Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/15/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. B., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov, matky A.. H. B. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B., Y. XXX/XX, tohto času bytom B., J. F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Zvolen, Trhová č. 1 a otca H.. K. B., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B., Y. XXX/XX, právne zastúpeného Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Šachorová 24, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. -210 zo dňa 28. 10. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s odôvodnením, že tento návrh považuje za neopodstatnený. Matka maloletej sa predmetným návrhom domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej s odôvodnením, že v konaní o rozvod manželstva boli upravené tieto práva voči maloletej tak, že maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov po rozvode ich manželstva v septembri r. 2012, avšak postupom času došlo k zmene v správaní sa maloletej. Maloletá je pred odchodom k otcovi úzkostlivá, naopak neustále chce byť s matkou, pýta sa jej, ako veľmi ju ľúbi. Matka má za to, že maloletá je v psychickom napätí, pretože často chodí na toaletu, bolí ju bruško. Matke maloletá hovorí, že jej bude chýbať, kým je u otca, potrebuje jej fyzickú prítomnosť, potrebuje počuť že ju ľúbi najviac na svete a podobne. Má za to, že dcéra potrebuje svoj kľud a hlavne režim, čo sa počas času, kedy je u otca nedá dodržať. Tohto času nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť na prospech maloletej, naopak je v záujme dieťaťa, aby došlo k zmene výchovného prostredia.

Okresný súd aplikujúc ust. § 26 Zákona o rodine konštatoval, že „aj keď maloletá sama vyjadrila vôľu žiť len s matkou a s otcom sa stretávať, naďalej je v záujme maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko otec po celú dobu pokiaľ je dieťa u neho vie mu zabezpečiť primeranú starostlivosť, pričom nedostatky sa nezistili“. Súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalec vyslovil názor, že dieťa sa má intenzívne stretávať so svojim otcom, pričom do budúcna nevylučuje model striedavej osobnej starostlivosti. Súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne otca, „že dieťa je pod vplyvom matky, pričom ako jediný dôvod, prečo chce byť u maminky uviedla len tú skutočnosť, že mama sa jej viac venuje, čo vyplýva aj z toho, že v súčasnej dobe je nezamestnaná“. Napriek tomu súd apeloval na otca, aby si pracovnú dobu upravil tak, aby maloletú mohol pravidelne vyzdvihovať zo školy a po celú dobu jej venovať zvýšenú pozornosť, ktorú si vyžaduje. Ak aj matka tvrdila, že maloletá má zdravotné problémy spojené s bolesťou bruška, táto skutočnosť nebola ničím v konaní podložená, naopak ako vyplýva zo správy zo školy, maloletá chodí pripravená či už od otca alebo od mamy, dosahuje dobré školské výsledky, obaja rodičia sa zaujímajú

o prospech v škole, pričom nebadali výrazné rozdiely jej správania. Naviac v súčasnej dobe rodičia bývajú v blízkosti, so školskou dochádzkou maloletá nemá problém. Okresný súd vyslovil právny záver, že „matka nepreukázala naliehavosť zmeny výchovného prostredia, napríklad aj podaním predbežného opatrenia, návrh matky sa okresnému súdu javil ako neopodstatnený, a preto ho zamietol“. Na záver poznamenal, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove dieťaťa, zvlášť v jeho záujme.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zamenil podľa tak, že zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti a zároveň určí vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu a upraví jeho styk s maloletou. Namietala najmä, že okresný súd rozhodol jednostranne v dôsledku toho, že dôkazy vyhodnotil len v prospech odporcu, teda otca maloletej. Zo znaleckého posudku č. 16/2013 vyhotoveného v konaní znalkyňou J.. D. P. vyňal len časť zo záveru na strane 2, avšak žiadnym spôsobom sa nezaoberal odpoveďou znalkyne pri bode 6 znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa uviedla, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by bolo v súčasnej dobe v záujme dieťaťa. Žiadnym spôsobom sa okresný súd nevysporiadal s tou časťou znaleckého posudku, v ktorej je zhodnotená osobnosť maloletej, ktorú znalkyňa charakterizovala ako dieťa, ktoré má dominantné črty introverzie, emočnej stability a submisivity, javí sa ako prispôsobivé a pokojné dieťa neprotestujúce proti požiadavkám okolia s pozitívnymi postojmi na sociálnej úrovni, pričom zvýraznená črta introverzie môže byť problémom z dôvodu intenzívneho vnútorného, emocionálneho prežívania a zároveň zábrany verbalizovať navonok svoju nespokojnosť a diskonfort, pričom dlhodobejšie pretrvávanie takejto emočnej záťaže v jej situácii môže spôsobovať somatoformné prejavy maladaptácie, napríklad bolesti hlavy či bruška. Práve na tieto problémy poukazovala matka v návrhu, pričom v priebehu konania sa maloletej dcére pridružili i ďalšie prejavy, a to ohryzávanie nechtov. Uvádzané prejavy sa prehlbujú, preto je jej snahou predísť vyšetreniam dcéry, nakoľko ďalšia psychická záťaž by dcére rozhodne neprospela. Namietala, že veľmi jednostranne a v prospech odporcu poukázal súd na strane 16 na zásadu čl. 8 ods. 1 Dohovoru a na Listinu základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4, pričom nepoukázal na čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi, a ďalej aj na čl. 12 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni a neprihliadal ani na Chartu základných práv EÚ čl. 24, podľa ktoré deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho, môžu slobodne vyjadrovať svoje názory a podobne. Maloletá viackrát bola vypočutá, či už kolíznym opatrovníkom alebo pred súdom, kde jednoznačne sa vyjadrila a prezentovala vôľu žiť s navrhovateľkou, pričom súd jej názor žiadnym spôsobom nerešpektuje. Všetky svoje vyjadrenia prezentovala bez prítomnosti rodičov. Matka je preto presvedčená, že nie je možné dieťa nútiť stretávať sa s druhým rodičom, keď prezentuje, že chce byť s matkou, s otcom sa chce len stretávať. Pokiaľ súd neberie do úvahy názor dieťaťa, potom je diskriminujúce, ak donucovacou mocou zasahuje do práv dieťaťa aj vzhľadom na medzinárodné predpisy.

Ďalším odvolacím dôvodom matky bola okolnosť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku na str. 15 bez akéhokoľvek dôkazu vyslovil záver, že dieťa je pod jej vplyvom. Uvedený názor súdu nie je ničím podložený, za týmto účelom nebol vykonaný žiaden dôkaz. Naopak, maloletá bola pred výsluchom na okresnom súde v osobnej starostlivosti otca. Nikdy dcéru neovplyvňovala a nemanipulovala, naopak, aj pre zachovanie kvalitného vzťahu s otcom súhlasila po rozvode so striedavou starostlivosťou, ktorá sa však ukázala v tomto prípade ako nevhodná pre problémy, ktoré sa časom u dcéry prejavili.

Okresný súd podľa matky maloletej všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne, naopak niektoré návrhy na dokazovanie, ktoré uviedla v podaní zo dňa 21. 03. 2013 nepovažoval za potrebné vykonať. K zmene pomerov na strane dcéry došlo, bola na to upozornená okrem iného aj jej predchádzajúcou triednou učiteľkou aj vychovávateľkou a ich vyjadrenia boli predložené do spisu.

Zmenu pomerov odôvodňuje matka maloletej v odvolaní aj tým, že zo strany otca maloletej dochádza voči jej osobe k osočovaniu, ich vzťah trpí nedostatkom akejkoľvek komunikácie, ktorá by mala byť

základným predpokladom pre nariadenie striedavej starostlivosti, pričom otec maloletej jej zamedzuje v kontakte s dcérou počas týždňa, keď je v jeho starostlivosti.

Na záver matka zdôraznila, že striedavá osobná starostlivosť by nemala byť v rozpore so záujmami dcéry, mala by fungovať tak, aby sa rodičia vzájomne neosočovali, neurážali, aby spolu komunikovali, čo v danom prípade chýba a naviac dieťa kriticky hodnotí aj prítomnosť otcovej priateľky, ktorú vníma ako osobu, ktorá zasahuje do ich vzťahu a otec sa jej potom pri pobyte u neho nevenuje.

Otec maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, vydané na základe vykonaného dokazovania a správneho komplexného posúdenia veci. Napriek tomu, že on sám žiadal vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania za účelom objektivizovania s jeho pohľadu sporných skutočností, súd mal jeho závery za dostatočné, vypočutá bola aj sama maloletá Y., ktorá sa mala vyjadriť k otázke zverenia jednému z rodičov. Stotožnil sa s právnym záverom okresného súdu, že nenastala žiadna podstatná zmena pomerov na strane maloletej, prípadne ani na jeho, ktorá by odôvodňovala matkou požadovaný zásah do rodičovských práv. Maloletá je zdravá, v celkovej psychickej pohode, dosahuje v režime striedavej starostlivosti výborné školské výsledky a venuje sa aj záujmovej činnosti. Má za to, že na strane oboch rodičov, ako aj dieťaťa sú dané predpoklady, aby sa rovnocenne dokázali v plnej miere a bez akýchkoľvek prekážok zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Objektívne nie sú dané žiadne zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali obmedzenie jeho rodičovských práva a ich rozšírenie na strane matky. Zdôraznil, že má s dcérou od narodenia veľmi blízky vzťah. Práve matka svojím správaním vyvoláva medzi nimi ako rodičmi účelovo nepriaznivú atmosféru, robí schválnosti s cieľom deklarovať, že nie je daný predpoklad pre striedavú starostlivosť a využíva všetky prostriedky, aby v dieťati bezdôvodne vyvolávala citovú úzkosť, strach, nedôvodné obavy. Má vedomosť o tom, že matka dcéru priebežne pripravovala na vypočutie pred súdom a obsah jej výpovede. Toto manipulatívne a účelové konanie matky je v rozpore so záujmom maloletej. Narúšanie vzťahu dcéry k nemu ako otcovi z vlastných osobných dôvodov na strane matky považuje za egoistické a necitlivé. V priebehu konania bolo preukázané, že maloletá má rovnocenný vzťah k obom rodičom, preto nevidí dôvod pre zmenu doterajšej formy starostlivosti rodičov o dcéru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v prípade, ak bude mať odvolací súd za preukázané, že návrh matky bol zamietnutý nedôvodne a prvostupňový súd rozhodol v rozpore so skutkovým stavom, odporučil opakovane „prehodnotiť“ návrh matky.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie matky maloletej podľa a bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu podľa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu podľa z nasledovných dôvodov:

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis (ust. § 26 Zákona o rodine), avšak vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým záverom, z ktorých následne vyvodil predčasné právne závery.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne súčasne splnené sú:

- jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

- lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa

- záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (zdôrazňujúc to, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba),

- súhlas aspoň z jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Súd musí pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ je teda záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom je logickým záverom, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je najmä vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie, týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, ako aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa a schopnosť tejto dohody rodičov sa musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností, teda aj v prípade ak bol zo strany matky podaný návrh na zmenu výchovného prostredia maloletej. Súd musí vyhodnotiť nielen to, či došlo k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, ale aj okolnosť, či doposiaľ nariadená striedavá starostlivosť rodičov o maloletú spĺňa svoj účel a či je jej nariadenia v záujme dieťaťa. Ak niektorý z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, má voči nej zásadné výhrady, tak ako je tomu aj v tomto prípade a poukazuje na okolnosť, že striedavá osobná starostlivosť, ktorá doposiaľ prebiehala nie je v záujme dieťaťa, sú tu dané dôvodné pochybnosti o tom, či výchovné prostredie založené len autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo v záujme maloletého dieťaťa. Prvoradým je však pri posudzovaní vhodnosti či nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti posúdenie citových väzieb dieťaťa, ku ktorému súd dospeje dokazovaním, a to najmä výsluchom dieťaťa, ak je zrejmé, že maloletá už tohto času dosiahla vek 9 rokov, nakoľko vek dieťaťa má pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti pomerne dôležitú úlohu a súd by ho mal pri rozhodovaní vziať do úvahy a jeho stanovisko zohľadniť. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, prípadne jeho ponechanie v striedavej osobnej starostlivosti rodičov napriek tomu, že jeden z rodičov nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť za starostlivosť, ktorá by bola v záujme maloletého dieťaťa, nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (viď rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IÚS48/04). Dôvod, pre ktorý rodič nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti by nikdy nemal ostať v konaní nepovšimnutý. Matka maloletej už v návrhu poukázala na viaceré zmeny v správaní sa dieťaťa, v dôsledku ktorých považuje striedavú osobnú starostlivosť za rozpornú so záujmom dieťaťa. V tejto súvislosti je nevyhnuté podotknúť, že matka maloletej po rozvode rodičov dieťaťa súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a k tomu, že sa začala realizovať, došlo na základe vzájomnej dohody rodičov, pretože rešpektovala právo oboch rodičov na osobnú starostlivosť o dieťa. Nie je preto možné nevnímať zmenu postoja jedného z rodičov v dôsledku zmeny správania sa dieťaťa ako okolnosť, ktorá by nemala byť (bez dôsledného posúdenia veci) považovaná za zmenu pomerov na strane dieťaťa, príp. aj jedného z rodičov (matky), a ktorá by mal predstavovať možnosť aplikácie ust. § 26 Zákona o rodine, teda posúdiť, či doposiaľ realizovaná striedavá starostlivosť rodičov je skutočne aj tohto času v záujme dieťaťa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že sama maloletá sa vyjadrila, že tento spôsob ( striedavá osobná starostlivosť rodičov ) jej nevyhovuje a okresný súd nedal jasnú odpoveď, na základe čoho na jej názor neprihliadal. Nejde o krátkodobé, resp. rozporuplné vyjadrenia maloletého dieťaťa. Maloletá od počiatku jednoznačne uviedla, že chce zostať s matkou a s otcom sa chce stretávať. Odvolací súd preto považuje odvolanie za dôvodné, ak matka v odvolaní konštatovala, že okresný súd jednostranne vyhodnotil závery

znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou J.. D. P.. Podľa znaleckého posudku nemožno opomínať ani osobnostné posúdenie maloletého dieťaťa, ak u maloletej je zvýraznená črta introverzie, s čím súvisí nižšia úroveň otvorenosti a bezprostrednej schopnosti komunikácie ale i intenzívnejšie vnútorné prežívanie situácií, ktoré sa udejú v jej blízkosti a ktoré sa dotýkajú jej osoby. Znalkyňa jednoznačne konštatovala, že „v projektívnych metodikách dieťa vyjadruje prianie byť pri matke, uvádza, že v jej prítomnosti sa cíti najšťastnejšie. V textových metodikách zároveň rezonujú odpovede, ktoré svedčia pre konflikty medzi rodičmi, ktorých je dieťa svedkom a ich vzájomný vzťah popisuje ako konfliktný so znakmi nevraživosti až agresie. Za najväčšie prianie popisuje byť pri matke“. Znalkyňa teda konštatovala, že zo psychologického hľadiska možno dedukovať, že dieťa prežíva problémy v rodine intenzívne, ale vzhľadom k svojej povahe sa realite neprieči, jej skutočné potreby však nezodpovedajú terajšej situácii k usporiadaniu rodinných vzťahov. Dieťa sa navonok prejavuje ako vyrovnané, je však veľmi pravdepodobné, že nechce nikoho z rodičov zraniť, a preto nedáva potom najmä pred otcom do pozornosti svoje skutočné prianie z dôvodu možných následných nedorozumení medzi rodičmi. V závere jednoznačne znalkyňa konštatuje, že dieťa za súčasného usporiadania rodinných vzťahov, a teda pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti „zažíva diskomfort, pričom dlhodobejšie pretrvávanie takejto emočnej záťažovej situácie podľa znalkyne môže spôsobovať somatoformné prejavy maladaptácie“. Znalkyňa teda naznačuje, že súčasný spôsob starostlivosti o maloletú nie je v jej záujme, ktorú skutočnosť výslovne uviedla aj bode 6 záveru znaleckého posudku, keď jednoznačne konštatovala, že v súčasnej dobe je v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd uznáva, že znalkyňa konštatovala, že vzťahy oboch rodičov voči maloletému dieťaťu možno charakterizovať ako harmonické, obaja rodičia majú záujem o výchovu a starostlivosť o dieťa a vyjadrujú voči dieťaťu lásku a pozornosť, avšak prvoradým je v tomto konaní záujem dieťaťa. Nie je možné opomenúť ani jej samotné vyjadrenia, ku ktorým došlo či už pred kolíznym opatrovníkom alebo pred súdom, ktoré sú jednoznačné a súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo na vyjadrenie dieťaťa neprihliadal. Ak okresný súd konštatoval, že dieťa je pod vplyvom matky a z toho možno vyvodiť, že aj jeho výpovede boli dôsledkom vplyvu matky na maloleté dieťa, tieto okolnosti neboli zo strany okresného súdu žiadnym spôsobom preukázané. Znalecký posudok sa k tejto otázke vplyvu matky na dieťa, resp. na tom, či jeho prejavy sú len dôsledkom manipulácie zo strany matky, alebo ide o skutočné prežívanie dieťaťa, nezaoberal. Znalkyňa síce konštatovala, ako aj okresný súd, že starostlivosť o dieťa vie zabezpečiť matka i otec približne v rovnakej miere, obaja rodičia sa dokážu o dieťa postarať, dieťaťu sa venujú a dieťa má pri nich zabezpečené základné potreby a ich starostlivosť je primeraná, avšak nie je možné neprihliadať na okolnosť, že dieťa preferuje v citovej väzbe matku a nevlastnú sestru, pobyt v ich prítomnosti hodnotí pozitívnejšie ako pobyt s otcom. Uvedené postoje dieťaťa sú okrem intenzívnej citovej väzby na matku podmienené podľa znalkyne aj viacerými inými skutočnosťami, napríklad že „matka nemá partnera, v rodine je sestra, s ktorou dieťa vyrastalo a ktorá jej pomáha a v prostredí kde žije matka má viac kamarátov“.

Nie je možné opomenúť ( aj vzhľadom na vyššie uvedené závery znaleckého posudku), že sama maloletá vníma medzi rodičmi konfliktné prostredie, ak na strane 17 znaleckého posudku znalkyňa konštatuje, že v textových metodikách rezonujú odpovede svedčiace pre konflikty medzi rodičmi, ktorých je dieťa svedkom, ich vzájomný vzťah popisuje ako konfliktný so znakmi nevraživosti až agresie. Nejde teda len o subjektívny postoj matky maloletej, ktorá v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že medzi rodičmi navzájom nie je komunikácia, ktorá by mala byť základným predpokladom pre striedavú osobnú starostlivosť rodičov. Okresný súd sa však nedostatočným spôsobom zameral na okolnosti, či predpoklady pre striedavú starostlivosť rodičov, ktorá bola len dôsledkom dohody rodičov po rozvode ich manželstva, sú i tohto času naplnené, či striedavá osobná starostlivosť skutočne napĺňa predovšetkým záujem dieťaťa, ak nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd doposiaľ nemal za preukázaný jednoznačný záujem dieťaťa na zotrvaní maloletej v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak na závery znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou prihliadal len čiastočne, nevzal do úvahy výpoveď maloletej, ako aj skutočnosť, či medzi rodičmi maloletej existuje alebo nie nevyhnutný predpoklad, a to ich vzájomná komunikácia a dôvera, aby striedavá osobná starostlivosť rodičov plnila svoj účel, a teda prispievala k rozvoju dieťaťa. Uplatňovanie alebo realizácia striedavej osobnej starostlivosti napriek tomu, že obaja rodičia majú pre to vytvorené predpoklady, ako aj možnosti, nemôže byť chápaná ako „a priori“ najvhodnejší spôsob zabezpečenia starostlivosti o dieťa,

ak je nevyhnutné prihliadať i na osobnosť dieťaťa, jeho vzťah k obom rodičom tak, aby boli naplnené predpoklady pre jeho nerušený a plnohodnotný vývoj.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu za predčasný, zrušil ho a vrátil na doplnenie dokazovania, napriek tomu, že odvolateľka sa domáhala zmeny rozsudku. Odvolací súd tak postupoval v zmysle , podľa ktorého môže odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a naopak.

Úlohou okresného súdu je vykonať dokazovanie a posúdiť, či v súčasnej dobe sú naplnené všetky kumulatívne predpoklady pre striedavú starostlivosť rodičov o dieťa, ak je nepochybné, že k jej realizácii došlo na základe vzájomnej dohody rodičov, ktorú t.č. matka vážne spochybňuje a ktorá skutočnosť je prvým z predpokladov pre posúdenie zmeny pomerov. Je nevyhnutné posúdiť na základe dôsledne vykonaného dokazovania, napr. aj kontrolným znaleckým dokazovaním, či striedavá starostlivosť rodičov o dieťa je v súčasnej dobe predovšetkým v záujme dieťaťa, jeho nerušeného nielen fyzického ale i duševného zdravia, a či zo strany matky dochádza vo vzťahu k dieťaťu k manipulácii, tak ako na to poukazoval otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu, prípadne ak uvedené tvrdenie uviedol súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, viď na strane 15 posledný odsek, keďže za týmto účelom doposiaľ nevykonal súd žiadne dokazovanie.

Odvolací súd na záver poznamenáva, že v prípade, ak by v súčasnej dobe po náležitom dokazovaní súd vyslovil, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovaná formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v záujme dieťaťa, nedochádza tým samo o sebe k obmedzeniu práva otca zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.