Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14S-40-2015.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Subarea
14S/40/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX A. U., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, právne zastúpeného: JUDr. Marián Belán, advokát so sídlom Školská 136/27, 922 42 Madunice, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, o návrhu na preskúmanie nesúhlasných stanovísk žalovaného k žiadostiam odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy zo dňa 19.12.2014 a 13.02.2015, t a k t o
rozhodol:
Súd konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1-1412/11-2014 zo dňa 19. decembra 2014 z a s t a v u j e .
Súd konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1-182/11-2015 zo dňa 13. februára 2015 z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 20.02.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.02.2015, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí - nesúhlasných stanovísk žalovaného na základe § 24 zákona č. 475/2005 Z.z. k „Žiadostiam odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy za podmienok ustanovených v § 24 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“) vydaných pod č. 1-1412/11-2014 dňa 19.12.2014 a pod č. 1-182/11-2015 dňa 13.02.2015.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že podobnú žalobu už na tunajší súd podal dňa 15.12.2014 a poukazuje na tie isté porušenia, ktoré sú obsahom skôr podanej žaloby. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol svojvoľne a svoje nesúhlasné stanovisko vôbec neodôvodnil, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej uviedol, že žalovaný negatívne zasiahol do základných práv žalobcu.
Na záver podanej žaloby žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zrušil obe napadnuté rozhodnutia a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Z obsahu stanovísk, priložených k žalobe súd zistil, že vo veci žiadosti odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy za podmienok ustanovených v § 24 zák. č. 475/2005 Z.z., zo dňa 19.12.2014, evidovanej pod č. 1-1412/11-2014, neodporučili vyhovieť pedagóg OVT, vedúca OVT, vedúci OPBS a na základe ich stanovísk s návštevou vyslovil dňa 19.12.2014 nesúhlas riaditeľ zariadenia.
Vo veci žiadosti odsúdeného riaditeľovi ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove o vykonanie návštevy za podmienok ustanovených v § 24 zák. č. 475/2005 Z.z., zo dňa 05.02.2015, evidovanej pod č. 1-182/11-2015, neodporučili vyhovieť pedagóg OVT, vedúca OVT, vedúci OPBS a na základe ich stanovísk s návštevou vyslovil nesúhlas riaditeľ zariadenia.
V rámci skúmania podmienok konania súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, či má právomoc na prejednávanie napadnutých rozhodnutí, resp. postupov v občianskom súdnom konaní a či napadnuté rozhodnutia, resp. postupy podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nazvanej Správne súdnictvo.
Podľa § 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) (1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
(1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.
Podľa § 1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“), tento zákon ustanovuje
spôsob výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. 62)
Podľa § 97 zákona č. 475/2005 Z.z. (1)Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a) Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63)
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení, Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (1)Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
(2) Prokurátor je povinný a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1, b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za preukázané, že rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie vyššie uvedených rozhodnutí (resp. vyššie uvedený postup) patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o rozhodovaciu právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. a týka sa vecí, ktoré súvisia s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku.
Táto skutočnosť podmieňuje záver o trestnoprávnom charaktere rozhodnutí, ktoré z tohto dôvodu nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci tzv. civilného súdnictva. Vo veciach tohto druhu príslušný
ústav na výkon trestu odňatia slobody postupuje podľa zákona č. 475/2005 Z.z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody). Rozhodujúci význam má skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v tzv. vykonávacom konaní, ktoré je posledným štádiom trestného konania, rámcovo upraveného v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Navyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z.), ktorý dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z.z..
Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je orgánom verejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale zabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho činnosti vidieť zásah správneho orgánu, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2007.
Vzhľadom na to, že rozhodovacia činnosť jednotlivých Ústavov na výkon trestu odňatia slobody, týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z.z. patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy, takéto rozhodnutia a postupy, prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p., nakoľko je v zmysle ust. § 7 O.s.p. vylúčené z právomoci civilného súdu na rozhodovanie podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutí súvisiacich výlučne s výkonom trestu odňatia slobody, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia orgánu verejnej správy a súdny prieskum v tomto prípade nie je prípustný, súd konanie o oboch návrhoch postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.