Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-306-2014.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. detí N.: U. S.. XX.XX.XXXX L. X. S.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, deti rodičov: matky X. N.X., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX a otca F. X., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Z., V.Á. X. XXX/X, N..Č.. X. XX, na návrh Z.S. A., S.. XX.XX.XXXX L. X. A., S.. XX.XX.XXXX, J. M. P., Š. XX, o zverenie mal. detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v časti zverenia mal. X. N. S.. XX.XX.XXXX do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti z a m i e t a .
Súd z v e r u j e mal. U. N. S.. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú oprávnení o maloletého osobne sa starať, zastupovať ho a v bežných veciach spravovať jeho majetok.
Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. U. výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám navrhovateľov, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu - znaleckého dokazovania na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výške 551,12 EUR, ktoré im súd povoľuje splácať v splátkach po 50,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného splatenia.
odôvodnenie:
Predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali súd, aby zveril maloletého U. L. X. X. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške 40,- € mesačne na každé dieťa.
Otec detí súhlasil so zverením maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, prihliadajúc na jeho rozhodnutie, ako i jeho vek blízky dospelosti, avšak nesúhlasil so zverením maloletej X.. X. X. sa pri pohovore vykonanom kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti otca.
Súd ustanovil vo veci na posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, súdneho znalca Q.. Z. Š.. So záverov znaleckého posudku č. 30/2015 vyplýva, že znalec neodporučil vyňať maloleté
dieťa z výlučnej osobnej starostlivosti otca. Znalec v závere odporučil návštevy u detského klinického psychológa, kde by maloletá X. absolvovala individuálnu psychoterapiu.
Uznesením zo dňa 14.04.2015, č.k. 5P/306/2014-93 súd priznal znalcovi za podaný znalecký posudok z odboru psychológia odmenu vo výške 551,12 €.
Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil súdu, aby zveril maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a maloletú X. ponechal v osobnej starostlivosti otca.
V zmysle ust. § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (náhradnej osobnej starostlivosti).
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
V súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľov povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za vyhotovený znalecký posudok podaný Q.. Z. Š.N., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, za podanie ktorého súd priznal znalkyni odmenu vo výške 551,12 € a táto bola vyplatená znalkyni zo štátnych prostriedkov. Vychádzajúc z osobných, majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľov, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., súd povolil navrhovateľom splácať náhradu trov konania štátu v 50,- € mesačných splátkach až do úplného splatenia.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa práva na podanie odvolania vzdávajú, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.