Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-47-2021.pdf
PDF · 123.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 353,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 109,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,90 Eur od 06.03.2019 do zaplatenia v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) 13.05.2020 domáhal v rámci upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 353,90 Eur pozostávajúcu z istiny v sume 109,90 Eur a zo zmluvnej pokuty v sume 244,- Eur (109,90 + 244 = 353,90) a to spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 353,90 Eur od 06.03.2019 do zaplatenia a úhrady trov konania.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril „Zmluvu o poskytovaní verejných služieb“ č. A 12566552 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu s telefónnym číslom uvedeným v zmluve, pričom k zmluve žalobca uzavrel so žalovanou aj dodatok, ktorým odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu uvedenú v dodatku a tiež dojednal zmluvnú pokutu, pri dojednaní ktorej zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia, pričom dojednaná zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia žalovanej poskytnutá a žalobca tiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty, t.j. zohľadnil čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že uvedeným dojednaním o zmluvnej pokute cit. „... odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.“ Podľa žalobcu podlžnosť žalovanej spočíva v sume 109,90 Eur, ktorá suma predstavuje žalovanou riadne a včas nezaplatené platby za poskytnuté telekomunikačné služby, čo sa v zmysle dojednaní v dodatku k zmluve považuje za porušenie zmluvných povinností v ktorom dôsledku je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi aj dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 244,- Eur a to podľa čl. 2.5. dodatku k zmluve č. A 12566552, v ktorom bola
dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 244,- Eur a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (03.09.2018) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (01.10.2018), kedy nedodržala povinnosť viazanosti 24 mesiacov. Žalobca pred podaním žaloby zaslal žalovanej pokus o pokonávku, na ktorý však žalovaná nereagovala ani čiastočnou úhradou pohľadávky, preto si žalobca voči nej uplatňuje aj úrok z omeškania z celej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 06.03.2019.
Prílohou žaloby boli: „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ č. A 12566552 z 03.09.2018; „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb“ č. A 12566552 z 03.09.2018; faktúra č. 5472971304 zo 16.09.2018; faktúra č. 5477446677 zo 16.10.2018; list žalobcu adresovaný žalovanej označený ako „Pokus o pokonávhu“ z 24.01.2019 a list žalobcu z 21.04.2020 adresovaný žalovanej označený ako „Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby.“
Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) vydal v upomínacom konaní dňa 01.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 35 Up 926/2020 (ďalej len „platobný rozkaz“), ktorým v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, avšak keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej, po vyjadrení sa právneho zástupcu žalobcu, aby sa v konaní pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, upomínací súd postupom podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, postúpil vec na ďalšie konanie 24.06.2021 Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“), ako súdu vecne a miestne príslušnému, ktorým postupom došlo ex lege (zo zákona) k zrušeniu tohto upomínacím súdom vydaného platobného rozkazu.
Keďže sa v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobu s prílohami nepodarilo žalovanej doručiť na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. na jej adresu vedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a okresný súd ani po opakovanom vykonaní všetkých potrebných úkonov, inú adresu skutočného pobytu žalovanej nezistil, bolo oznámenie o podanej žalobe žalovanej oznámené v zmysle § 106 ods. 3 CSP jeho vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu v čase od 06.09.2021 do 14.10.2021, ktorým 15 dňom sa v zmysle § 106 ods. 3 CSP doručenie žaloby žalovanej považuje za účinné a to aj vtedy, ak sa žalovaná ako adresát o tom nedozvedela.
V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“
Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“
Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 28.11.2022 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok podľa § 297 písm. b) CSP.
Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadrením žalobcu (žalovaná sa k žalobe nevyjadrila), ako aj ním predloženými listinami a zistil tento skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 03.09.2018 „Zmluvu o poskytovaní verejných služieb“ č. A 12566552, na základe ktorej žalovaný poskytol žalovanej SIM kartu a aktivoval jej účastnícky program „Go Europe 40 eur“ a služby – CLIP, Roaming, Prenos dát, Balík starostlivosti s viazanosťou, Prístup k internetu, za služby ktoré sa žalovaná zaviazala platiť úhrady v zmysle platného Cenníka v členení podľa
účastníckeho programu. Taktiež žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón Huawei P smart black. Podľa bodu 7. zmluvy sa táto uzatvárala na dobu neurčitú, pokiaľ v dodatku k nej alebo v inej dohode medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté niečo iné. Podľa bodu 8. zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete žalobcu a Cenník služieb, ktoré boli v ich aktuálnom znení zverejnené na webovej stránke žalobcu.
V dodatku z 03.09.2018 k zmluve A 12566552 žalobca dojednal so žalovanou aktiváciu účastníckeho programu „Go Europe 40 eur“ na SIM karte žalobcu registrovanej na žalovanú na t.č. 0917***654 a to za mesačný poplatok za služby 42,50 Eur; ako aj odpredaj telekomunikačného zariadenia zn. Huawei P smart black, ktorého cena bez zľavy bola 254,- Eur a to za žalobcom poskytnutú zľavnenú cenu 1,- Eur, pričom žalovaná sa v bode 2.3 dodatku súčasne zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich poplatky s tým, že v prípade porušenia týchto zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 244,- Eur s tým, že jej výška sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti.
Cenu za poskytnuté telekomunikačné služby žalobca fakturoval žalovanej: faktúrou č. 5472971304 zo 16.09.2018 za fakturačné obdobie od 03.09.2018 – do 12.10.2018, splatnou 30.09.2018 (na t. č. 0917 ***654) sumu 67,40 Eur s DPH, ktorá suma zahŕňala mesačný poplatok za program „Go Europe 40 eur“ v sume 44,0856 Eur bez DPH; z mesačného poplatku za balík starostlivosti v sume 1,6666 Eur bez DPH; z mesačného poplatku za prenos dát v mobile v sume 1,25 Eur bez DPH a z aktivačného poplatku Sim karty v zmysle dodatku v sume 9,1667 Eur bez DPH;
faktúrou č. 5477446677 zo 16.10.2018 za fakturačné obdobie od 13.10.2018 – do 12.11.2018, splatnou 30.10.2018 (na t. č. 0917 ***654) sumu 42,50 Eur s DPH, ktorá suma zahŕňala mesačný poplatok za program „Go Europe 40 eur“ v sume 33,3330 Eur bez DPH; z mesačného poplatku za balík starostlivosti v sume 0,8333 Eur bez DPH a z mesačného poplatku za prenos nespotrebovaných dát v sume 1,25 Eur bez DPH.
Listom označeným ako „Pokus o pokonávku“ z 24.01.2019 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie pohľadávky pozostávajúcej jednako z nezaplatených úhrad za poskytnuté vyfakturované elektronické komunikačné služby v sume 109,90 Eur (67,40 + 42,50 = 109,90); zo zmluvnej pokuty v sume 244,- Eur a z nákladov na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania v sume 10,- Eur, t.j. celkovo ju vyzval na zaplatenie sumy 363,90 Eur najneskôr do 05.03.2019.
Listom z 21.04.2020 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby.“ Žalobca upozornil žalovanú, že napriek predchádzajúcej jeho výzve na plnenie stále neeviduje žalovanou zaplatenie dlžnej sumy 353,90 Eur, ktorú sumu ju vyzval zaplatiť najneskôr do 05.05.2020 s tým, že v opačnom prípade sa žalobca bude svojho nároku domáhať súdnou cestou.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“
Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.“
Podľa § 44 ods. 11 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase „Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.“
Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom „Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.“
Podľa § 44 ods. 15 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v rozhodnom čase „Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.“
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A 12566552 z 03.09.2018 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalovaná, ktorá je spotrebiteľom pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzavrela na vopred žalobcom pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb, čoho dôkazom je aj označenie žalovanej v predmetnej zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Avšak žalobca na strane druhej je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb a teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Keďže okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola nepochybne uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb č. A 12566552 z 03.09.2018 v znení jej dodatku, na základe ktorých žalobca umožnil využívať žalovanej telekomunikačné služby poskytované žalobcom vo zvolenom balíku služieb „Go Europe 40 eur“, za čo sa žalovaná zaviazala zaplatiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby riadne a včas a taktiež zaplatiť kúpnu cenu za jej žalobcom predané telekomunikačné zariadenie, a keďže žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb si v období od uzatvorenia predmetnej zmluvy svoje záväzky voči žalovanej riadne plnil, avšak naopak žalovaná za takto jej žalobcom poskytované služby neplatila riadne a včas, t.j. nesplnila si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z predmetnej zmluvy zaplatiť za služby predloženými faktúrami účtovanú cenu celkovo v žalobou uplatnenej sume 109,90 Eur [67,40 Eur – faktúra č. 5472971304 zo 16.09.2018 + 42,50 Eur – faktúra č. 5477446677 zo 16.10.2018 = 109,90 Eur], okresný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré žalovaná relevantne nespochybnila ani nevyvrátila, žalobe žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy za ním poskytnuté telekomunikačné služby v sume 109,90 Eur vyhovel a vo vzťahu k takto priznanej časti žalovanej sumy, ktorú súd posúdil ako oprávnenú, okresný súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie mu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 109,90 Eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie dlžnej sumy uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 06.03.2019 do zaplatenia.
Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, s prihliadnutím na aktuálnu situáciu spojenú s prudkým zvyšovaním nákladov na energie v dôsledku pandemickej situácie, ako aj aktuálnej vojnovej situácie, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“
Podľa § 545 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.“
Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku“
Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka umožňujú účastníkom zmluvného vzťahu dojednať si pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, ktorej výška síce nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade si žalobca právo na zmluvnú pokutu odvodzuje od dodatku z 03.09.2018 k zmluve č. A 12566552 z 03.09.2018, ktorá bola dojednaná na sumu 244,- Eur pre prípad, žeby žalovaná buď nezotrvala v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov alebo pre prípad, žeby počas tejto doby nevyužívala bez prerušenia služby žalobcu a neuhrádzala riadne a včas platby za využité telekomunikačné služby. Označený dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, je typovým dodatkom, čo znamená, že ich žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch neurčitého počtu a je obvyklé, že spotrebiteľ jeho obsah a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže nijako ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so spotrebiteľom (v danom prípade žalovaná) osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách v obdobných prípadoch a žalobca mení len jej výšku a to navyše bez akéhokoľvek objektívne rozpoznateľného kritéria nastavenia jej výšky, t.j. bez možnosti identifikácie na základe čoho dospel žalobca práve v tomto prípade, práve k takej sume zmluvnej pokuty.
Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov, musí byť zmluvná pokuta dojednaná tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
V danej veci, ako už bolo uvedené, si žalobca nárok na zmluvnú pokutu uplatnil pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhradiť cenu za služby, počas doby viazanosti a tiež pre prípad porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po celú dobu viazanosti, ako aj pre prípad neužívania bez prerušenia služieb žalobcu, pričom v konkrétnej veci si žalobca nárok na zmluvnú pokutu uplatnil z dôvodu, že žalovaná neplatila riadne a včas platby za jej dodané služby. Uvedeným spôsobom dojednaná zmluvná pokuta jednako vôbec nereflektuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti (napr. akú vysokú sumu za služby spotrebiteľ neuhradil, viď. ďalej) a jednako nezohľadňuje ani druh porušenej povinnosti, pre prípad ktorých bola dojednaná a z týchto hľadísk nie je nastavená ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Je neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby bez zohľadnenia výšky pohľadávky vzniknutej porušením tohto záväzku, pretože môže nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok riadne a včas nesplní len v nepatrnom rozsahu jemu vyúčtovanej sumy za služby a to napr. v rozsahu 1,- Euro. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci klesajúcu tendenciu základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby od jej dojednania do dňa porušenia povinnosti (tento spôsob výpočtu zmluvnej pokuty je akousi „odmenou“ za dobu kedy povinnosť porušovaná nebola a nie za jej porušenie s ohľadom, ako už bolo uvedené, jednako na charakter, resp. závažnosť a dôsledky porušenej povinnosti a jednako na rozsah porušenia povinnosti). Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba odo dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, avšak samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza, takže nemožno vylúčiť následné uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa za poskytovanie služieb zo strany podniku (žalobcu). Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb (žalobcovi) požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
Okrem toho okresný súd uvádza, že už pri samotnom uzatváraní dodatku k zmluve bolo nastavené prísnejšie sankcionovanie zmluvnou pokutou na strane spotrebiteľa (žalovanej), t.j. povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo je dojednanie výrazne v neprospech iba jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy.
Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažúce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa (žalovanú) a dodávateľovi (žalobcovi) umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Vzhľadom na uvedené okresný súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a preto neprichádzala do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.
Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie okresného súdu, ktorý v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 244,- Eur spolu s príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol, tak ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 353,90 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 109,90 Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 31,05 % a neúspech v rozsahu 68,95 %, pričom rozsahu úspechu žalobcu korešponduje na druhej strane neúspech žalovanej a opačne. Vzhľadom na uvedené, by tak v konaní pomerne úspešnejšia žalovaná mala voči žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania, avšak keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli (k žalobe sa ani len nevyjadrila), okresný súd jej túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.