Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/441/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., so sídlom U vlečky 1749/4, 143 00 Praha 4, ČR, zast.: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 8.741,30 Kč s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.941,30 CZK, 25 % ročný úrok zo sumy 5.247,85 CZK od 2.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 72,94 € a z iných trov vo výške 11,76 €, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tunajšom súde dňa 11.11.2013 návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.741,30 CZK , ročný úrok vo výške 25 % zo sumy istiny 7.047,85 CZK od 2.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že medzi spoločnosťou Česká spořitelna, a.s. a žalovaným bola dňa 8.1.2008 uzatvorená Smlouva o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytovaní souvisejících produktů a služeb (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet. Spolu so Zmluvou uzatvorili aj Smlouvu o poskytnutí úvěru na sporožirovém účtu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver (ďalej len „Zmluva o úvere“) až do výšky 5.000 CZK. Sporožirový účet bola vedený a úver bol poskytnutý v českých korunách, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky ČS. Právny vzťah založený Zmluvou a Zmluvou o úvere sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaný bol povinný platiť ročný úrok z kontokorentu vo výške podľa oznámenia ČS a ceny za služby spojené s vedením kontokorentu v súlade s platným sadzobníkom ČS, uvedené ceny a úroky boli započítavané do kontokorentu. Na základe Zmluvy o úvere je ČS oprávnená z nepovoleného debetného zostatku účtovať sankčné úroky od začiatku vzniku nepovoleného debetu, resp. od nesplatenia kontokorentu vo výške stanovenej v oznámení ČS. Vzhľadom k tomu, že na sporožírovom účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, vyzvala ČS žalovaného k vyrovnaniu nepovoleného debetného zostatku najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca, inak s účinnosťou od prvého dňa nasledujúceho mesiaca ukončí Zmluvu o úvere. V uvedenej výzvy ČS oznámila žalovanému aj výšku sankčného úroku 25 % ročne. Vzhľadom k tomu, že debetný zostatok nebol vyrovnaný, ČS previedla dňa 4.10.2010 pohľadávku voči žalovanému na evidenčný účet pohľadávok. K uvedenému dňu nepovolený debetný zostatok predstavoval sumu 7.047,85 CZK. Od uvedeného dňa bol aj naďalej úročený sankčným úrokom vo výške v súlade s platným oznámením ČS. Narastanie a pohyby dlžnej sumy žalobca preukazuje priloženým výpisom zo sporožirového účetu. Ku dňu 1.9.2011 ČS postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu, a to Smlouvou o postoupení pohledávek zo dňa 1.9.2011, postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa

23.9.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková dlžná čiastka 8.741,30 CZK, ktorá predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) 7.047,85 CZK a sankčný úrok 1.693,45 CZK. Žalobca sankčný úrok kapitalizoval ku dňu postúpenia pohľadávky. Od nasledujúceho dňa žalobca dlžnú istinu 7.047,85 CZK úročí sankčným úrokom 25 %.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II, oddiel 4, čl. 16, bod 2, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nakoľko Zmluva i Zmluva o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými, keď bola uzatvorená medzi bankou (veriteľom) ako dodávateľom služby konajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a fyzickou osobou (dlžníkom), ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, t.j. spotrebiteľom, je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky.

Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie súdu nedostavili, predvolanie na pojednávanie majú vykázané riadne a včas. Zástupca žalobcu písomne vopred ospravedlnil svoju i žalobcovu neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti v zmysle predložených listinných dôkazov a žalobného návrhu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, k veci sa nevyjadril, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou (Smlouva o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytovaní souvisejících produktů a služeb), Zmluvou o úvere (Smlouvu o poskytnutí úvěru na sporožirovém účtu), výzvami k zaplateniu a upomienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu žalovaného, Sadzobníkom Českej sporiteľne, a.s. pre bankové obchody, Oznámením Českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách, Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., špecifikáciou žalovanej sumy a zistil tento skutkový stav:

Dňa 8.1.2008 bola medzi žalovaným ako majiteľom účtu a bankou Česká spořitelna, a.s. (právny predchodca žalobcu) uzavretá Smlouva o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytovaní souvisejících produktů a služeb (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného sporožírový účet číslo 1978034163/0800 (Osobní účet České spořitelny) odo dňa 8.1.2008, ktorý mal byť vedený v českých korunách. Banka sa zaviazala prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby. Majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účte budú úročené ročnou úrokovou sadzbou stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ účtu v Oznámení České spořitelny, a.s., pokiaľ nebude s majiteľom zjednané špeciálne úročenie. Majiteľ účtu sa zaviazal platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa Sadzobníka České spořitelny, a.s. pre bankové obchody platného v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu. Banka mala majiteľovi účtu zasielať výpisy z účtu mesačne v tlačenej forme. Práva a povinnosti neupravené Zmluvou sa mali riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Majiteľ účtu vyhlásil, že obsah VOP je mu známy a bez výhrad s ním súhlasí.

Banka Česká spořitelna, a.s. so žalovaným dňa 8.1.2008 zároveň uzatvorili Smlouvu o poskytnutí úvěru na sporožirovém účtu (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej banka sa zaviazala poskytnúť žalovanému ako majiteľovi účtu úver na sporožírovom účte („kontokorent“) až do výšky 5.000 CZK. Žalovaný podpisom Zmluvy o úvere zobral na vedomie, že banka je oprávnená meniť dojednaný limit kontokorentu s tým, že táto zmena bude majiteľovi účtu oznámená na výpise z účtu alebo iným vhodným spôsobom. V bode . Zmluvy o úvere sa klient zaviazal platiť banke úroky z kontokorentu a ceny za služby spojené s vedením kontokorentu podľa podmienok stanovených Sadzobníkom České spořitelny, a.s. pre bankové obchody platným v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu. Výška úrokovej sadzby je stanovená ako odchýlka od referenčnej úrokovej sadzby, pričom referenčnou úrokovou sadzbou sa rozumie sadzba označená v Oznámení České spořitelny, a.s. ako Bežná sadzba, ktorej výška je stanovená v Oznámení České spořitelny, a.s. Ku dňu uzavretia tejto zmluvy výška ročnej referenčnej

úrokovej sadzby činí 15,90 %. Úroková sadzba kontokorentu činí: aktuálna ročná referenčná úroková sadzba znížená o 0 %. V zmysle bodu 3. Zmluvy o úvere sa splatné úroky a ceny za služby započítavajú do výšky kontokorentu s tým, že pokiaľ výška kontokorentu nepostačuje k započítaniu úrokov a cien za služby, banka je oprávnená vykonať ich započítanie aj v prípade, že tým vznikne nepovolený debetný zostatok na účte. Úroky sú splatné k poslednému dňu v mesiaci a banka sa zaväzuje pripisovať ich k istine. Žalovaný sa v zmluve zaviazal neprekročiť dojednanú výšku kontokorentu (bod 4.) a celú výšku kontokorentu sa zaviazal splatiť banke najneskôr do jedného roka od prvého čerpania kontokorentu tak , že najneskôr ku dňu splatnosti zaistí na účte dostatok prostriedkov k splateniu pohľadávky banky. Ak je kontokorent splatený v stanovenej lehote, klient je oprávnený opätovne ho čerpať s tým, že musí byť uhradený do jedného roka od prvého opätovného čerpania nasledujúceho po úplnom splatení kontokorentu (bod 5.). Pri porušení týchto povinností na účte vzniká nepovolený debetný zostatok, z ktorého je banka oprávnená účtovať sankčné úroky od počiatku vzniku nepovoleného debetného zostatku, t.j. od počiatku prečerpania, resp. nesplatenia kontokorentu. Sankčné úroky platné ku dňu porušenia zmluvných podmienok je klient povinný zaplatiť vo výške stanovenej v Oznámení České spořitelny, a.s.. V prípade zmeny výšky sankčného úroku je banka oprávnená účtovať si z nepovoleného debetného zostatku sankčný úrok v novej výške (bod 7.). Porušením zmluvných podmienok zo strany klienta banke vznikne právo prehlásiť kontokorent vrátane úrokov a cien za služby za splatný v bankou určenej lehote (bod 8.). Banka je povinná informovať klienta o zostatku na účte vrátane čerpania a splácania kontokorentu výpisom z účtu. V zmysle bodu 14. Zmluvy o úvere bola banka oprávnená vypovedať zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia výpovede klientovi v prípade závažného porušenia zmluvných podmienok zo strany klienta. Ak dôjde k zrušeniu účtu, kontokorent je splatný ku dňu skončenia zmluvného vzťahu a klient je povinný ihneď zaplatiť banke kontokorent spolu so stanovenými úrokmi a cenami za poskytnuté služby. Zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú. Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené Zmluvou o úvere sa mali riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami České spořitelny, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že obsah VOP je mu známy, bez výhrad s ním súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Upomienkou zo dňa 1.9.2010 bol žalovaný informovaný, že ku dňu 31.8.2010 vykazuje jeho účet nepovolený debetný zostatok vo výške 1.632,10 Kč, ktorý mal žalovaný uhradiť najneskôr do 30.9.2010 s tým, že pokiaľ v uvedenej lehote nepovolený debet nebude vyrovnaný, banka odstúpi od dohody o vydaní a používaní platobnej karty a zároveň táto výzva bude výpoveďou Zmluvy o úvere, ktorá bude účinná prvým dňom mesiaca nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty, t.j. dňom 1.10.2010. Žalovaný bol upozornený, že nepovolený debetný zostatok je úročený sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 25 %.

Výzvou k zaplateniu zo dňa 4.10.2010 bol žalovaný informovaný, že banka previedla dňa 4.10.2010 svoju pohľadávku zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Dlžná čiastka 7.116,46 € pozostávala z nepovoleného debetného zostatku 7.047,85 Kč, sankčných úrokov 60,73 Kč a riadnych úrokov 7,88 Kč. Opätovne bol žalovaný upozornený na účtovanie sankčného úroku vo výške 25 %. Výzva bola súčasne výpoveďou Zmluvy o účte.

Podľa výpisu zo sporožírového účtu žalovaného, ku dňu 4.10.2010 bola na účte žalovaného evidovaná pohľadávka pozostávajúca z istiny 7.047,85 Kč, sankčného úroku 60,73 Kč a riadnych úrokov 7,88 Kč. Ku dňu 14.1.2009 bol zostatok na účte - 5.174,18 Kč, ku dňu 14.1.2010 vo výške - 5.270,63 Kč a k 8.1.2011 vo výške - 5.636,45 Kč. Súd zistil, že posledná kreditná položka (úhrada z inej banky) na účte žalovaného bola vykonaná dňa 4.6.2010 vo výške 7.600 Kč, následne došlo k opätovnému čerpaniu kontokorentu, ktorý už žalovaný nesplatil. Za dobu trvania účtu žalovaného mu boli bankou vyrubené poplatky za upomienky v celkovej výške 1.800 Kč (6 x 300 Kč). Ku koncu každého kalendárneho mesiaca bol žalovanému vyrubovaný debetný úrok a pokiaľ žalovaný prekročil povolený limit kontorkorentu 5.000 Kč, bol mu vyrubovaný tiež sankčný úrok z čiastky, s ktorou bol žalovaný v prečerpaní, t.j. z nepovoleného debetného zostatku. Účet bol zatvorený dňa 4.10.2010 a pohľadávka bola prevedená na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov.

Zo Sadzobníka Českej sporiteľne, a.s. pre bankové obchody účinného od 31.10.2009 mal súd preukázané, že v časti 10. Obecné položky sú pod bodmi 10.1.1.1., 10.1.1.2. a 10.1.1.3 upravené poplatky za 1., 2., 3. upomienku každý vo výške 300 Kč + poštovné. V sadzobníku poplatkov boli

upravené aj iné poplatky účtované žalovanému (napr. za vedenie účtu 109 Kč, poštové poplatky, poplatky za poistenie 49 Kč).

Z Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách účinného od 19.5.2010, kontokorent na sporožírovom účte Osobní účet České spořitelny je úročený úrokovou sadbou 18,90 % a nepovolený debetný zostatok na sporožírovom účte Osobní účet České spořitelny je úročený úrokovou sadzbou 25 % ročne. Rovnaké úrokové sadzby boli upravené aj v Oznámení o úrokových sadzbách účinnom od 17.9.2010.

Podľa bodu 2 . VOP, VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným bankovým obchodom za predpokladu, že na ne takáto zmluva či dojednanie odkazuje a VOP sú k zmluve priložené, resp. sú klientovi známe.

Podľa bodu 11.1 VOP, za služby poskytované bankou platí klient ceny podľa sadzobníka platného v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu alebo dohodnuté v príslušnej zmluve. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že banka je oprávnená sadzobník meniť s tým, že o týchto zmenách je povinná vhodným spôsobom klienta informovať a sprístupniť aktuálne znenie sadzobníka vo verejných priestoroch svojich obchodných miest. Banka je oprávnená viazať uzavretie obchodu alebo poskytnutie služby na zaplatenie ceny alebo jej časti.

Podľa bodu 11.2 VOP, okrem vyššie uvedeného klient uhradí banke ďalšie náklady a výdavky, ktoré jej odôvodnene vzniknú v súvislosti s bankovým obchodom s klientom najmä v súvislosti s prípravou, vyhotovením a odoslaním akýchkoľvek dokumentov, listín a ďalších písomností týkajúcich sa prípravy a uzavretia bankového obchodu, jeho zmeny a pod.

Podľa bodu 14.1 VOP, klient - majiteľ účtu udržiava na účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali ku krytiu platieb podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o účte a VOP a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre takýto účet bankou.

Podľa bodu 15.5 VOP, v prípade zmluvne nedojednaného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok sankčným úrokom vo výške stanovenej v Oznámení platnom v deň vzniku debetného zostatku. výšku sankčného úroku je banka oprávnená meniť podľa vývoja na medzibankovom trhu s prihliadnutím ku svojej obchodnej politike a v prípade zmeny výšky sankčného úroku účtovať si z debetného zostatku sankčný úrok v novo stanovenej výške, a to odo dňa účinnosti tejto zmeny.

Podľa bodu 16.5 písm. a/, banka je oprávnená rozhodnúť o zániku jej povinnosti viesť klientovi - majiteľovi účtu naďalej účet, ak účet vykazuje nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov a majiteľ účtu neprejaví súčinnosť, ktorá by zabránila zrušeniu účtu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 30.8.2011 medzi postupcom Česká spořitelna, a.s. a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 8.741,30 Kč ku dňu 1.9.2011.

Podľa písomnej špecifikácie pohľadávky zo dňa 6.3.2014, žalovaný podstatne porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere tým, že na jeho účte vznikol v dôsledku prekročenia úverového rámca 5.000 CZK nepovolený debetný zostatok. Žalovaná istina pozostáva z nepovoleného debetného zostatku ku dňu 4.10.2010 vo výške 7.047,85 CZK a sankčného úroku, ktorý k dlžnej sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu dňa 1.9.2011. Suma 7.047,85 CZK pozostáva zo súm vyčerpaných žalovaným v celkovej výške 4.746,92 CZK, poplatkov v celkovej výške 2.029,- CZK (poštovné, poplatky za vedenie účtu, poistenie, upomienky) a úroku z poskytnutého kontokorentu,

ktorý sa započítava do istiny vo výške 271,93 CZK. Úroková sadzba poskytnutého kontokorentu podľa bodu 2 Zmluvy o úvere predstavuje odchýlku od referenčnej úrokovej sadzby, pričom referenčnou úrokovou sadzbou sa rozumie sadzba označená v Oznámení ČS ako bežná sadzba a jej výška je stanovená v Oznámení ČS. Podľa Oznámenia ČS je bežná sadzba vo výške 18,90 %. Úrok je počítaný mesačne a stáva sa súčasťou istiny. Ku dňu 4.10.2010 žalovaný prečerpal úverový rámec a vyčerpal finančné prostriedky v celkovej výške 7.047,85 CZK. Žalovaný kontokorent priebežné splácal, vrátane poplatkov a úrokov. K poslednému úplnému splateniu došlo 4.6.2010 pripísaním sumy 7.600 CZK na účet žalovaného, následne došlo k opätovnému čerpaniu kontokorentu, ktorý už žalovaným splatený nebol. Úhrady boli započítavané na dlžnú istinu, na úroky a sankčné úroky tak, ako boli vyčíslené v danom čase za príslušný kalendárny mesiac. Žalovaný vyčerpal sumu 7.047,85 CZK od mesiaca jún, v ktorom došlo k prekročeniu úverového rámca do prevodu pohľadávky na účet z nepovolených debetných zostatkov 4.10.2010. Sankčný úrok bol stanovený v zmysle bodu 7 Zmluvy o úvere a bodu 15.5. VOP. V čase vzniku nepovoleného debetného zostatku, ako aj v čase jeho prevodu na účet pohľadávok bola v Oznámení ČS o úrokových sadzbách uvedená výška úrokovej sadzby pre nepovolený debetný zostatok na sporožírovom účte 25 % ročne. Ku dňu 4.10.2010 bol nepovolený debetný zostatok 7.047,85 CZK a sankčný úrok 68,61 CZK, ktorý bol počítaný od júna 2010 do dňa prevodu pohľadávky na účet pohľadávok a bol počítaný za každý mesiac sadzbou 25 % ročne zo sumy, ktorá sa rovná rozdielu medzi konečným zostatkom na účte a povoleným úverovým rámcom 5.000 CZK. Dňa 4.10.2010 došlo k zosplatneniu celého poskytnutého kontokorentu vo výške 7.047,85 CZK, od tohto dátumu bola celá suma úročená sankčným úrokom 25 % ročne. Sankčný úrok po zosplatnení pohľadávky (4.10.2010) do dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu (1.9.2011) predstavuje 1.624,84 CZK. Žalovaný sa dostal do prečerpania úverového rámca v mesiaci jún 2010 tým, že po úhrade všetkých platieb (splátky úverov, poplatky za vedenie účtu, poštovné, upomienka, atď.) bol konečný zostatok na účte žalovaného 5.128,34 CZK, teda prekročil úverový rámec 5.000 CZK o 128,34 CZK, ktorá suma predstavuje nepovolený debetný zostatok. Od roku 2008 sa žalovaný dostal do nepovoleného debetného zostatku viackrát, poslednýkrát došlo k úplnému splateniu kontokorentu dňa 4.6.2010, po tomto dátume už nedošlo k pripísaniu žiadnych finančných prostriedkov na účet žalovaného. Z mesiacov, v ktorých je konečný zostatok v rámci povoleného prečerpania si ČS neúčtuje sankčný úrok, iba úrok z dohodnutého kontokorentu, ktorý sa stáva súčasťou istiny. Z priloženého výpisu vyplýva, koľko finančných prostriedkov v každom mesiaci vyčerpal žalobca (výbery z bankomatu, splátky úrokov), koľko bolo odpísaných v dôsledku úhrad poplatkov podľa platného sadzobníka (upomienky, poštovné, vedenie účtu), pričom tieto poplatky sa v súlade s bodom 3 Zmluvy o úvere započítavajú do výšky Kontokorentu.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, pretože žalobcom je obchodná spoločnosť so sídlom v ČR a žalovaný je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom rade bolo potrebné rozhodnúť, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Úverová zmluva a zmluva o sporožírovom účte bola uzavretá dňa 8.1.2008, preto pri určovaní rozhodného práva súd aplikoval ustanovenia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z r. 1980 (pozn. Naradenie o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I. sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 17.12.2008). Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorí si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa bodu 28. VOP, právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ budú VOP, špeciálne obchodné podmienky alebo zmluva vyhotovené popri českej verzii aj v inej jazykovej mutácii alebo budú vyhotovené dvojjazyčne, je vždy rozhodujúca verzia v českom jazyku. Klient podpisom zmluvy o bankovom obchode potvrdzuje, že obsahu zmluvy a VOP porozumel. Vzhľadom na uvedené, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike, nakoľko medzi účastníkmi zmluvy došlo k voľbe rozhodného práva v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že sa s nimi oboznámil a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa § 708 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka ČR, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet vklady a platby a uskutečňovat z něho výplaty a platby. (2) Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.

Podľa § 711 Obchodného zákonníka ČR, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

Podľa § 715 ods. 3 Obchodného zákonníka ČR, jestliže banka vypoví smlouvu o běžném účtu proto, že majitel účtu porušil podstatným způsobem povinnosti ze smlouvy o běžném účtu, zaniká smlouva o běžném účtu dnem doručení výpovědi majiteli účtu. Výpověď musí být v tomto případě podána jako doporučená zásilka na adresu uvedenou ve smlouvě o běžném účtu. Odmítne-li adresát výpověď převzít nebo výpověď nebylo možné doručit, účinky doručení nastávají v den, v němž držitel poštovní licence vrátil výpověď bance.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka ČR, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákonníka ČR, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. (2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka ČR, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. (2) Ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti ( § 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy. (3) V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech

a povinnostech stran. (2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka ČR, ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcu možno vyhovieť len čiastočne V konaní mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 8.1.2008 vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to na základe uzatvorenej Zmluvy (Smlouva o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytovaní souvisejících produktů a služeb) v zmysle § 708 a nasl. Občianskeho zákonníka ČR, ktorou sa predchodca žalobcu zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť bežný účet v českých korunách odo dňa 8.1.2008, za čo sa žalovaný ako majiteľ účtu zaviazal platiť banke ceny za služby a produkty poskytované bankou podľa sadzobníka banky pre bankové obchody platného v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu. K zmluve o bežnom účte bola dňa 8.1.2008 zároveň uzatvorená Zmluva o úvere (Smlouva o poskytnutí úvěru na sporožirovém účtu) v zmysle § 711 v spojení s § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka ČR, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému k bežnému účtu úverový limit do výšky 5.000 Kč (tzv. kontokorent), z ktorého mohol žalovaný priebežne čerpať finančné prostriedky úhradami a platbami aj nad rámec vlastných finančných prostriedkov na účte, za čo sa zaviazal zaplatiť banke ceny za služby spojené s vedením kontokorentu podľa sadzobníka banky a tiež úroky z kontokorentu, ktorých výška bola stanovená v bode 2. Zmluvy o úvere ako 0% - ná odchýlka od referenčnej úrokovej sadzby označenej v Oznámení Českej sporiteľne ako Bežná sadzba. Ku dňu uzavretia zmluvy bola Bežná sadzba 15,90 %, neskôr sa zvýšila na sadzbu 18,90 % ročne, čo mal súd preukázané z Oznámenia Českej sporiteľne účinného od 19.5.2010. V zmluve sa uvádza, že táto bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ČR, súd však konštatuje, že v danom prípade sa zároveň jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka ČR, a to vzhľadom na charakter postavenia účastníkov Zmluvy a Zmluvy o úvere, kde na jednej strane vystupovala banka ako dodávateľ služby konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a na druhej strane fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu súd na právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o úvere aplikoval nielen ako lex generalis, ale posudzoval ho aj s prihliadnutím k ustanoveniam zák. č. 40/1964 Sb. (Občiansky zákonník platný na území ČR) vzťahujúcim sa k ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluvy, z ktorých vyplýva žalovaný nárok, sú zmluvami spotrebiteľského charakteru, a preto nie sú vyňaté spod režimu ochrany spotrebiteľa. Súd po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte a zmluva o úvere (kontokorente) na bežnom účte boli uzavreté platne. Žalovaný bol v zmysle Zmluvy o úvere povinný splatiť celú výšku kontokorentu vrátane úrokov a poplatkov do jedného roka od prvého čerpania kontorkoretnu, na základe čoho mu následne vzniklo právo opätovne čerpať kontokorent s tým, že musí byť uhradený najneskôr do jedného roka od opätovného čerpania nasledujúceho po úplnom splatení kontokorentu. Pre prípad prečerpania kontokorentu bol v zmluve dojednaný sankčný úrok vo výške stanovenej bankou v Oznámení o úrokových sadzbách, ktorý bol počítaný z nepovoleného debetného zostatku. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sankčná úroková sadzba bola vo výške 25 % ročne. Súd mal preukázané výpisom z osobného účtu žalovaného, že žalovaný kontokorent priebežne čerpal a dopĺňal (splácal). Za čerpanie kontokorentu boli žalovanému vyrubované úroky a poplatky, ktoré sa dňom ich splatnosti stávali súčasťou kontokorentu. Žalovaný sa od založenia účtu pravidelne dostával aj do prečerpania povoleného limitu, vždy ho však prijatými platbami vyrovnal, avšak od mesiaca jún 2010 vzniknutý nepovolený debet nevyrovnal, preto banka svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere v súlade s bodom 8. Zmluvy o úvere zosplatnila ku dňu 4.10.2010 z dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť neprekročiť dojednanú výšku kontokorentu a vyčerpaný kontokorent splatiť do jedného roka od jeho čerpania. Do zosplatnenia kontokorentu boli sankčné úroky počítané každý mesiac vždy zo sumy nepovoleného prečerpania (t.j. z rozdielu medzi konečným zostatkom a výškou povoleného limitu prečerpania 5.000 Kč), po zosplatnení boli sankčné úroky počítané z celej dlžnej sumy ku dňu

zosplatnenia vo výške 7.047,85 Kč, ktorá predstavovala nepovolený debetný zostatok ku dňu 4.10.2010. Uvedená suma istiny pozostávala z vyčerpaných súm v celkovej výške 4.746,92 Kč, z poplatkov v celkovej výške 2.029 Kč a z riadnych úrokov vo výške 271,93 Kč. Následne bol dlžný nepovolený debetný zostatok naďalej úročený sankčnou úrokovou sadzbou vo výške 25 % ročne. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (1.9.2011) celková dlžná suma bola 8.741,30 Kč a pozostávala z istiny 7.047,85 Kč a sankčných úrokov v celkovej výške 1.693,45 Kč.

Súd zistil z výpisu účtu žalovaného, že počas trvania zmluvného vzťahu mu bol vyrubený 6 x poplatok za upomienku 300 Kč, t.j. v celkovej výške 1.800 Kč, ktorý sa v súlade s bodom 3 Zmluvy o úvere stal súčasťou istiny. Súd má za to, že tieto poplatky sú pre žalovaného ako spotrebiteľa neprijateľné, neboli so žalovaným dojednané individuálne v zmluve o úvere, ale sú upravené len v Sadzobníku poplatkov Českej sporiteľne, a.s., ktorý však netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom navrhovateľ ako dodávateľ služby je oprávnený tento sadzobník poplatkov jednostranne meniť bez ohľadu na vôľu dlžníka. Podľa bodu 11.1 VOP, za služby poskytované bankou platí klient ceny podľa sadzobníka platného v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu alebo dohodnuté v príslušnej zmluve. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že banka je oprávnená sadzobník meniť s tým, že o týchto zmenách je povinná vhodným spôsobom klienta informovať a sprístupniť aktuálne znenie sadzobníka vo verejných priestoroch svojich obchodných miest. Banka je oprávnená viazať uzavretie obchodu alebo poskytnutie služby na zaplatenie ceny alebo jej časti. V zmysle bodu 2. Zmluvy o úvere, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby spojené s vedením kontokorentu podľa podmienok stanovených Sadzobníkom Českej sporiteľne pre bankové obchody platným v deň prevedenia spoplatňovaného úkonu. Súd v danom prípade zastáva názor, že pri zasielaní upomienok a výziev na zaplatenie sa nejedná o bankové služby poskytované klientovi, za ktoré by patrila banke odplata. Poplatok za upomienku vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané, teda nie je mu poskytnuté skutočné protiplnenie, banková služba, navyše výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a už na prvý pohľad podstatne prevyšuje skutočné náklady vynaložené v súvislosti s vyhotovením a zaslaním upomienok. Obdobne rozhodol Vrchný krajinský súd v Brandenburgu dňa 21.6.2006 č.k. , ktorým potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenia, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Pri zasielaní upomienok sa nejedná o služby spojené s vedením kontokorentu (ako je tomu napr. pri vedení kontokorentného účtu), ale tieto poplatky majú sankčný charakter. Vyrubené poplatky za upomienky a spôsob ich dojednania odkazom na sadzobník poplatkov spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, keďže ich prijal v rámci zmluvných podmienok a nemožno konštatovať, že by si ich individuálne vyjednal. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca nemal nárok účtovať si paušálne poplatky za upomienky, resp. započítavať úhrady žalovaného na už vyrubené poplatky za upomienky, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán k ujme spotrebiteľa (§ 56 a neboli so žalovaným dojednané individuálne, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vrátane príslušenstva (sankčného úroku 25 % ročne) z tejto sumy.

V ostatnej časti (okrem poplatkov za upomienky) žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi, a preto súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny 5.247,85 Kč (žalovaná istina 7.047,85 Kč ku dňu 1.9.2011 ponížená o vyrubené poplatky za upomienky vo výške 1.800 Kč) a na zaplatenie zmluvne dojednaných sankčných úrokov, a to kapitalizovaného sankčného úroku v sume 1.693,45 Kč, ktorý bol počítaný za obdobie od júna 2010 do 1.9.2011, kedy bola pohľadávka postúpená na žalobcu a ďalej na zaplatenie sankčných úrokov vo výške 25 % ročne z priznanej istiny 5.247,85 Kč od 2.9.2011. t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy, súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. určil dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď účastníci mali vo veci pomerný úspech, a to žalobca čistý úspech vo výške 58,82 % /úspech 79,41 % a neúspech 20,59 %/. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 20 € a trovy právneho zastúpenia v sume 124 € pozostávajúce z odmeny za tri úkony právnej služby á 26,56 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie vo veci samej), dvoch režijných paušálov á 7,81 € ku každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2013, jedne režijný paušál v sume 8,04 € k úkonu právnej služby vykonanému v roku 2014 a 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané

v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 10, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). Súd z takto vypočítaných trov právneho zastúpenia priznal žalobcovi náhradu vo výške čistého úspechu vo veci v sume 72,94 € /58,82 % zo sumy 124 €/. Rovnakým pomerom bola priznaná aj náhrada zaplateného súdneho poplatku, a to v sume 11,76 € /58,82 % zo sumy 20 €/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).