Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_4P-25-2015.pdf
PDF · 83.66 KB
No categories available
4P/25/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté deti C. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. T. XXXX/XX, t. č. Q. XX, L., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov matky E. W.T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a otca C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., zast. opatrovníkom W. N., zamestnancom Okresného súdu L., o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti C. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., P. T. XXXX/XX, t. č. L., Q. XX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí, v bežných veciach ich bude zastupovať a spravovať ich majetok namiesto rodičov.
Otec maloletých detí C. W., nar. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého C. W., nar. XX.XX.XXXX a výživu K. W., nar. XX.XX.XXXX výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť, počnúc mesiacom jún 2015; takto určené výživné je splatné k rukám navrhovateľky J. Z., nar. XX.XX.XXXX vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
odôvodnenie:
Navrhovateľka J. Z., nar. XX.XX.XXXX návrhom zo dňa 14.04.2015, súdu doručenom dňa 20.04.2015 žiadala o zverenie maloletých detí C. W. a K. W. do jej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa o deti osobne stará od smrti ich matky E. W.P., t. j. odo dňa 08.04.2015. Otec maloletých detí žije dlhodobo v Anglicku na presne nezistenom mieste, kde aj pracuje. Neprejavil záujem vrátiť sa späť na Slovensko a starať sa osobne o svoje dve maloleté deti. Telefonicky dal navrhovateľke súhlas na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Otec maloletých detí bol v konaní v súlade s § 29 ods. 2 a 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastúpený opatrovníkom. Opatrovník na pojednávaní dňa 14.05.2015 nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 28.04.2015. Preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s obsahom spisu, prečítaním návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti zo dňa 14.04.2015, úmrtného listu matky maloletých detí E. W. vystaveného dňa 10.04.2015, fotodokumentácia občianskeho preukazu navrhovateľky, rodných listov maloletých detí.
Navrhovateľka J. Z. na vyjadrení dňa 14.05.2015 trvala na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Žiadala zveriť maloleté deti do jej náhradnej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením mesačného výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť, počnúc mesiacom jún 2015.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom odkázala na predloženú správu zo šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky zo dňa 07.05.2015.
Na základe ustanovenia § 45 ods.1,2,3,4,5,6,7 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
V zmysle § 81 ods. 1,2 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
V zmysle § 62 ods.1,2,3,4,5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vykonaného dokazovania súd zveril maloleté deti C. W., nar. XX.XX.XXXX a K. W., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti J. Z., nar. XX.XX.XXXX. Ich otca C. W., nar. XX.XX.XXXXX zaviazal platením mesačného výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa zvlášť, počnúc mesiacom jún 2015, ktoré je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
V zmysle § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Prítomní účastníci konania sa na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok za ich prítomnosti, vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.