Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-31-2015.pdf
PDF · 82.9 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/31/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému H. O., nar. XX. H. XXXX, bytom J., K Z.. XXXX/X, trestne stíhanému pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2015 v Trnave sťažnosť obhajcu obžalovaného H. O. JUDr. Eduarda Veterníka proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 8. apríla 2015, č. k. 2T 118/2014-701 a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obhajcu obžalovaného H. O. JUDr. Eduarda Veterníka z a m i e t a.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 8. decembra 2014 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) pod č. k. Pv 118/14/2204-77 na Okresný súd Piešťany obžalobu, v ktorej obvinenému H. O. kládol za vinu spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a spáchanie prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkových základoch uvedených v skutkových vetách bodov 1/, 2/ výrokovej časti citovanej obžaloby (č. l. 585 - 586 spisu ). Z č. l. 602 spisu vyplýva, že dňa 16. decembra 2014 H. O. splnomocnil na svoje zastupovanie v predmetnej trestnej veci ako obhajcu JUDr. Eduarda Veterníka, ktorý písomnosťou z rovnakého dňa žiadal o vystavenie kópie súdneho spisu. Z č. l. 615 spisu vyplýva, že obhajca JUDr. Eduard Veterník (ďalej len obhajca) dňa 14. januára 2015 potvrdil, že dňa 12. januára 2015 mu bolo doručené upovedomenie o termíne hlavného pojednávania, avšak kópia spisu mu nebola vyhotovená, pričom zdôraznil, že bez štúdia trestného spisu nemôže vykonávať obhajobu právne významným spôsobom. Preto urgoval vyhotovenie kópie súdneho spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 118/2014. Z č. l. 616 spisu vyplýva, že pracovníčka Okresného súdu Piešťany E. K. oznámila obhajcovi, že si môže prevziať fotokópiu predmetného spisu, o čom je spísaný úradný záznam na č. l. 618 spisu. Z č. l. 619 spisu podaním doručeným okresnému súdu dňa 26. januára 2015 obhajca navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní rozsah dokazovania ( z tejto písomností na č. l. 621 spisu je zrejmé, že kópia súdneho spisu bola na požiadanie obhajcovi vyhotovená a doručená). Dňa 2. februára 2015 okresný súd vykonal v rozsahu č. l. 626 - 650 spisu hlavné pojednávanie, na ktorom okrem iného na č. l. 620 spisu obhajca predniesol, že v prípravnom konaní bolo porušené ústavné právo obžalovaného v zmysle článku 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 , § 2 ods. 10, ods. 12, ods. 14 Tr. por. Vyslovil názor, že dôkazy neboli získané zákonným spôsobom a v prípravnom konaní bola narušená rovnosť dokazovania. Dňa 2. marca 2015 okresný súd vykonal v poradí druhé hlavné pojednávanie, o čom svedčí zápisnica v rozsahu č. l. 667 - 682 spisu. Dňa 8. apríla 2015 bolo vykonané v poradí tretie hlavné pojednávanie v rozsahu č. l. 693 - 697 spisu. Obhajca obžalovaného v jeho úvode uviedol, že na predsedníčku senátu podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z tohto dôvodu vznáša námietku zaujatosti. Na to senát Okresného súdu Piešťany procesným postupom podľa § 31 ods. 1, ods. 4 Tr. por. a § 32 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že predsedníčka
senátu JUDr. Beáta Javorková nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Po vyhlásení uznesenia sa prítomný prokurátor výslovne vzdal práva podať sťažnosť proti uzneseniu a obhajca obžalovaného podal sťažnosť priamo do zápisnice. Vzhľadom k podanej sťažnosti senát Okresného súdu Piešťany rozhodol, že vykoná nariadený úkon trestného konania podľa § 32 ods. 4 Tr. por. s výnimkou rozhodovania vo veci samej a pokračoval v hlavnom pojednávaní spôsobom zrejmým z č. l. 695 a nasl. spisu. Okrem iného súd prvého stupňa podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítal výpoveď svedka MUDr. U. B. z č. l. 433 až 435 spisu, pričom obhajca k prečítanej výpovedi nemal pripomienky, ale zotrval na požiadavke osobného výsluchu tohto svedka, čo zdôraznil a zopakoval aj pred odročením hlavného pojednávania na následný termín dňa 25. apríla 2015. Z úradného záznamu na č. l. 699 spisu vyplýva vyjadrenie predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej v tom smere, že nepozná obžalovaného H. O., ani žiadneho iného účastníka, resp. stranu trestného konania. Nie je jej známy žiaden dôvod, pre ktorý by bola v uvedenej trestnej veci vylúčená. Vo veci boli do dňa spísania úradného záznamu vykonané dve hlavné pojednávania a žiadna z procesných strán dovtedy predsedníčku senátu nenamietala. Podanie trestného oznámenia na zákonného sudcu, samo osebe a bez znalosti čo je jeho obsahom, nie je dôvodom pre jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. Konanie obžalovaného a jeho obhajcu považuje za účelové a produkované v snahe oddialiť rozhodnutie o veci. Z napadnutého uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 8. apríla 2015, č. k. 2T 118/2014-701 sú zrejmé nasledovné dôvody. Po ozrejmení faktografie postupu vo veci po podaní obžaloby predsedníčka senátu poukázala na ustanovenia § 31 ods. 1, ods.4, § 32 ods. 3, ods. 4 Tr. por., § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, článok 48 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s týmito ustanoveniami v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že trestné oznámenie proti predsedníčke senátu nemôže samo osebe odôvodniť jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, pretože nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu je to, aby bol schopný napriek trestnému oznámeniu rozhodnúť nestranne, zákonne a spravodlivo vo veci, ktorá mu bola pridelená na rozhodnutie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, v ktorej sa stala zákonným sudcom na prerokovanie veci v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predsedníčke senátu bola zverená rozhodovania právomoc, ktorá má svoje špecifikum v tom, že dala súhlas na svoje zvolenie do funkcie sudkyne, že práve ona je oprávnená a zároveň aj povinná prejednávať a rozhodovať jej pridelené veci zákonom predpísaným spôsobom a že výkon sudcu predpokladá u nej taký vysoký stupeň profesionality, ktorá je i v takomto prípade zárukou jej nestrannosti a nezaujatosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani trestné oznámenie a keďže nepozná obžalovaného a nemá ani k nemu ani k iným osobám resp. procesným stranám trestného konania žiadny pomer, neexistujú žiadne pochybnosti o jej nezaujatosti v posudzovanom trestnom konaní. Z č. l. 706 spisu vyplýva, že obhajca doručil dňa 13. apríla 2015 predsedníčke Okresného súdu Piešťany sťažnosť na postup sudkyne JUDr. Beáty Javorkovej s tým, že táto mu odmietla vydať zápisnicu o hlavnom pojednávaní dňa 8. apríla 2015 s odôvodnením, že táto mu bude zaslaná poštou. Namietal, že zápisnica bola diktovaná do počítača a neboli použité žiadne technické prostriedky, čo považuje za porušenie povinností uloženej predpisov a porušenie práva na obhajobu. Z č. l. 707 - 708 spisu vyplýva vyjadrenie predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej k predmetnej sťažnosti obhajcu. Z č. l. 709 - 710 spisu sú zrejmé dôvody sťažnosti obhajcu vo vzťahu k nevylúčeniu predsedníčky senátu z vykonávania úkonov trestného konania. Obhajca v nej prízvukoval, že tým, že podal na predsedníčku senátu trestné oznámenie je splnená podmienka pochybnosti o jej nezaujatosti voči jeho osobe. Trestným oznámením nesledoval vylúčenie predsedníčky senátu ale právnu čistotu konania, pretože podľa jeho názoru vykonávala na hlavnom pojednávaní dôkazy v rozpore s ustanovením § 119 ods. 2 Tr. por. Prezentoval i prieťahy vo vyhotovení kópie spisu a navrhol, aby sťažnostný súd rozhodol, že je zaujatá a preto i vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania vo veci č. k. 2T 118/2014 Okresného súdu Piešťany. Napokon z č. l. 712 spisu je zrejmá písomnosť, podľa ktorej dňa 9. apríla 2015 obhajca JUDr. Eduard Veterník doručil Úradu špeciálnej prokuratúry v Bratislave svoje písomné podanie označené ako „ Oznámenie skutočnosti“. V tomto oznámení uviedol, že predsedníčka senátu JUDr. Beáta Javorková vykonáva v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T 118/2014 aj dôkazy, ktoré boli v prípravnom konaní získané podľa jeho právneho názoru nezákonným spôsobom, pričom táto skutočnosť vykazuje znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. Okresný prokurátor sa k predmetnej problematike nevyjadril. Spisový materiál bol spoločne s predkladacou správou doručený sťažnostnému Krajskému súdu v Trnave dňa 6. mája 2015.
Krajský súd v Trnave z podnetu riadne a včas podanej sťažnosti ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť obhajcu obžalovaného H. O. JUDr. Eduarda Veterníka nie je dôvodná. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa § 31 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. Podľa § 32 ods. 5 písm. c/ Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 32 ods. 3 Tr. por. rozhoduje nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. je potrebné rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie. Táto môže spočívať napr. v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, alebo osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, eventuálne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci nemožno usudzovať zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný v trestnom konaní vykonával dôkazy alebo hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností a pod. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v ustanovení § 31 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve ale aj v nepriateľstve medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy iba vtedy, keď je existencia takéhoto vzťahu
- pomeru preukázaná.
Senát krajského súdu po preskúmaní spisového materiálu, predovšetkým sťažnosti a námietky vznesenej obhajcom obžalovaného voči konajúcej predsedníčke senátu Okresného súdu Piešťany, ako aj písomných vyjadrení predsedníčky senátu a dôvodov napadnutého prvostupňového uznesenia nezistil zákonné podmienky pre jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Predsedníčka senátu sa opakovane písomne vyjadrila, že obžalovaného ani žiadnu z ďalších procesných strán zúčastnených v trestnom konaní nepozná a vo veci sa necítia byť v žiadnom ohľade zaujatá, vec jej bola pridelená zákonným spôsobom a koná nestranne a objektívne. Konštatovala, že trestné oznámenie voči jej osobe samo osebe neodôvodňuje jej vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, pretože nevyhnutnou súčasťou profesionality sudcu je to, aby bol schopný napriek trestnému oznámeniu rozhodnúť nestranne, zákonne a spravodlivo vo veci, ktorá mu bola pridelená na rozhodnutie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, v ktorej sa stala zákonným sudcom na prerokovanie veci v zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ako predsedníčke senátu jej bola zverená rozhodovania právomoc, ktorá má svoje špecifikum v tom, že dala súhlas na svoje zvolenie do funkcie sudkyne, že práve ona je oprávnená a zároveň aj povinná prejednávať a rozhodovať jej pridelené veci zákonom predpísaným spôsobom a že výkon sudcu predpokladá u nej taký vysoký stupeň profesionality, ktorá je i v takomto prípade zárukou jej nestrannosti a nezaujatosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani podané trestné oznámenie a keďže nepozná obžalovaného a nemá ani k nemu ani k iným osobám resp. procesným stranám trestného konania žiadny pomer, neexistujú žiadne pochybnosti o jej nezaujatosti v posudzovanom trestnom konaní. K sťažnostným námietkam na procesný postup predsedu senátu v tomto konaní v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. je potrebné uviesť, že tento môže byť preskúmavaný výlučne v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vo veci. Z obsahu úkonov zákonnej predsedníčky senátu sťažnostný súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace pre záver, že JUDr. Beáta Javorková je voči obžalovanému zaujatá, ani že by mala pomer k prejednávanej trestnej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní ako to vyžaduje ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. Nezistiac preto podmienky na zmenu napadnutého prvostupňového uznesenia senát Krajského súdu v Trnave postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu obžalovaného H. O. JUDr. Eduarda Veterníka ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.