Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-833-2014.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/833/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: R. J., W.. XX.X.XXXX, F. N. XX, Q., občianka SR proti odporcovi: Y. J., W.. XX.X.XXXX, F. N. XX, Q., t.č. v ÚV TOS N., občan SR, o návrhu na určenie výživného manželke, takto
rozhodol:
Súd určuje odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 15 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2015 splatnej k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 16,50 eur na číslo účtu: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde v rámci doplneného podania domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživou sumou 15 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s odporca je jej manželom, od 20.9.2014 je vo výkone trestu odňatia slobody a pokiaľ by si tento návrh nepodala, prišla by o sociálne dávky.
Navrhovateľka na podanom návrhu trvala, žiadal výživné určiť od 1.5.2015. Odporca v rámci písomného vyjadrenia s návrhom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, správami Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby, správou Mesta Q., správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Senica, sobášnym listom, potvrdeniami o mesačných platbách navrhovateľky s bývaním, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka s odporcom uzatvorila dňa 19.2.2014 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá.
Navrhovateľka je evidovaná ako nezamestnaná od 18.4.2006, poberá sociálne dávky nasledovne: v 1/2015 v sume 99,60 eur, v 2/2015 v sume 99,60 eur, v 3/2015 v sume 99,60 eur a v 4/2015 v sume 162,70 eur. Býva v 1 izbovom mestskom byte, kde platí nájom 130 eur, elektrinu 6,60 eur a plyn 12 eur. Má základné vzdelanie. Má vyživovaciu povinnosť k mal. deťom: H. , W.. XX.X.XXXX, H., W.. XX.X.XXXX, C., W.. XX.XX.XXXX. Na H. E. H. jej platí otec detí výživné spolu 40 eur mesačne.
Na C. nebolo otcovstvo určené. Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh tým, že ak by návrh nepodala, nepoberala by sociálne dávky.
Odporca je vo výkone trestu odňatia slobody od 20.9.2014 a navrhovateľke na ňu ako manželku žiadne výživné neposiela. Vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že pre svoje nezodpovedné konanie sa ako živiteľ rodiny ocitol vo výkone trestu odňatia slobody. Tým sa jeho rodina ocitla až na hranici biedy. Postih za jeho trest si najviac odnáša jeho rodiny. Úrad pod hrozbou odobratia almužny donútili jeho manželku podať tento návrh a jemu neostáva iné, ako sa s ním stotožniť, aby mala jeho rodina aspoň strechu nad hlavou.
Zo správ ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby N. mal súd preukázané, že odporca má stanovený predpokladaný koniec trestu na 20.7.2015 a je pracovne zaradený. Z obsahu rozúčtovania pracovnej odmeny súd zistil, že odporca vo výkone trestu pracoval v období november 2014 až marec 2015 a dosahoval čistú mzdu nasledovne: v 11/2014 v sume 145,11 eur, v 12/2014 v sume 93,36 eur, v 1/2015 v sume 110,16 eur, v 2/2015 v sume 124,87 eur a v 3/2015 v sume 123,57 eur. Z týchto súd mu boli realizované rôzne zrážky a pohľadávky.
Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z., vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 73 zák. č. 36/2005 Z.z., právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ podala návrh dôvodne vzhľadom aj na ňou žiadanú sumu. Odporca je manželom navrhovateľky a od 20.9.2014 je vo výkone trestu odňatia slobody. Vo výkone trestu odňatia slobody U. N. je zaradený do práce. Navrhovateľka má základné vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaná, poberá len sociálne dávky a sú na ňu odkázané výživou tri jej maloleté deti. Navrhovateľka ako jediný dôvod jej návrhu uviedla, že by inak nepoberala ďalej sociálne dávky. odporca súhlasil s návrhom majúc na zreteli, že terajšiu zlú finančnú situáciu v rodine spôsobil on práve tým, že je vo výkone trestu.
Súd prihliadal na skutočnosť, že vzťahy výživného nevznikajú samostatne alebo nezávisle od iných vzťahov, ale konkrétne nadväzujú na rodinné pomery a sú nimi podmienené ako pri svojom vzniku, tak aj vo svojom trvaní. Záväzok poskytovať výživu spočíva v plnení majetkových hodnôt. Ide jednak o hotové prostriedky ako sú peniaze, jednak o živobytie, prípadne iné naturálne prostriedky osobnej spotreby človeka, náklady na výchovu, vzdelanie, kultúru a iné. Pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa má zabezpečiť ich vzájomná vyživovacia povinnosť, zásadne ich rovnaká hmotná a kultúrna úroveň a to bez ohľadu na to, či niektorý z manželov žije v druhovskom pomere s inou osobou. Z tohto dôvodov prihliadal na príjmy a výdavky účastníkov konania i na ich možnosti, schopnosti zárobku. Súd dospel
k záveru, že obaja účastníci nemali v rozhodnom období obdobné podmienky na získanie príjmu, lebo odporca je vo výkone trestu. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zásady „rovnakej životnej úrovne“, neznamenajúcej ale mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať z ich zárobkov. Súd musel prihliadať nie len na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti odporcu. Súd zisťoval osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov v súvislosti s príjmami účastníkov konania. Súd samozrejme bral do úvahy skutočnosť, že odporca sa po nástupe do výkonu trestu ničím nepodieľal na výžive svojej manželky. Súd mal preukázané, že odporca navrhovateľke po odchode z domácnosti ničím na jej výživu ako manželke neprispel, čo je nutné napraviť a preto i súd považoval za potrebné určitú výšku výživného navrhovateľke priznať a preto i vyhodnotil návrh za dôvodný v žalovanej sume 15 eur mesačne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, ale nakoľko si trovy konania neuplatnila, súd jej žiadne nepriznal.
Podľa § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 7 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.
Keďže navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súd jej vyhovel, súd uložil v zmysle § 2 ods. 2 a § 7 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch povinnosť odporcovi zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 16,50 eur ( Výpočet: 2% z trojnásobku ročného plnenia ( 12x3x15), pričom minimálna výška súdneho poplatku je v sume 16,50 eur).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).