude na strane žalobcu nezvratný. Uvedené zákonite podľa tvrdení žalobcu vyústi aj do prepustenia zamestnancov.

Vzhľadom k uvedenému popísanému stavu, resp. tvrdeniam žalobcu, ktoré sa viazali k druhej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenia naliehavosti, resp.

osvedčenia odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, krajský súd uvádza, že k tvrdeným možným finančným stratám žalobcu je nevyhnutné poukázať na list žalovaného zo dňa 17.12.2014, ktorým žalovaný odporučil žalobcovi, aby od 1.1.2015 si zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 04.03.2015 predložil vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015, č.l. 120 spisu, ktorá vyhlásila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory odberom elektriny za cenu elektriny na straty podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu, t.j. za cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení na výrobu elektriny. S poukazom k uvedenému a k osvedčovaniu druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, ktorá v podstate spočívala v tvrdení finančných strát a neschopnosti žalobcu plniť si peňažné záväzky, sa poukazuje na to, že žalobcovi bola vytvorená možnosť eliminovať tieto finančné straty z titulu neposkytnutia podpory žalovaným pre kalendárny rok 2015 práve uzavretím zmluvy na odber elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu za trhovú cenu. Túto možnosť má žalobca reálne vytvorenú a jej využitím by nepochybne došlo k zníženiu, zmierneniu finančných dopadov na žalobcu.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo strany žalovaného by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má vydaním predbežného opatrenia dosiahnuť. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, to znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má nariadené predbežné opatrenie ochraňovať.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov. Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby uzatvoril zmluvu s odberateľom SSE, a.s., na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu. Táto trhová cena je výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím Úradu vo forme doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu, má žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca, ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je

schopný plniť svoje zmluvné záväzky, či už voči svojim zamestnancom, dodávateľom alebo úverujúcim subjektom, a to najmä za situácie, kedy žalovaný nemá finančne pokryté vyplácanie doplatku žalobcovi a jeho vyplácaním by sa žalobca mohol rovnako dostať do finančných problémov. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať i na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. , podľa ktorého základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje.

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že „podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená aspoň jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd na základe uvedených záverov preto podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie s uložením povinnosti žalovanému zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu č. 0848/2014/E-OZ zo dňa 29.11.2013, zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia obsiahnutý v podaní zo dňa 27.1.2015 v tejto časti zamietol.

K úplnosti krajský súd uvádza, že pri svojom konaní a rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , sp. zn. , ktorým postupom podľa názoru krajského súdu sa zabezpečí právna istota v súvislosti s rozhodovaním v obdobných veciach.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 145 O.s.p. krajský súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania spojených s konaním o nariadenie predbežného opatrenia, keďže o nich rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.