Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-15-2022.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, so proti žalovanému: X. S., narodený X.X.XXXX, bytom D. XXX, G. Q., o zaplatenie 169 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 169 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 169 eur od 10.10.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 169 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 169 eur od 10.10.2020 do zaplatenia do 3 dní od zaplatenia.
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 9.9.2020 bola vystavená faktúra č. 6060081473 vo výške 169 eur splatná do 9.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení F. za obdobie od 21.3.2020 do 3.4.2020, kú žalovaný neuhradil a preto mu zaslal výzvu na jej úhradu zo dňa 4.12.2020. Keďže žalobca faktúru nezaplatil vyzval ho výzvou zo dňa 4.12.2020 na jej úhradu do 30 dní od vystavenia výzvy a následne výzvou zo dňa 1.2.2022 do 10 dní od jej doručenia, pričom žalovanému bola doručená dňa 9.2.2022. Pretože žalovaný faktúru nezaplatil, dostal sa do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť mu aj úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 10.10.2020 do zaplatenia. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, ktoré je plne v súlade s Ústavou SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp.zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by tam umiestnená osoba potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení. K návrhu pripojil faktúru č. 6060081473 a výzvy zo dňa 21.9.2020 a zo dňa 1.2.2022, s doručenkami.
3. Súd vo veci vydal dňa 22.3.2022 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy žalobe, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, ani napriek šetreniu adresy jeho pobytu a preto ho uznesením zo dňa 21.9.2022 zrušil.
4. Žalovanému bola následne žaloba doručená dňa 3.11.2022, pričom sa k nej nevyjadril.
5. Súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 2000 eur.
6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a oboznámil sa s listinami, ktoré predložil, ktoré boli žalovanému doručované podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a preto sa považujú za doručené podľa § 112 CSP, pričom neboli spochybnené, z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:
7. Z faktúry č. 6060081473 zo dňa 9.9.2020 splatnej dňa 9.10.2020 vyplýva, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyúčtovalo žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Gabčíkovo za obdobie od 21.3.2020 do 3.4.2020 vo výške 169 eur.
8. Z výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 4.12.2020 vyplýva, že žalovaný bola žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 169 eur do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky. Z kópie doručenky vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená dňa 21.9.2020. Z výzvy na úhradu pohľadávky vo výške 169 eur zo dňa 1.2.2022 vyplýva, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie u pohľadávky vo výške 169 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ nevykoná v stanovenej lehote úhradu, žalobca bude nútený si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Z kópie doručenky vyplýva, že výzva bola žalovanému doručená dňa 9.2.2022.
9. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov:
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
12. Podľa § 58 ods. 2 uvedeného zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
13. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi ani aj nariadená izolácia vo vymedzených karanténnych zariadeniach. Predmetné opatrenie bolo aj predmetom ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia(na ochranu verejného zdravia) alebo
nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“
14. V konaní bolo predloženou faktúrou a výzvami, ktoré boli žalovanému doručené preukázané, že žalobcovi vznikli náklady za stravu poskytnutú žalovanému počas karantény nariadenej z dôvodu zamedzenia šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID 19 v karanténnom zariadení v Gabčíkove v období od 21.3.2020 do 3.4.2020 vo výške 169 eur, ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalovaný nárok žalobcu v konaní nijakým spôsobom nenamietal a preto tvrdenia žalobcu ani neboli sporné. Žaloba žalobcu je preto v časti o zaplatenie istiny vo výške 169 eur dôvodná.
15. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaný peňažný dlh riadne a včas v lehote jeho splatnosti nesplnil a preto je podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v omeškaní a žalobca má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo požadovať od neho popri plnení aj úroky z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Pretože dňa 10.10.2020 bola základná sadzba ECB vo výške 0 % a žalobcovi tak patrí úrok z omeškania vo výške 5 % je žaloba aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne z 169 eur od 10.10.2020 do zaplatenia dôvodná.
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Keďže nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu splatnosti, súd podľa § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 169 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z 169 eur od 10.10.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP aj o náhrade trov konania, ale keďže v konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal.
24. Žalobca bol zo zákona oslobodený od súdneho poplatku a pretože súd jeho žalobe vyhovel, rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, že súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eur podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.