Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.mája 2015, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného S. H., stíhaného prečin sprenevery podľa § 213 ods., 1, 2 písm.a/ Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíšn, sp.zn. zo dňa 09.02.2015 takto

rozhodol:

Podľa , ods. 2 z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 9.2.2015, sp.zn. vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa

o d s u d z u j e

obžalovaného S. H., nar. XX.XX.XXXX vo D. Y., bytom G. XX, podľa § 213 ods. 2 Tr.zák., s použitím § 37 písm.m/, § 38 ods. 2 , § 42 ods. 1 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 26. 05. 2013 č. k. -59. ktorým mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa , Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti - riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 2 (dvoch) rokov. Podľa je povinný nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Madácha 2, Veľký Krtíš, škodu vo výške 3.594.70 Eur.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 09.02.2015 bol obž. S. H. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 12.10.2011 vo Veľkom Krtíši uzavrel s Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Veľký Krtší dohodu o poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť číslo na sumu vo výške 4 023,52 Eur, peniaze mu boli následne prevodným príkazom dňa 13.12.2011 poukázané na jeho účet

číslo : XXXXXXXXXX/XXXX do D. banky, pobočka D. Y., z týchto peňazí finančné prostriedky vo výške 3 715,94 Eur v období od 13.12.2011 do 30.06.2011 použil v rozpore s uzavretou dohodou pre svoju osobnú potrebu čím spôsobil pre SR, v zast.ÚPSVaR Veľký Krtíš škodu najmenej vo výške 3 715,94 Eur. Za toto konanie ho súd podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m). § 38 ods. 2, 4 a § 42 ods. 1 Tr. zák. odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 26. 05. 2013 č. k. -59, ktorým mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol zaradený pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa , Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti - riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 2 (dvoch) rokov. Podľa bol zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Madácha 2, Veľký Krtíš, škodu vo výške 3 594,70 Eur.

Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania poukázal, že okresný súd sa neriadil dôsledne zásadami pri ukladaní trestu, pretože nesprávne aplikoval priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestný čin v minulosti odsúdený a týmto spôsobom tzv. recidíva môže ovplyvniť výmeru trestu pri ručení tejto priťažujúcej okolnosti si zrejme nevšimol formálnu náležitosť recidívy, ktorá u obžalovaného nenastala, pretože aby bola táto podmienka splnená nesmie platiť fikcia, že na páchateľa sa hľadí ako by nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, prípadne inými rozhodnutiami. Z výpisu RT obžalovaného vyplýva , že bol 3-krát súdne trestaný a to prvýkrát rozsudkom OS Veľký Krtíš, sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. na podmienečné odsúdenie ešte ako mladistvý, kde sa osvedčil 8.10.2011, čiže na páchateľa sa hľadí ako by nebol odsúdený. Druhé odsúdenie obžalovaného bolo rozsudkom OS Veľký Krtíš, sp.zn. taktiež na podmienečné odsúdenie, toto odpustenie trestu nastalo dňa 13.3.2013 amnestiou Prezidenta SR. Tretí skutok, ktorý obžalovaný vykonal a za ktorý bol odsúdený tr.rozkazom OS Veľký Krtís, sp.zn. ako nepodmienečný sa síce aj vykonal, avšak neskôr bol týmto napadnutým rozsudkom zrušený, pretože skutok sprenevery bol spáchaný dňa 12.10.2011, čiže mu aj predchádzal. Nemožno preto na tento skutok prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Tiež je nutné pripomenúť, že u obžalovaného nastal okrem amnestie o zahľadení odsúdenia aj fikciou v zmysle § 52 ods. 3 Tr.zák., podľa ktorého sa má za to, že sa odsúdený osvedčil ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení. Amnestia Prezidenta SR bola účinná 2.1.2013, čiže dva roky od odpustenia trestu uplynuli 02.01.2015 a samotný rozsudok , ktorý napádal, bol vyhlásený až po tejto lehote 09.02.2015. Okresný súd preto nemal aplikovať ust. § 38 ods. 4 Tr,zák. a mal konštatovať, že pomer poľahčujúcich okolnosti ako aj priťažujúcich je rovnaký a určiť trestnú sadzbu od 1 do 5 rokov. Okrem toho žiada, aby odvolací súd použil aj ust. § 39 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu a obžalovanému uložil trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.

Na základe odvolania obžalovaného preskúmal krajský súd v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi odvolania obžalovaného v tom smere, že v danom prípade bola pri ukladaní trestu nesprávne použitá zákonná fikcia ust. § 38 ods. 4, t.j. že odvolací súd vychádzal o použití priťažujúcej okolnosti v tom smere, že už bol v minulosti odsúdený. Tým pádom sa dolná zákonná sadzba znižovala o jednu tretinu a predstavovala hranicu 28 mesiacov. Krajský súd sa plne stotožňuje s tým, že v danom prípade nebolo možné použiť jednu priťažujúcu okolnosť, lebo obžalovaný má všetky predchádzajúce tresty zahľadené a preto bolo potrebné vychádzať iba zo základnej trestnej sadzby , ktorej dolná hranica je 1 rok. Preto odvolací súd pri ukladaní trestu vychádzal z tejto dolnej hranice a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, keď dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.