Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/57/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Pavla Polku na verejnom zasadnutí konanom 14. mája 2015 prejednal odvolanie okresného prokurátora, podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 28.10.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok uvedený vo výroku rozsudku okresného súdu.

Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu bol obžalovanému podmienečne odložený a určená mu bola skúšobná doba 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Q. A. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo. Odvolanie smerovalo do výroku o vine a treste, pričom sa domáhal, aby protiprávne konanie obžalovaného bolo právne posúdené podľa odseku 2 písm. a) § 323 Tr. zák. tak, ako je to uvedené v obžalobe. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi zranením, ktoré utrpel poškodený a konaním obžalovaného pokrytú zavinením obžalovaného tak, ako to tvrdí obžaloba. Obidve alternatívy tak, ako to konštatuje okresný súd, nevylučujú zodpovednosť obžalovaného za spôsobenie ublíženia na zdraví, teda v rozsahu kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Bolo jednoznačne preukázané, že poškodený Q. A., príslušník polície, utrpel zranenie malíčka pri zákroku voči obžalovanému, pričom nie je rozhodujúce, či toto zranenie utrpel v dôsledku úderu päste zo strany obžalovaného alebo pri následnom páde na zem, keď sa snažil spacifikovať obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol o vine obžalovaného v rozsahu podanej obžaloby a sám uložil obžalovanému primeraný a spravodlivý trest.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie. Okresný prokurátor vo svojom odvolaní sa domáhal, aby konanie obžalovaného E. E. bolo právne posúdené aj podľa odseku 2 písm. a) § 323 Tr. zák., teda že konaním, ktoré je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku spôsobil príslušníkovi polície npráp. Q. A. ublíženie na zdraví.

K tomu je potrebné uviesť, že takýto postup by bol v súlade so zákonom iba vtedy, ak by bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný päsťou pravej ruky pri zahnaní sa smerom na hlavu policajta, ktorý následne úder vykryl, teda trafil poškodeného päsťou pravej ruky do malíčka, týmto úderom by mu spôsobil ublíženie na zdraví tak, ako to predpokladá odsek 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že po takomto vykrytí úderu zo strany poškodeného došlo k snahe k pacifikácii obžalovaného k naťahovaniu sa medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj svedkom P.. Pri snahe nasadiť obžalovanému putá, títo spadli na zem a až následne aj za pomoci svedka K. A., priateľa obžalovaného, boli obžalovanému tieto putá skutočne nasadené. Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Ján Jelenčík pred súdom sa vyjadril, že zranenie poškodeného mohli vzniknúť jednak pri údere päsťou pravej ruky zo strany obžalovaného, ale aj následne pri snahe spacifikovať obžalovaného po páde poškodeného na zem, resp. tvrdú podložku.

Trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, pričom zákon vyžaduje v prípade posúdenia konania obžalovaného podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, t.j. podľa odseku 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, ak by sa páchateľ dopustil ublíženia na zdraví taktiež úmyselne. Ublíženie na zdraví citovaného zákonného ustanovenia by v prejednávanom prípade mohlo nastať vtedy, ak by pri snahe obžalovaného zabrániť nasadeniu pút chytil poškodeného za odev alebo časti tela a úmyselne by ho zhodil na zem, pričom by mohlo dôjsť k vzniku zranenia tak, ako bolo v prejednávanom prípade zistené. V prejednávanom prípade však nie je vylúčená možnosť, že poškodený pri snahe obžalovanému nasadiť putá, zakopol alebo sa pošmykol a v dôsledku tohto spadol na zem, pričom mohlo dôjsť k predmetnému ublíženiu na zdraví, teda k zraneniu malíčka pravej ruky u poškodeného.

Na preukázanie viny obžalovaného (odsek 2 písm. a/ § 323 Tr. zák.) súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukáže všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanom prípade nebolo jednoznačne preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného na spáchaní zranenia poškodeného, t.j. jeho ublíženia na zdraví, pretože ako už bolo vyššie uvedené nie je vylúčená možnosť, že zranenie poškodeného vzniklo v dôsledku jeho pádu na zem, resp. tvrdú podlahu, pričom samotný pád nebol zavinený konaním obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v tomto prípade správne aplikoval zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Z uvedených dôvodov okresný súd správne postupoval, keď konanie obžalovaného posúdil iba ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Takýto postup okresného súdu krajský súd považuje za súladný s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a so zákonom.

Na podklade vyššie uvedených skutočností krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.