Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-75-2013.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 14.5.2015 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. U., O.. X.X.XXXX, V. M., B. Č.. XX, zastúpený Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 52,91 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Žalobou zo dňa 17.11.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 52,91 € s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Uviedol, že dňa 28.12.2005 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou QUATRO, a.s. uzavrel Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 837,38 € (25.227,- Sk), ktorý sa zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 23,27 € (701,- Sk) mesačne. Podľa splátkového kalendára dátum splatnosti prvej splátky bol 20.1.2006 a dátum poslednej splátky 20.1.2008. RPMN predstavovala 18,14 %. Žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, z ktorého dôvodu jeho nedoplatok prestavuje sumu vo výške 241,08 € - neuhradená istina úveru 102,91 € (z ktorej žalovaný uhradil 50,- € v 4 splátkach) a príslušenstvo v sume 138,17 €, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 23.9.2011 žalovaný dlžnú sumu vo výške 307,50 € pozostávajúcu z istiny 62,91 € a úroku z omeškania vo výške 174,33 € uznal a túto sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v sume 20,- € vždy k 30-temu dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 30.9.2011.
Dňa 27.12.2012 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorý uznesením zo dňa 16.1.2013 v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
V rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného. Keďže pobyt tohto účastníka sa nepodarilo zistiť, bol mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu spoločnosť QUATRO, a.s.. dňa 28.12.2005 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 5121262611, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 837,38 € (25.227,- Sk). Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo forme 36 mesačných splátok v sume 23,27 € (701,- Sk) so splatnosťou prvej splátky 20.1.2006 a konečnou splatnosťou 20.1.2008. RPMN predstavovala 18,14 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou.
Dňa 23.9.2011 žalovaný so žalobcom uzavrel Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej uznal záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005 vo výške 307,50 € - istina 62,91 €, úrok z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 62,91 € od 20.1.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky a náklady na inkasné konanie 174,33 €, pričom sa zaviazal splatiť predmetnú sumu v mesačných splátkach v minimálnej výške 20,- € od 30.9.2011 do 30.11.2012. Žalovaný v dohode súčasne vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO: 35 923 130 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka aj voči žalovanému postúpená žalobcovi.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sa, Vložka č.: 10315/P vyplýva, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo k zrušeniu spoločnosti QUATRO, a.s. bez likvidácie, pričom jej imanie v dôsledku zlúčenia prešlo na právneho zástupcu Consumer Finance Holding, a.s..
Podľa Výkladu pojmov bodu 8 Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, pôžičkou sa rozumie spotrebiteľský úver poskytnutý spoločnosťou klientovi na základe zmluvy o pôžičke.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 14.6.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Žalobca na pojednávaní na podanom návrhu v celom rozsahu zotrval. V súlade s predloženou dohodou o uznaní záväzku žalovaný tento uznal vo výške 307,50 €, istinu vo výške 62,91 €, príslušenstvo vo výške 18,25% ročne za dobu od 20.1.2008 do splatnosti poslednej splátky a náklady 174,33 €. Od uzavretia dohody zaplatil 2 x 5,-€, z ktorého dôvodu je istina vo výške 52,91 €. Ku spôsobu uzavretia dohody o uznaní záväzku nevedel zaujať stanovisko.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi
alebo podnikateľskému subjektu. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V danom zmluvnom vzťahu bola pôvodným veriteľom spoločnosť QUATRO, a.s., ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa. Medzi účastníkmi konania ide teda nepochybne o spotrebiteľský vzťah.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd podrobil súdnemu prieskumu ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok žalobcu je podľa § 100 OZ premlčaný.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 23.9.2011 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.
Súd poukazuje tiež na to, že samotná navrhovateľom vypracovaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku nejednotnej terminológie mätúca, obsahujúca pojem uznanie záväzku, ale v článku 3 v bode 3.4 deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní dlhu. Spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať záväzkový vzťah ako taký alebo jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo záväzok v zmysle dlhu. Podľa názoru súdu je dohoda, z ktorej žalobca odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku, v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vyhlásenie dlžníka o vedomosti faktu premlčania dlhu i o následkoch, aké bude mať toto uznanie práve vyššie citovaným spôsobom, nemôže byť považované za vyhlásenie vykonané s plným vedomím osoby toto deklarujúcej, čo takéto vyhlásenie pre ňu bude znamenať. Aj v tomto prípade totiž šlo o model ukrytia toho, čo bolo z pohľadu žalobcu (disponujúcim v rozhodnom čase už nepochybne premlčanou pohľadávkou) zásadné a to tak, že tu možno vylúčiť záujem upozorniť druhú stranu dohody - dlžníka na to, o čo v nej ide. Takáto dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná, pretože nemôžu mu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky a uznania záväzku, teda ich právny význam a nedokáže odlíšiť rôzne dôsledky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Pokiaľ teda podpisuje dohodu
označenú ako „Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, nemusí si byť vedomý právnych následkov ďalších úkonov, ktoré sú v tejto dohode obsiahnuté, vrátane uznania záväzku. Uzavretím takejto dohody sa zhoršilo postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pretože v dôsledku uznania dlhu by došlo k predĺženiu premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu z úverovej zmluvy.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na aplikáciu nekalej obchodnej praktiky žalobcom súd posúdil, že uznanie dlhu podpísané so žalovaným je neplatným právnym úkonom a na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neprihliadal a na jej základe nezaložil plynutie novej premlčacej doby daného záväzku žalovaného voči žalobcovi. Preto za použitia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd bol povinný prihliadnuť aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, resp. oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. V zmysle uvedeného súd uzavrel, že nakoľko splatnosť poslednej splátky úveru podľa splátkového kalendára bola 20.1.2008 a návrh na začatie konania bol súdu doručený až 26.11.2012, tak za použitia § 101 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.
Vzhľadom na všetky citované okolnosti s poukazom na vyššie uvedené právne ustanovenia súd pri posúdení uzavretej zmluvy za neplatnú, nárok žalobcu považoval za premlčaný a žalobu v časti 52,91 € s príslušenstvom zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli a žalobca nemá právo na ich náhradu, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).