Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Cpr-1-2022.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24Cpr/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II vo veci žalobcu: I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v I., I. XX, zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 14, proti žalovanému: SzTEL s r.o. so sídlom v Rožňave, Šafárikova 112, IČO: 36 836 711, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, za účasti intervenienta: Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 22, o náhradu škody pri pracovnom úraze takto
rozhodol:
Konanie zastavuje a vec postupuje Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 11.9.2020, ktorý vec postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu dňa 14.2.2022, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.293,- eur tvoriacu náhradu škody z pracovného úrazu titulom náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.3.2018 uzavretej so žalovaným ako zamestnávateľom vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa v odbore údržbár, zvárač a zámočník. K úrazu malo dôjsť tak, že pri montáži výrobnej linky dvíhal ťažšie bremeno, pričom u neho nastali klinické bolesti v oblasti drieku s propagáciou do dolnej ľavej končatiny, tŕpnutie ľavej dolnej končatiny a drevenenie končatiny. Z lekárskych správ zo dňa 20.7.2018 a vystavených v období od 16.7.2018 do 12.4.2019 vyplýva, že v súvislosti s úrazom, ktorý sa mu mal stať pri výkone práce v prospech žalovaného, nie je schopný vykonávať sám ani úkony bežnej potreby, nakoľko trpí chronickými príznakmi poškodenia chrbtice a ľavej dolnej končatiny. Žalobca pracovný úraz nahlásil, napriek tomu mu náhrada zo strany zamestnávateľa, resp. sociálnej poisťovne nebola uhradená. Žalobca svoj nárok ako aj výšku náhrady škody v peniazoch z pracovného úrazu odôvodňuje na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného R.. B. Z.. Podľa posudku trpí žalobca chronickými poruchami podľa položky 304b (poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké s príznakmi koreňového dráždenia) ohodnotené na 200 bodov, chronickou poruchou podľa položky 104 (podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice) s bodovým ohodnotením 25 bodov, spolu 225 bodov. Výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia stanovená pre rok 2018 je 19,08 eur. V zmysle bodového ohodnotenia podľa posudku výška škody tvorí sumu 4.293,- eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.10.2020 (č.l. 23) uviedol, že požiadavku na uznanie úrazu ako pracovného zo strany bývalého zamestnanca - žalobcu, ktorý sa mal údajne stať dňa 14.5.2018 neklasifikuje ako pracovný úraz, nakoľko si zamestnanec nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 17 zák. č. 124/2006 Z. z. tým, že tento úraz nenahlásil bezodkladne. Dňa 15.5.2018 žalobca žalovanému doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od lekára, v ktorom lekár neoznačil, že ide o pracovný úraz, ale o chorobu.
Žalovaný v podaní zo dňa 9.12.2020 (č.l. 41) uviedol, že plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu. Do právomoci súdov nepatrí rozhodovať o dávkach úrazového poistenia, medzi ktoré zákon radí aj nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V súvislosti s tým poukázal na stanovisko Občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2006, v ktorom sa uvádza „ Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1.1.2004 o uvedených nárokoch, ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených vo štvrte hlave zák. o sociálnom poistení rozhoduje Sociálna poisťovňa; jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne vyplýva z ust. § 177 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ust. § 172 ods. 3 písm. a) zák. o sociálnom poistení.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu a žalovanému voči žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.1.2021 uviedol, že meritom žalobcovho nároku je náhrada za škodu na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri pracovnom úraze, a to vo výške, ktorú preukázal lekárskym posudkom. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vznik pracovného úrazu nepopiera, ale zároveň sa odvoláva na ust. zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v tom zmysle, že žalobca pochybil, ak si náhradu škody, ktorú utrpel pri pracovnom úraze, neuplatnil priamo v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa ako taká rozhoduje len o výške dávky, ktorú žiadateľovi (poškodenému) prizná alebo neprizná. V uvedenej veci však nie je sporná výška uplatnenej dávky od Sociálnej poisťovne, ale posúdenie vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom ohľadne vzniku samotného pracovného úrazu a zodpovednosťou zamestnávateľa k plneniu náhrady škody na zdraví. Práve pochybenie v postupe zamestnávateľa, ktorý svojvoľne neakceptoval nahlásený úraz zamestnancom ako pracovný úraz, nespísal a neregistroval pracovný úraz v zmysle platných právnych predpisov a teda nesplnil notifikačné povinnosti v zmysle zák. č. 124/2006 Z. z., obral tak žalobcu o možnosť, aby si v Sociálnej poisťovni uplatnil akúkoľvek dávku, na ktorú by mal nárok. V zmysle ust. § 17 ods. 2 a nasl. cit. zákona má zamestnávateľ po oznámení zamestnanca povinnosť bezodkladne úraz registrovať, o udalosti spísať záznam a následne o tom upovedomiť príslušný inšpektorát práce ako aj iné orgány. Následne sa takýto záznam a celá dokumentácia z prešetrenia predkladajú Sociálnej poisťovni, ktorá na základe toho, že zamestnávateľ sa nezbavil svoje viny a zamestnancovi vznikla škoda na zdraví titulom bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku vystaveného posudkovým lekárom, vyplatí plnenie. V tomto prípade je preukázané, že sa žalobcovi pracovný úraz stal, otázkou je, prečo zamestnávateľ tento úraz nenahlásil a nesplnil si tak notifikačnú povinnosť a následne je potrebné posúdiť nárok ohľadne výšky sumy titulom náhrady škody na zdraví, ktorá má byť žalobcovi vyplatená. Z ustanovení Zákonníka práce a zo znaleckého posudku zo dňa 20.5.2019 jednoznačne vyplýva, že náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi má znášať žalovaný.
4. Intervenient v podaní zo dňa 13.1.2021 uviedol, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, je žalovaný v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v Sociálnej poisťovni úrazovo poistený a v prípade neúspechu v súdnom spore si bude poškodený - žalobca uplatňovať úrazové dávky z titulu pracovného úrazu priamo v Sociálnej poisťovni. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ako prípadný platiteľ dávok úrazového poistenia, má právny záujem na výsledku sporu a preto podľa ust. § 82 ods. 1 C.s.p. vstupuje do konania ako intervenient (č.l. 61). Intervenient v podaní zo dňa 16.3.2021 (č.l. 72) uviedol, že vecne kompetentným na rozhodnutie, či poškodenie zdravia, ktoré utrpel žalobca je následkom pracovného úrazu, je príslušný súd. V prípade, ak bude zamestnávateľovi určená zodpovednosť za škodu vzniknutú zamestnancovi pracovným úrazom, bude Sociálna poisťovňa pri splnení ostatných zákonných podmienok povinná poskytnúť plnenie. Sociálna poisťovňa pri sporoch o určení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom, je viazaná výsledkom súdneho konania. Náhrada zo strany Sociálnej poisťovne žalobcovi poskytnutá nebola z dôvodu, že žalobca žiadosť o úrazové dávky nepodal.
5. Podľa ust. § 195 ods. 1 a 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
6. Podľa ust. § 198 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za a) zrušené od 1.1.2004 b) zrušené od 1.1.2004 c) zrušené od 1.1.2004 d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
7. Podľa ust. § 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.
8. Podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
9. Podľa ust. § 99 zák. č. 461/2003 Z. z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. (Zákon č. 437/2004 Z.z.)
10. Podľa ust. § 109 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
11. Podľa ust. § 120 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
12. Podľa ust. § 128 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z., poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
13. Podľa ust. § 177 zák. č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
14. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) a e) zák. č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti, e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti.
15. Podľa ust. § 184 ods. 1, 9, 10 zák. č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
16. V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (ust. § 3 C.s.p.). Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (ust. § 4 C.s.p.). Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví (ust. § 9 C.s.p.). Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ust. § 10 ods. 1 C.s.p.). Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako o spore, ktorý vyplýva z pracovného vzťahu a posudzovali ich ako nároky podľa ust. § 198 ods. 1 písm. a) - d) Zákonníka práce v znení účinnom do 1.1.2004. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priniesol zmeny, ktoré zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach. Z bodu 27 ust. § 294 cit. zákona je zrejmé, že (okrem iného) bolo zrušené ust. § 198 ods. 1 písm. a) - c) Zákonníka práce, takže jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu zostala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone o sociálnom poistení. Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1.1.2004 o uvedených nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa. Jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva z ust. § 177 zák. o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne (stanovisko Občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2006).
17. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.293,- eur, t.j. za 225 bodov po 19,08 eur, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14.5.2018. Na základe citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie o nároku žalobcu, pretože s účinnosťou od 1.1.2004 o týchto nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa. Podľa ust. § 184 ods. 1, 9, 10 zák. č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke podľa miesta trvalého pobytu. Na základe uvedeného súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil a vec postupuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v Rožňave.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).