Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24Cpr/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice II vo veci žalobcu: I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v I., I. XX, zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 14, proti žalovanému: SzTEL s r.o. so sídlom v Rožňave, Šafárikova 112, IČO: 36 836 711, zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, za účasti intervenienta: Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 22, o náhradu škody pri pracovnom úraze takto

rozhodol:

Konanie zastavuje a vec postupuje Sociálnej poisťovni, pobočke Rožňava.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 11.9.2020, ktorý vec postúpil z dôvodu miestnej nepríslušnosti tunajšiemu súdu dňa 14.2.2022, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.293,- eur tvoriacu náhradu škody z pracovného úrazu titulom náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.3.2018 uzavretej so žalovaným ako zamestnávateľom vykonával závislú prácu pre zamestnávateľa v odbore údržbár, zvárač a zámočník. K úrazu malo dôjsť tak, že pri montáži výrobnej linky dvíhal ťažšie bremeno, pričom u neho nastali klinické bolesti v oblasti drieku s propagáciou do dolnej ľavej končatiny, tŕpnutie ľavej dolnej končatiny a drevenenie končatiny. Z lekárskych správ zo dňa 20.7.2018 a vystavených v období od 16.7.2018 do 12.4.2019 vyplýva, že v súvislosti s úrazom, ktorý sa mu mal stať pri výkone práce v prospech žalovaného, nie je schopný vykonávať sám ani úkony bežnej potreby, nakoľko trpí chronickými príznakmi poškodenia chrbtice a ľavej dolnej končatiny. Žalobca pracovný úraz nahlásil, napriek tomu mu náhrada zo strany zamestnávateľa, resp. sociálnej poisťovne nebola uhradená. Žalobca svoj nárok ako aj výšku náhrady škody v peniazoch z pracovného úrazu odôvodňuje na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vystaveného R.. B. Z.. Podľa posudku trpí žalobca chronickými poruchami podľa položky 304b (poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ľahké s príznakmi koreňového dráždenia) ohodnotené na 200 bodov, chronickou poruchou podľa položky 104 (podvrtnutie krčnej, hrudnej alebo bedrovej chrbtice) s bodovým ohodnotením 25 bodov, spolu 225 bodov. Výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia stanovená pre rok 2018 je 19,08 eur. V zmysle bodového ohodnotenia podľa posudku výška škody tvorí sumu 4.293,- eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.10.2020 (č.l. 23) uviedol, že požiadavku na uznanie úrazu ako pracovného zo strany bývalého zamestnanca - žalobcu, ktorý sa mal údajne stať dňa 14.5.2018 neklasifikuje ako pracovný úraz, nakoľko si zamestnanec nesplnil svoju povinnosť v zmysle tým, že tento úraz nenahlásil bezodkladne. Dňa 15.5.2018 žalobca žalovanému doručil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od lekára, v ktorom lekár neoznačil, že ide o pracovný úraz, ale o chorobu.

Žalovaný v podaní zo dňa 9.12.2020 (č.l. 41) uviedol, že plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, ktoré vznikli po účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda od 1.1.2004, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovanie o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu. Do právomoci súdov nepatrí rozhodovať o dávkach úrazového poistenia, medzi ktoré zákon radí aj nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V súvislosti s tým poukázal na stanovisko Občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2006, v ktorom sa uvádza „ Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1.1.2004 o uvedených nárokoch, ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených vo štvrte hlave zák. o sociálnom poistení rozhoduje Sociálna poisťovňa; jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne vyplýva z ust. § 177 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ust. § 172 ods. 3 písm. a) zák. o sociálnom poistení.“ Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhol konanie zastaviť pre nedostatok právomoci súdu a žalovanému voči žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.1.2021 uviedol, že meritom žalobcovho nároku je náhrada za škodu na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri pracovnom úraze, a to vo výške, ktorú preukázal lekárskym posudkom. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vznik pracovného úrazu nepopiera, ale zároveň sa odvoláva na ust. o sociálnom poistení v tom zmysle, že žalobca pochybil, ak si náhradu škody, ktorú utrpel pri pracovnom úraze, neuplatnil priamo v Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa ako taká rozhoduje len o výške dávky, ktorú žiadateľovi (poškodenému) prizná alebo neprizná. V uvedenej veci však nie je sporná výška uplatnenej dávky od Sociálnej poisťovne, ale posúdenie vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom ohľadne vzniku samotného pracovného úrazu a zodpovednosťou zamestnávateľa k plneniu náhrady škody na zdraví. Práve pochybenie v postupe zamestnávateľa, ktorý svojvoľne neakceptoval nahlásený úraz zamestnancom ako pracovný úraz, nespísal a neregistroval pracovný úraz v zmysle platných právnych predpisov a teda nesplnil notifikačné povinnosti v zmysle , obral tak žalobcu o možnosť, aby si v Sociálnej poisťovni uplatnil akúkoľvek dávku, na ktorú by mal nárok. V zmysle ust. a nasl. cit. zákona má zamestnávateľ po oznámení zamestnanca povinnosť bezodkladne úraz registrovať, o udalosti spísať záznam a následne o tom upovedomiť príslušný inšpektorát práce ako aj iné orgány. Následne sa takýto záznam a celá dokumentácia z prešetrenia predkladajú Sociálnej poisťovni, ktorá na základe toho, že zamestnávateľ sa nezbavil svoje viny a zamestnancovi vznikla škoda na zdraví titulom bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku vystaveného posudkovým lekárom, vyplatí plnenie. V tomto prípade je preukázané, že sa žalobcovi pracovný úraz stal, otázkou je, prečo zamestnávateľ tento úraz nenahlásil a nesplnil si tak notifikačnú povinnosť a následne je potrebné posúdiť nárok ohľadne výšky sumy titulom náhrady škody na zdraví, ktorá má byť žalobcovi vyplatená. Z ustanovení a zo znaleckého posudku zo dňa 20.5.2019 jednoznačne vyplýva, že náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi má znášať žalovaný.

4. Intervenient v podaní zo dňa 13.1.2021 uviedol, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, je žalovaný v zmysle o sociálnom poistení v Sociálnej poisťovni úrazovo poistený a v prípade neúspechu v súdnom spore si bude poškodený - žalobca uplatňovať úrazové dávky z titulu pracovného úrazu priamo v Sociálnej poisťovni. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ako prípadný platiteľ dávok úrazového poistenia, má právny záujem na výsledku sporu a preto podľa ust. vstupuje do konania ako intervenient (č.l. 61). Intervenient v podaní zo dňa 16.3.2021 (č.l. 72) uviedol, že vecne kompetentným na rozhodnutie, či poškodenie zdravia, ktoré utrpel žalobca je následkom pracovného úrazu, je príslušný súd. V prípade, ak bude zamestnávateľovi určená zodpovednosť za škodu vzniknutú zamestnancovi pracovným úrazom, bude Sociálna poisťovňa pri splnení ostatných zákonných podmienok povinná poskytnúť plnenie. Sociálna poisťovňa pri sporoch o určení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom, je viazaná výsledkom súdneho konania. Náhrada zo strany Sociálnej poisťovne žalobcovi poskytnutá nebola z dôvodu, že žalobca žiadosť o úrazové dávky nepodal.

5. Podľa ust. a , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

6. Podľa ust. , zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za a) zrušené od 1.1.2004 b) zrušené od 1.1.2004 c) zrušené od 1.1.2004 d) vecnú škodu; ustanovenie platí rovnako.

7. Podľa ust. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "") a choroby z povolania.

8. Podľa ust. , z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

9. Podľa ust. , poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. ()

10. Podľa ust. a , nárok na nemocenskú , dôchodkovú , úrazovú , garančného poistenia a v nezamestnanosti (ďalej len "") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v . Nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na , splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie .

11. Podľa ust. , sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

12. Podľa ust. , poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

13. Podľa ust. , na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.

14. Podľa ust. a , do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, c) spisovať žiadosť o priznanie okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a v nezamestnanosti, e) vyplácať nemocenské , úrazové okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, garančného poistenia a v nezamestnanosti.

15. Podľa ust. , , , dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na a nárok na výplatu . Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú , úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

16. V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (ust. ). Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon (ust. ). Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví (ust. ). Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ust. ). Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú , prejednávali a rozhodovali o nich súdy ako o spore, ktorý vyplýva z pracovného vzťahu a posudzovali ich ako nároky podľa ust. - d) v znení účinnom do 1.1.2004. o sociálnom poistení priniesol zmeny, ktoré zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach. Z bodu 27 ust. cit. zákona je zrejmé, že (okrem iného) bolo zrušené ust. - c) , takže jediným nárokom upraveným v z titulu pracovného úrazu zostala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone o sociálnom poistení. Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 1.1.2004 o uvedených nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa. Jej príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva z ust. zák. o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne (stanovisko Občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2006).

17. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.293,- eur, t.j. za 225 bodov po 19,08 eur, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14.5.2018. Na základe citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie o nároku žalobcu, pretože s účinnosťou od 1.1.2004 o týchto nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa. Podľa ust. , , , dávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na a nárok na výplatu . Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke podľa miesta trvalého pobytu. Na základe uvedeného súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil a vec postupuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v Rožňave.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).