Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-230-2013.pdf
PDF · 119.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, G. proti odporcom: 1. Prima Credit, s.r.o. (pôvodne SOS financ plus, s.r.o.) so sídlom Mierové námestie 10A, Malacky, IČO: 36 763 420, 2. Dražobná EPPA, s.r.o., so sídlom Legionárska 5265, Malacky, IČO: 45 296 456, odporcovia 1. a 2. v konaní právne zastúpení advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, 3. PeV. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, G., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 1. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 258,50 eur , k rukám právneho zástupcu odporcu 1., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 191,20, k rukám právneho zástupcu odporcu 2., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi 3. súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2013, sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. G. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2, rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. č. XXX/X.
Odporca 1. je veriteľom navrhovateľky, od ktorého si požičala 10 000 eur a na základe zmluvy o pôžičke mu mala mesačne platiť 200 eur. Navrhovateľka uviedla, že požičané finančné prostriedky investovala do dotknutej nehnuteľnosti, ktorá bola v čase pôžičky v jej výlučnom vlastníctve a po uzavretí zmluvy o pôžičke uzavrela s odporcom 1. záložnú zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko poskytnutý úver riadne nesplácala, odporca 1. ako záložný veriteľ navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby. Navrhovateľka ďalej v podanom návrhu uviedla, že odporca 1. nereagoval na jej telefonáty, a teda nemohla dobrovoľnej dražbe nijakým spôsobom zabrániť. Odporca 2. je dražobník, ktorý na základe návrhu navrhovateľa 1., dobrovoľnú dražbu uskutočnil a zabezpečil ohodnotenie dotknutej nehnuteľnosti znalkyňou A.. F. N. na sumu 16 800 eur. Ďalej navrhovateľka v podanom návrhu argumentovala, že odporca 1. jej poskytol predmetnú pôžičku bez toho, aby si vôbec zisťoval jej finančnú a majetkovú situáciu, teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a stačilo mu založenie nehnuteľnosti. Prvú splátku splatila, avšak vzhľadom na neúmernú výšku splátok hneď druhý mesiac telefonicky požiadala o zníženie splátok. Konateľ spoločnosti však zníženie odmietol, na čo mu oznámila, že úver splatí predajom nehnuteľnosti. Mala už prakticky
dohodnutých kupcov za cenu 28 000 eur, a to rodinu L. z G., avšak predaju zabránil odporca 1. v súčinnosti s ostatnými odporcami uskutočnením dobrovoľnej dražby. Naliehavý právny záujem na podanom návrhu odôvodnila navrhovateľka tým, že predmetom dražby je nehnuteľnosť, ktorá je, resp. bola v jej vlastníctve, a ktorú využíva na zabezpečenie primeraného a nevyhnutného bývania, aj so svojim priateľom a v nehnuteľnosti má evidovaný aj trvalý pobyt. Vo vzťahu k oceneniu nehnuteľnosti v rámci procesu dobrovoľnej dražby, ku ktorému došlo znaleckým posudkom A.. F. N. č. 30/2013 zo dňa 21.04.2013 vo výške 16 800 eur navrhovateľka namietala, že táto cena je neúmerne nízka, pričom argumentovala znaleckým posudkom č. 11/2010 vypracovaným A.. Ľ. Y., v ktorom bola stanovená cena dotknutej nehnuteľnosti na 22 900 eur. Stanovenie ceny nehnuteľnosti s priľahlým pozemkom a príslušenstvom, ku ktorému došlo v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou A.. F. N., považuje navrhovateľka za rozporné so zákonom aj s dobrými mravmi, keďže o necelé tri roky skôr bola cena stanovená na 22 900 eur.
Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.
Riadne predvolaná navrhovateľka sa na pojednávanie dňa 14.05.2015 nedostavila svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nežiadala o odročenie pojednávania. Navrhovateľka dňa 07.05.2015 súdu doručila iba lekársku správu, v ktorej ošetrujúci lekár uvádza, že v tomto čase neodporúča navrhovateľke vystavovať sa stresu , teda ani súdneho pojednávania.
Nakoľko neboli zistené dôvody na odročenie nariadeného súdneho pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.
Odporcovia 1. a 2. v písomných vyjadreniach zo dňa 16.08.2013 a 19.08.2013 poukázali na to, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd určiť v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. len ak sú v posudzovanom prípade splnené dve nevyhnutné, nie však postačujúce podmienky, a to: 1) ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a 2) ak bol navrhovateľ týmto porušením dotknutý na svojich právach. V prípade, ak čo i len jedna z dvoch uvedených podmienok nie je splnená, neplatnosť dobrovoľnej dražby nemožno určiť. Ohodnotenie nehnuteľnosti (predmetu dražby) bolo v danom prípade vykonané riadnym znaleckým posudkom č. 30/2013 zo dňa 21.04.2013, ktorý vypracovala znalkyňa A.. F. N., pričom boli splnené všetky podmienky a povinnosti vyplývajúce z § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a nie je dôvod na spochybnenie tohto znaleckého posudku, proti ktorému nikto okrem navrhovateľky doposiaľ nič nenamietal. Rovnako odporcovia odmietli tvrdenia o podhodnotenej cene nehnuteľnosti dosiahnutej ich vydražením na dražbe, nakoľko žiadnej osobe neboli kladené žiadne prekážky v účasti na dražbe. Oznámenie o konaní dražby bolo predpísaným spôsobom a v zákonom stanovených lehotách uverejnené. Každý subjekt sa teda mohol dražby zúčastniť a robiť podania s cieľom vydražiť nehnuteľnosti. Záložný veriteľ (navrhovateľ dražby), ako aj dražobník postupovali pri realizácii dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom aj s náležitou odbornou starostlivosťou. Zároveň odporcovia poukázali na to, že povinnosť postupovať s náležitou či odbornou starostlivosťou má len záložný veriteľ, nie dražobník, aj to len v prípade, že ide o predaj zálohu iným spôsobom ako na dobrovoľnej dražbe. Navrhovateľka tak podľa nich vytýka porušenie takej povinnosti, ktorú zákon nikomu neukladá. Nesúhlasili ani s tvrdeniami navrhovateľky, že odporca 1. s ňou pred výkonom záložného práva nekomunikoval, a preto nemohla dražbe zabrániť, hoci na ňu mala dohodnutých údajne aj kupcov. Odporca 1. poukázal na to, že navrhovateľka spolu s H. L., nar. XX.XX.XXXX uzavreli ako dlžníci s odporcom 1. úverovú zmluvu dňa 14.05.2012, v zmysle ktorej sa zaviazali poskytnuté finančné prostriedky použiť najmä na vyplatenie ich pohľadávok voči spoločnosti D+D finance, s.r.o. Okrem toho v danom čase bolo z dôvodu existencie ďalšej pohľadávky na nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo. Dňa 13.08.2012 bol na základe žiadosti navrhovateľky medzi dlžníkmi a odporcom 1. ako veriteľom uzavretý dodatok č. 1 k úverovej zmluve, v zmysle ktorého došlo k navýšeniu úveru, ale súčasne aj k zníženiu úrokovej sadzby z 3 % na 2,2 %. Navrhovateľka zároveň odporcu 1. viackrát ubezpečovala, že predmetnú nehnuteľnosť chce predať a z výťažku uspokojí aj jeho pohľadávku. K tomuto však nikdy nedošlo, hoci jej bol zo strany odporcu 1. poskytnutý dostatok času na vyriešenie celej situácie t.j. na odpredaj nehnuteľnosti z jej strany. Aj po začatí výkonu záložného práva mohla navrhovateľka v súčinnosti s odporcom 1. riešiť predaj nehnuteľnosti potenciálnym kupcom, čomu by sa odporca 1. určite nebránil, pretože bolo aj v jeho záujme predať nehnuteľnosť za čo najvyššiu sumu tak,
aby došlo k plnému uspokojeniu jeho pohľadávky. Ak navrhovateľka tvrdí, že mala dohodnutých kupcov, títo sa tiež mohli zúčastniť aj samotnej dobrovoľnej dražby a vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu sumu. Zároveň odporca 1. predložil viaceré upomienky, ktorými vyzýval navrhovateľku na zaplatenie dlžnej sumy, ako aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.11.2012. V súvislosti s týmito listinami poukazoval na to, že z nich vyplýva, že s navrhovateľkou počas záväzkovoprávneho vzťahu vždy komunikoval, snažil sa jej vyjsť v ústrety a riešiť vzniknutú situáciu. Bola to práve navrhovateľka, ktorá si neplnila svoju základnú povinnosť, neplatila dohodnuté splátky riadne a včas a ani po začatí výkonu záložného práva neposkytla potrebnú súčinnosť pri ohodnocovaní nehnuteľnosti pre účely dražby, bránila v ohliadke nehnuteľnosti potenciálnym záujemcom, čo malo vplyv aj na výsledok dražby a cenu, za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená. Vo vzťahu k dražbe nedošlo podľa odporcov k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a navrhovateľka nemá byť čím dotknutá na svojich právach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami účastníkov ako aj výsluchom odporcu 3. a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 14.05.2012 uzavrel odporca 1. ako veriteľ (v tom čase pôsobiaci pod obchodným menom S.O.S. financ plus, s.r.o.) s navrhovateľkou ako dlžníkom 1. a H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, R. ako dlžníkom 2. úverovú zmluvu č. XX/XX, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 5 000 eur, ktorý bol čerpaný jednorazovo hotovostne dňa 14.05.2005 s dobou splatnosti 3 mesiace. Ročná úroková sadzba úveru bola 36 % ročne a RPMN bola vo výške 42,58 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa 14.08.2012.
Podľa článku V. úverovej zmluvy na zabezpečenie splatenia úveru sa dlžníci zaviazali v deň podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam.
Zo zmluvy o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 14.05.2015, ktorú uzavreli odporca 1. ako veriteľ a navrhovateľka ako záložca, vyplýva, že zabezpečovanou pohľadávkou pre účely tejto zmluvy o záložnom práve je pohľadávka záložného veriteľa z úverovej zmluvy č. XX/XX s výškou úveru 5 000 eur, uzavretá 14.05.2012 splatná 14.08.2012, kde výška úveru s navýšením predstavovala sumu 5 450 eur. Podľa článku II. zmluvy, predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G., a to parcely reg. „M.“ č. XXX/X o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom súpisné číslo XXX na parc. č. XXX/X, ktorých bola navrhovateľka výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G. - parcela reg. „M.“ parc. č. XXX/X o výmere 62 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníčkou bola navrhovateľka v podiele 4/8.
Dňa 13.08.2012 uzavreli odporca 1. ako veriteľ a vyššie uvedení dlžníci dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. XX/XX. V čl. II, bod 1, 2 tohto dodatku sa uvádza, že veriteľ na základe písomnej žiadosti dlžníka zo dňa 13.08.2012 navŕšil predmetný úver o sumu 4 000 eur a predĺžil dobu jeho splatnosti o 2 mesiace. Pohľadávka s navŕšením tak predstavuje 9 400 eur, ktorej splatnosť je určená na 14.10.2012.
Z predloženého oznámenia o dražbe sp. zn. G. dražobníka (odporcu 2.) súd zistil, že sa jednalo o prvú dražbu, ktorej navrhovateľom bol odporca 1, miesto a čas konania dražby bol určený Notársky úrad, J. Hollého 645, Šaštín -Stráže dňa 18.06.2011 o 10:00 hod. Najnižšie podanie bolo určené vo výške 12 600 eur a minimálne prihodenie vo výške 300 eur. Dražobná zábezpeka bola stanovená na sumu 3 780 eur s tým, že je potrebné ju zložiť do otvorenia dražby v hotovosti do rúk dražobníka v mieste konania dražby alebo na určený účet, prípadne zložením do notárskej úschovy alebo vo forme bankovej záruky. Oznámenie o dražbe obsahuje zároveň upozornenie, že bez zaplatenia dražobnej zábezpeky nie je možné dražiť a dražobná zábezpeka bude započítaná do ceny vydraženého predmetu dražby. V rámci vykonania času ohliadky predmetu dražby sú uvedené dva termíny, a to 30.05.2013 o 10:00 hod. a 10.06.2013 o 10:00 hod. s tým, že ohliadka sa uskutoční po predchádzajúcom telefonickom dohovore. Priebeh dražby bude osvedčovať notárka E.. E. H. spísaním notárskej zápisnice. Predmetné oznámenie o dražbe zároveň obsahuje poučenie podľa § 21 ods. 2 - 6 zák. č. 527/2002 Z.z.
Z odporkyňou predloženého znaleckého posudku č. 11/2010 vypracovaného A.. Ľ. Y. dňa 05.05.2010 súd zistil, že znalec tu určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností (ktoré boli predmetom
záložného práva na základe vyššie špecifikovanej záložnej zmluvy) na sumu 22 900 eur. Znalecký posudok bol vypracovaný na objednávku navrhovateľky.
Zo znaleckého posudku č. 30/2013 vypracovaného A.. F. N. dňa 21.04.2013, ktorý bol vypracovaný pre účely ohodnotenia nehnuteľností v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou, súd zistil, že znalkyňa určila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 16 800 eur s tým, že v rámci mimoriadnych rizík je uvedené záložné právo v prospech odporcu 1. k úveru podľa záložnej zmluvy, a zároveň ako možné riziko sa dá považovať skutočnosť, že príslušenstvo (studňa, vodovodná prípojka, prípojka vody, vodomerná šachta, domáca vodárnička, prípojka kanalizácie a žumpa) je situovaná na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve ohodnocovanej nehnuteľnosti.
Z odpisu notárskej zápisnice č. X. X. XXXXX/XXXX spísanou notárkou E.. E. H. na notárskom úrade so sídlom J. Hollého 645, Šaštín - Stráže dňa 18.06.2013 vyplýva, že menovaná notárka ňou osvedčila priebeh dražby dražobníka - žalovaného 2. Z tejto zápisnice vyplýva, že 18.06.2013 o 10:00 hod. začalo prvé kolo dražby v zmysle oznámenia o dražbe sp. zn. G. XX/XXXX uverejneného dražobníkom v registri dražieb dňa 15.05.2013 pod číslom H., X. XXXX/XXXX. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti špecifikované vyššie. V zápisnici ďalej nasleduje opis a stav predmetných nehnuteľností s tým, že ku dňu ohodnotenia mal rodinný dom vek 64 rokov a prístavba bola postavená v roku 1970. V rámci opisu práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby je evidované záložné právo v prospech odporcu 1. z predmetnej záložnej zmluvy. V rámci odhadu ceny predmetu dražby sa uvádza, že cena bola stanovená A.. F. N. - súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti vo výške 16 800 eur. Najnižším podaním je suma 12 600 eur a minimálne prihodenie vo výške 300 eur. Dražobná zábezpeka bola stanovená na 3 780 eur. Ďalej z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že podľa zoznamu účastníkov boli prítomní dvaja účastníci dražby, ktorí splnili podmienky účasti na dražbe. Po výzve licitátora na účastníkov dražby, aby urobili podanie najmenej vo výške najnižšieho podania, t.j. 12 600 eur alebo vyššie, bolo urobené podanie účastníkom dražby č. 1 vo výške 12 600 eur. Následne licitátor trikrát po sebe vyzval účastníkov dražby, aby urobili podanie vyššie ako posledné najnižšie podanie vo výške 12 600 eur, avšak ani po tretej výzve licitátora prítomní účastníci neurobili. Licitátor následne účastníkovi dražby s poradovým číslom 1. za cenu vo výške 12 600 eur udelil príklep a dražbu následne ukončil. Udelením príklepu bola dražba ukončená o 10:20 hod. V zápisnici sa ďalej konštatuje, že voči priebehu dražby neboli vznesené žiadne námietky a vydražiteľom predmetu dražby sa stal odporca 3. za cenu dosiahnutú vydražením 12 600 eur. Zápisnica ďalej obsahuje poučenie podľa § 21 ods. 2 - 6 zák. č. 527/2002 Z.z.
Z listín doručených Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor súd zistil, že 09.08.2013 bolo Správe katastra Piešťany doručené oznámenie o výsledku predmetnej dražby, ako je zachytený vo vyššie uvedenej v notárskej zápisnici, vrátane odpisu predmetnej notárskej zápisnice.
Z LV č. XXXX pre k.ú. G. vyhotoveného dňa 24.03.2015 vyplýva, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností t.j. parc. č. XXX/X o výmere 193 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu s.č. XXX na parc. XXX/X je zapísaný odporca 3; ako titul nadobudnutia je uvedené dobrovoľná dražba - osvedčenie o priebehu dražby 193/13.
Odporca 3. (vydražiteľ predmetných nehnuteľností) uviedol, že na uvedenej dobrovoľnej dražbe boli iba dvaja záujemcovia (vrátane neho). On sám bol ochotný predmetné nehnuteľnosti vydražiť len za tú najnižšiu cenu, nakoľko je presvedčený, že vyššiu hodnotu nemajú. V súvislosti predmetnými pozemkami odporca 3. uviedol, že on má postavený rodinný dom vpredu a navrhovateľka kúpila starý dom vzadu. Navrhovateľka užívala aj pozemky, ktoré neboli v jej vlastníctve, to sú tie, kde je studňa, šachta a podobne. Pokiaľ ide o navrhovateľkou spomínaných kupcov L., odporca 3. potvrdil, že sa tam boli pozrieť, ale vyjadrili sa, že starú búdu kupovať nebudú. Boli tam aj realitné kancelárie, chodili tam aj ľudia, ale nemali o to záujem. Navrhovateľkou stanovená cena 28 000 eur je podľa žalovaného 3. nereálna.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 527/2007 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení platnom do 30.09.2013 (ďalej len zák. č 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení), tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
Podľa § 12 ods.1 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 16 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. v rozhodnom znení, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dobrovoľná dražba je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, ktorej práva boli týmto dotknuté, vyhlásiť za neplatnú. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté domáhať vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorým je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z podaného návrhu vyplýva, že dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa navrhovateľky spočíva v podhodnotení ceny predmetu dražby, t.j. v nesprávnych záveroch znaleckého posudku č. 30/2013, a
v akceptovaní takýchto záverov dražobníkom, ktorý pri stanovení ceny predmetu z posudku vychádzal. Takéto počínanie dražobníka navrhovateľka označila ako v rozpore s dobrými mravmi a nekalú obchodnú praktiku, keďže bolo v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že dražobník v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.) zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnou znalkyňou v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, zapísanou v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, keďže predmetom dražby boli nehnuteľnosti. Znalkyňa A.. F. N. vypracovala dňa 21.04.2013 vo veci posudok č. 30/2013, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 16 800 eur. Pokiaľ ide o závery znalkyne, treba uviesť, že odporca 1. nemal žiadne právomoci znalkyňu ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR. Ostatnú zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec, ako osoba splnomocnená štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne (§ 16 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil, preto treba vychádzať z toho, že znalec mal vytvorené primerané podmienky na vykonanie úkonu.
Dražobník t.j. odporca 1. vystupoval vo vzťahu k podanému znaleckému posudku iba v úlohe zadávateľa a nemal vplyv na obsah posudku a súčasne bol podľa zákona povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. Súd bol toho názoru, že v tomto smere nemožno dražobníkovi nič vytknúť, pretože svoje povinnosti si splnil, dražbu oznámil, náležitým spôsobom, ktorú skutočnosť napokon žalobkyňa ani nespochybňovala. Dražobník pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znalca, pričom najnižšie podanie bolo stanovené v súlade s § 16 ods. 6 citovaného zákona t.j. nebolo nižšie ako 3/4 hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Znalecký posudok zároveň nebol starší ako 6 mesiacov (§ 12 ods. 1 citovaného zákona).
Pokiaľ ide o primeranosť ceny, z vykonaného dokazovania nevyplynula pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s konaním dobrovoľnej dražby, a to ani s poukazom na navrhovateľkou predložený predchádzajúci znalecký posudok č. 11/2010, pretože za tri roky sa viaceré z faktorov, rozhodujúcich pri určovaní ich hodnoty, zmenili (okrem stavu nehnuteľnosti aj ponuka, dopyt, vek nehnuteľnosti, navyše pribudlo záložné právo), pričom je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností sa menia v závislosti od času a miesta. Zároveň viaceré z technických resp. obslužných zariadení, ktoré sú v súvislosti s bývaním v predmetnej nehnuteľnosti spojené, (studňa, vodovodná prípojka, žumpa atď.) sú umiestnené na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalobkyne.
Z predloženej notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že proti priebehu konania dražby neboli vznesené žiadne námietky.
Tvrdenie navrhovateľky, že mala dohodnutých kupcov (rod. L.), ktorí mali záujem nehnuteľnosť kúpiť za cenu 28 000 eur, v konaní nebola preukázaná žiadnym spôsobom, a v tejto časti sa súd stotožňuje s argumentáciou odporcov, že ak by to aj bola pravda, menovaným nič nebránilo kontaktovať dražobníka resp. záložného veriteľa prípadne sa zúčastniť na predmetnej dobrovoľnej dražbe a nehnuteľnosť vydražiť za vyššiu cenu. Uvedené tvrdenie (ohľadom potenciálnych kupcov) v podanom návrhu zároveň vyvracia aj výpoveď odporcu 3. na súdnom pojednávaní, ako je uvedená vyššie.
Navrhovateľka tak žiadne zo svojich tvrdení obsiahnutých v podanom návrhu nepreukázala, čím neuniesla svoje dôkazné bremeno, preto súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dražobník správne postupoval, keď pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne A.. F. N. č. XX/XXXX. Dražobník uskutočnil za účelom predaja nehnuteľností dobrovoľnú dražbu, na ktorej najnižšie podanie nebolo nižšie ako 3/4 z ceny stanovenej súdnym znalcom. O predmetnú nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe prejavil záujem iba jeden záujemca (odporca 3.) a to iba za cenu predstavujúcu najnižšie
podanie. Znalecký posudok, z ktorého dražobník vychádzal nebol v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov, teda odporca 1. v súvislosti s namietaným porušením odbornej starostlivosti pri použití obstaraného znaleckého posudku v dražbe ničím nepochybil. Záverom súd poznamenáva, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ktorý záver vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, plne úspešnými v spore boli odporcovia. Náhradu trov konania si uplatnili odporcovia 1. a 2., ktorým súd náhradu trov konania, ako plne úspešným účastníkom priznal vo výške tak, ako je zdôvodnené nižšie. Keďže odporca 3. si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Odporcovi 1. súd priznal náhradu trov konania vo výške 258,50 eur, ktorá podľa § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. pozostáva z 3 úkonov právnej pomoci po 60,07 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie k veci zo dňa 19.08.2013, zastupovanie na súdnom pojednávaní na OS Piešťany dňa 14.05.2015), 2 x režijný paušál po 7,81 eur, 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eur. Náhrada vo výške 1/2 cestovného za cestu právnej zástupkyne na súdne pojednávanie OS Piešťany dňa 14.05.2015 v sume 26,32 eur (Bratislava - Piešťany a späť. T.j. 176 km, priem. spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,366 €/1 l, paušálna náhrada 0,183 €/1 km) a náhradu vo výške 1/2 za stratu času právnej zástupkyne cestou na súdne pojednávanie OS Piešťany dňa 14.05.2015 vo výške 27,96 eur (Bratislava- Piešťany a späť t.j. 4 polhodiny x 13,98 eur.
Odporcovi 2. súd priznal náhradu trov konania vo výške 191,20 eur, ktorá podľa § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. pozostáva z 2 úkonov právnej pomoci po 60,07 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na súdnom pojednávaní OS Piešťany dňa 14.05.2015), 2 x režijný paušál po 8,39 eur. Náhrada vo výške 1/2 cestovného za cestu právnej zástupkyne na súdne pojednávanie OS Piešťany dňa 14.05.2015 v sume 26,32 eur (Bratislava - Piešťany a späť. T.j. 176 km, priem. spotreba 8,5 l/100 km, cena PHM 1,366 €/1 l, paušálna náhrada 0,183 €/1 km) a náhradu vo výške 1/2 za stratu času právnej zástupkyne cestou na súdne pojednávanie OS Piešťany dňa 14.05.2015 vo výške 27,96 eur (Bratislava- Piešťany a späť t.j. 4 polhodiny x 13,98 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave v piatich vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.