Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/311/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa S. F. a.s. so sídlom X. L. 7, W., IČO: XX XXX XXX, zast. U.. Y. X., advokátom so sídlom Na vŕšku XX, W. proti odporcovi P. P. nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX/XX, F., adresa na doručovanie: M. H. XX/X, F. o zaplatenie 614,25 eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. februára 2013, č.k. -29, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 424,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.8.2011 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 20 eur, vždy do 15-teho dňa v tom-ktorom mesiaci až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok s tým, že pri nezaplatení dvoch po sebe idúcich splátok sa stáva splatný celý dlh. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere č. 2684 dňa 20.12.2010, na základe ktorej bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 500 eur, za 20 % úrok z istiny a úroku vo výške 18% ako odmeny za úver. Navrhovateľ označil úrok a odmenu ako odplata. Úver bol poskytnutý za priemernú RPMN ku dňu podpísania zmluvy 44,57 % a podľa obchodných podmienok činil pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %. Podľa obchodných podmienok pre prípad porušenia sa odporca zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá predstavovala 3,30 % z istiny za každý mesiac omeškania, t. j. 16,50 eur; za obdobie júl 2011 - december 2011 predstavuje zmluvná pokuta 99 eur (6 x 16,50 eur = 99 eur). Mal za preukázané, že odporca z istiny 500 eur uhradil celkom sumu 75,75 eur. Konštatoval, že z úveru je potom odporca povinný zaplatiť 424,25 eur. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, čo predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska podľa nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 odst.2 Občianskeho zákona. Uviedol, že navrhovateľ uplatňoval okrem nezaplateného úveru vo výške 424,25 eur (500 eur - 75,75 eur = 424,25 eur) aj odplatu vo výške 190 eur, pozostávajúca z úroku 20 % z istiny, t. j. 100 eur a úroku vo výške 18 %, čo predstavuje odmenu za poskytnutý úver, t.j. 90 eur. V článku 3 obchodných podmienok sa definuje 20 % úrok z istiny ako náhrada účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím konania, ale navrhovateľ okrem 2 výziev založených v súdnom spise - predžalobná výzva a zosplatnenie úveru, žiadne iné náklady s vymáhaním

pohľadávky súdu nepreukázal, napr. osobné návštevy odporcu, telefónne hovory, konzultácie a iné. Úrok vo výške 20 % je v zmluve definovaný ako úrok z istiny, ale v článku 3 všeobecných podmienok je definovaný ako náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlhu. Sankčnú povahu má evidentne aj paušálna náhrada nákladov 100 eur (20 % z istiny) v súvislosti s vymáhaním pohľadávky podľa čl. 3 obchodných podmienok. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 odst. 3 Občianskeho zákona sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem iného „náklady spojené s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady. Súd prvého stupňa považoval takéto vymedzenie úroku v zmluve a v obchodných podmienkach za nejasné a neurčité a v tejto časti považuje zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákona. Čo sa týka odmeny za poskytnutie úveru vo výške 18 % z úveru, t. j. 90 eur, táto je duplicitne už uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď navrhovateľ žiada od odporcu za poskytnutie úveru úrok vo výške 20 %, t.j. 100 eur, ktorú označil za odmenu. Preto súd prvého stupňa považoval odmenu vo výške 90 eur za odmenu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 odst.1 Občianskeho zákona. Pokiaľ navrhovateľ žiadal viac (190 eur), súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Považoval za podstatné zároveň uviesť, že navrhovateľ v predžalobnej výzve z 12.8.2011 uviedol dlh odporcu vo výške 273 eur a v oznámení o zosplatnení záväzku z 13.9.2011 dlh už činil 714,25 eur. Uviedol, že v zmluve nie sú jasne a zrozumiteľne uvedené, resp. definované úroky tak, aby boli v súlade s § 9 ost.1 písm. y/ z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a doplnkov. Navrhovateľ si uplatňuje aj zmluvnú pokutu za obdobie od júla (po 3 mesiacoch od omeškania so zaplatením poslednej splátky 16.3.2011) až do decembra 2011 vo výške 99 eur (3,30 % z istiny, t.j. vo výške 16,50 eur/mesiac x 6 mesiacov = 99 eur) za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Podľa § 3a ods.1, 2 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení nar. vlády č. 281/2010 Z. z. účinného od 1.7.2010 je zmluvná pokuta vo výške 3,30 % mesačne z úveru (500 eur) v rozpore s § 3a, nakoľko prekračuje trojnásobok zákonného úroku z omeškania (3,30 % x 12 mesiacov = 39,6 %), ktorá činí 39,6 % ročne. Na základe uvedeného súd prvého stupňa v tejto časti návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zmluvnej pokuty zamietol ako nedôvodný. Čo sa týka priemernej RPMN v zmysle § 9 odst. 2 písm. y/ z. č. 129/2010 Z. z. ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (20.12.2010 na 13 mesiacov), konštatoval, že správne sú uvedené v zmluve vo výške 44,57 % s tým, že aj RPMN uvedených v čl. 1 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov sú uvedené správne vo výške 67,70 %. O trovách konania rozhodol podľa § 142 odst.2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok v zamietajúcej časti je zmätočný, nedostatočne odôvodnený, dochádza ním k bezprecedentnej ochrane spotrebiteľa. Poukazoval na to, že bod 3 obchodných podmienok obsahuje dohodu zmluvných strán o sankčnom plnení zo strany dlžníka v prípade, že nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy. Okrem zmluvnej pokuty sa strany dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, ktorá náhrada nákladov nepredstavuje odplatu za poskytnutie úveru, ale môže byť navrhovateľom účtovaná v súvislosti so vzniknutými nákladmi napr. na osobné návštevy poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovovanie a zasielanie upomienok, registráciu a evidencia dlžníka v systéme navrhovateľa. Dôvodil, že v konaní si túto náhradu neuplatňoval, nakoľko v petite návrhu požadoval, aby súd zaviazal odporcu len k úhrade dlžnej istiny, zákonného úroku z omeškania, ako aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 99 eur. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vo svojom nedostatočnom a nedôslednom odôvodnení duplicitne posudzoval sankcie v zmysle bodu 3 obchodných podmienok zmluvy, ako dva samostatné nároky navrhovateľa. Najprv považoval túto náhradu za úrok v zmysle čl. II. zmluvy o úvere a následne v ďalšom odseku už namieta paušálnu náhradu nákladov ako zjavný odklon od ratio legis zákonného príslušenstva pohľadávky. V odôvodnení rozsudku sa zaoberal a namietal nárok, ktorý návrhu navrhovateľa nebol uvedený. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že paušálna náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil vymedzenie úroku v zmluve a v obchodných podmienkach. V tejto časti nedôvodne označil zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že si splnil svoju zákonnú povinnosť uviesť v predmetnej zmluve o úvere všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, pretovšetkým zdôrazňoval, že okrem iného zmluva v čl. I. určito a zrozumiteľne ustanovuje, že úver na 13 mesiacov je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, pričom je zistená aj výška odmeny za poskytnutie úveru (18 % z istiny), ktoré v plnom rozsahu

rešpektuje platnú legislatívu Slovenskej republiky. Vytýkal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dojednanú odmenu vo výške 90 eur, ako duplicitne uvedenú. Rovnako považoval za zmätočné tvrdenia súdu, že v zmluve nie sú jasne a zrozumiteľne uvedené úroky tak, aby boli v súlade s § 9 ods. 1 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na konštatovanie súdu prvého stupňa o RPMN. Mal za to, že požadované sankcie v súvislosti s omeškaním (t.j. úrok z omeškania a zmluvná pokuta) sú v súlade s § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. v platnom znení.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a t.j. vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý. Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti nebol napadnutý účastníkmi, nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje riadne objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia, je riadne odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnosti na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Za zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

V danej veci je nepochybné, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom - veriteľom, ako dodávateľom a odporcom, ako spotrebiteľom.

Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi priznal len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 500 eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré navrhovateľovi odporca zaplatil t.j. 75,75 eur t.j. 424,25 eur a správne uložil odporcovi aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy v zákonnej výške t.j. 9% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 20.12.2010 a z obchodných podmienok navrhovateľa tvoriacich súčasť zmluvy bolo zistené, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedené, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500 eur. V čl. I. zmluvy úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny a za poskytnutie úveru si veriteľ vyúčtoval odmenu vo výške 18% s tým, že úrok a odmena sú označované ďalej ako „odplata“. V čl. II. už uvedená odplata predstavovala 190 eur. Celkovo mal odporca vrátiť veriteľovi dlžnú sumu 690 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach, a to prvé 3 mesačné splátky po 2,50 eur a ďalších 10 mesačných splátok po 68,25 eur v dohodnutej dobe splatnosti, pričom je nesporné, že doposiaľ odporca zaplatil len sumu 75,75 eur. Je nepochybné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú výšku úroku, ktorý mal odporca splácať ako odmenu navrhovateľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm.

a) z. č. 129/2010 Z.z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie odplaty za poskytnutý úver.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní tvrdí, že odplatu si v podanom návrhu neuplatňoval, v petite návrhu požadoval len úhradu dlžnej istiny, úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, jeho tvrdenie nekorešponduje s podaným návrhom. Z petitu jeho návrhu nepochybne vyplýva, že si uplatňoval od odporcu okrem nároku z omeškania a zmluvnej pokuty zaplatenie sumy 614,25 eur, pričom z tejto sumy titulom istiny sumu 424,25 eur (500 eur - 75,75 eur, ktorú sumu odporca zaplatil pred podaním návrhu) a zostávajúca časť bola tak nepochybneuplatnená ako odplata (podľa zmluvy úrok a odmena).

Odvolací súd naviac uvádza, že v predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 44,57% a potom v čl. I. obchodných podmienok uvedený údaj, že RPMN činný pri splatnosti úveru 13 mesiacov 67,70%. Podľa názoru odvolacieho súdu je RPMN uvedená neurčito a nezrozumiteľne, keď v zmluve sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN, pričom v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.. Táto informácia je pritom pre spotrebiteľa významná za účelom presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti úveru. Opodstatnené by bolo v tomto smere preto prijať záver aj o tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje povinný údaj RPMN. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporca úver čerpal zmluvu by bolo opodstatnené vyhodnotiť ako platnú, avšak úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáhal a ktorá bola dojednaná účastníkmi v čl. 3 obchodných podmienok vo výške 3,3% z požičanej sumy za každý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur, v tejto časti aj podľa názoru odvolacieho súdu bol návrh navrhovateľa nedôvodný. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, a preto nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzkov (§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach zmluvy o úvere je práve takouto neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná k hodnote plnenia zo strany navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Za takýchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, keď navrhovateľovi priznal nárok len v rozsahu rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou istinou a odporcom vrátenou sumou spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ súd prvého stupňa vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol jeho rozhodnutie bolo správne.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a naviac mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .