Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-76-2022.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Subarea
41P/76/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti o mal.: I. C.Č., R.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka X. F., R.. X.X.XXXX, D. C. X, XXX XX J., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 19 a otec Q. C., R.. X.X.XXXX, D. U. XX, XXX XX J., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. C., R.. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne a to vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 4.11.2022 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zaviazal otca prispievať na maloletého sumou 200 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Navrhovateľka zároveň žiadala o rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému vo veci samej.
- Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežili spolu v jednej domácnosti. V čase, keď sa narodil maloletý I., žila navrhovateľka u rodičov. Už od narodenia maloletého I. nejavil otec o syna záujem, navštevoval matku sporadicky, t.j. navštívil matku s dieťaťom možno jeden krát za dva týždne. Otec so synom skoro vôbec nekomunikuje, nezaujíma sa o neho. Maloletý k otcovi nemá žiaden vzťah, sám dokonca uviedol, že po tom čo ho otec vzal k sebe domov povedal (syn) navrhovateľke, aby zavolala otcovi, že je chorý, aby k nemu nemusel ísť. Otec na maloletého neprispieva skoro vôbec, výnimočne dal matke 100 eur na výživu maloletého, aj to len vtedy, keď navrhovateľka opakovane urgovala od otca, aby jej prispel na výživu ich spoločného syna. Naposledy otec prispel matke na výživu ich syn v auguste vo výške 50 eur. Navrhovateľka v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s maloletým I. a so svojím druhom, s ktorým sa čoskoro zosobášia. Bývajú v prenajatom byte na ulici C. X C. J., na I. Ť.. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 480 eur, pričom navrhovateľka platí polovicu (240 eur), druh platí druhú polovicu, pričom náklady na bývanie sa zvyšujú každý rok o 20 eur. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Q. I..W..V.., T. X, XXX XX J. a jej mesačný príjem činí sumu vo výške 700-730 eur. Okrem nájomného ďalšie mesačné náklady na dieťa sú školská jedáleň 25€ , cestovné 10€ , kredit 30€, krúžok 25€, strava 200€, doučovanie 20-30€ , sporenie 10€, vreckové 20€, hygienické potreby 15€. Okrem toho polročné náklady na dieťa sú oblečenie 200€, futbalový výstroj 200€. Ročné náklady na dieťa sú školské potreby, ZRPŠ, triedny fond, pracovné zošity, školské výlety a exkurzie cca 200€, zdravotná prehliadka pre športovcov 50€, sústredenia plus turnaje vyše 200€ . Vzhľadom k tomu, že syn onedlho nastúpi na strednú školy, náklady na dieťa sa budú zvyšovať. S poukazom na to, že otec odmieta plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a dobrovoľne neprispieva na výživu svojho syna, má
navrhovateľka za to, aby súd do rozhodnutia vo veci samej dočasne upravil povinnosť otca prispievať na výživu syna.
Súd okrem skutočností už uvedených v návrhu zistil nasledovné: 2. Maloletý I. C., R.. XX.X.XXXX pochádza z nemanželského zväzku X. F., R.. X.X.XXXX a Q. C., R.. X.X.XXXX.
3. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni prostredníctvom elektronického súdneho registra súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Q. I..W..V.. od 24.2.2022, pričom vymeriavací základ za obdobie od 02/2022 do 09/2022 je v priemere 900 eur.
4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni prostredníctvom elektronického súdneho registra súd zistil, že otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Q., I..W..V.. od 4.10.2022, pričom vymeriavací základ ešte nie je uvedený. Z mzdového listu za mesiac október 2022 predloženého spoločnosťou Q., I..W..V.. na výzvu súdu vyplýva, že otcov čistý príjem bol v sume 821,04 eur.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 14. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel. 15. Podľa § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného názvu vyplýva, že takéto opatrenie súdu je nevyhnutné nariadiť, ak jeho nariadenie neznesie odklad, a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorým súd dočasným opatrením poskytuje ochranu ohrozeným, či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne definitívnu ochranu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
18. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala určenia výživného na maloletého I., nakoľko otec na neho prispieva len sporadicky a nedostatočne. V danom prípade súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude dočasne upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), pričom prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Otec na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, resp. prispieva iba podľa vlastnej úvahy a súd má za to, že je tu dôvod zaviazať ho na plnenie vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením.
19. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ust. § 366 CMP možno uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Rozsah vyživovacej povinnosti pri rozhodovaní neodkladným opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 Zákona o rodine, ale iba rozsahom v nevyhnutnej miere, nota bene nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov (potrieb). Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 366 CMP zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, nakoľko v zmysle cit. ustanovenia súd môže nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Súd pritom vychádzal z čistej mzdy otca u zamestnávateľa a odôvodnených potrieb maloletého. Uvedené súd považuje za nevyhnutné s cieľom zaistiť pre maloletého do budúcna hmotné zabezpečenie jeho každodenných potrieb v nevyhnutnej miere, prihliadnuc na vek maloletého, ktorý má v čase rozhodovania súdu 15 rokov, a teda tomu zodpovedajú aj jeho potreby. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec prispel na výživné maloletého sumou 100 eur, resp. v mesiaci august vo výške 50 eur ako aj na skutočnosť, že príjem otca je dostatočný na to, aby otec mohol prispievať na výživné v takejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.