Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-778-2013.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/778/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného mal. Z. Z., Z.. XX.XX.XXXX, R.. V. Č..XX, XXX XX A. zast. matkou F.. D. Z., R.. V. Č.. XX, XXX XX A. práv. zast. JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, ul. Štúrová č. 20 proti povinnému U. Z., Z.. XX.XX.XXXX, L., XXX XX Q., U. / prechodne : R.. B. Č.. XX, XXX XX A. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Michal Fulka, Košická Polianka 237, 044 41 Košická Polianka pod č. Ex 72/2012 o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť maloletému oprávnenému bežné výživné vo výške 350,00 € mesačne od 18.12.2012 do budúcna s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnená sa podaným návrhom zo dňa 20.12.2012 domáhala u súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie výživného s prísl. na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I spis. zn. 17C/317/2009-109 zo dňa 18.10.2010.
Dňa 31.01.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/167472* zo dňa 22.3.2013.
Dňa 02.07.2013 doručil súdu súdny exekútor námietky povinného zo dňa 01.07.2013 proti exekúcii a trovám exekúcie, v ktorých uviedol, že oprávnený sa domáha bežného výživného vo výške 350 Eur mesačne od 18.12.2012, trov právneho zastúpenia pri exekúcií v sume 379,64 Eur, trov exekúcie oprávneného vo výške 11,06 Eur. Ďalej uvádza, že predbežné trovy exekúcie boli súdnym exekútorom vyčíslené vo výške 1.299,50 Eur a hotové výdavky 10,45 Eur spolu s DPH vo výške 1.569,85 Eur v polovičnej výške a v prípade neuhradenia pohľadávky vo výške 3.178,20 Eur, čím namieta výšku trov exekúcie, ktoré považuje za nesprávne. Výživné vo výške 350 Eur mesačne od 03.02.2011, malo byť povinnému uložené rozsudkom č. 17C/317/2009-109 zo dňa 18.10.2010, vydaným Okresným súdom Košice I. Uvádza, že bol podaný návrh na zníženie výživného dňa 10.10.2012, ohľadom ktorého prebieha pojednávanie na Okresnom súde Košice I sp.zn. 12P/183/2012 a z toho dôvodu sa domnieva, že po vydaní rozhodnutia , môže dôjsť k zastaveniu exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku a taktiež žiada o odklad exekúcie v zmysle ust.§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 36 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z., v konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec súdu.
Podľa ust. § 5 písm. g) zák.č. 549/2003 Z.z., v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu [Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)] okrem schválenia príklepu súdom.
V danom prípade o týchto námietkach rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 09.12.2013 č.k. 49Er/778/2013-27 tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol, námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu voči výroku, ktorým súd námietky povinného proti exekúcií zamietol ako aj námietky proti trovám exekúcie zamietol podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie písomným podaním zo dňa 30.12.2013, ktoré bolo súdu doručené osobne dňa 30.12.2013.
Podľa ust § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust § 202 ods. 2 OSP, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 50 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa ust § 374 ods. 4 veta prvá OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Prielom do citovanej zákonnej úpravy teda vnáša citované ust. § 374 ods. 4 veta prvá O.s.p., podľa ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Toto ustanovenie je v súlade s ust. č.l. 142 ods. 2 veta tretia Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov), podľa ktorého proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Podľa ust § 374 ods. 4 veta tretia OSP, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Ak teda v danom prípade o námietkach proti exekúcií a námietkam proti trovám exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 09.12.2013 č.k. 49Er/778/2013-27 tak, že námietky exekúcii zamietol, námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol, potom podaním odvolania v zákonom stanovenej lehote sa toto uznesenie, proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa, zrušilo (ex lege) a opätovne o námietkach rozhodne sudca.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa ust. § 46 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z. exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
Súd sa oboznámil s obsahom námietok povinného a po preštudovaní spisového materiálu dospel k názoru, že povinný preukázateľne svoju povinnosť z exekučného titulu neuhrádza riadne a včas a čiastkové plnenie ( platenie ) výživného sa nedá pomenovať riadnym plnením vyživovacej povinnosti, na ktorú bol povinný zaviazaný. Súd taktiež zobral pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že predmetom exekučného vymáhania je výživné pre deti, ktoré slúži na ich výživu a zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Súd ďalej zistil, že tohto času bolo právoplatne skončené konanie o znížení výživného vedeného Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 12P/183/2012 a súdny exekútor do budúcna bude postupovať pri vymáhaní vyživného v zmysle tohto rozhodnutia .
Námietky v exekúcii sú totiž obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a následne exekúciu zastaviť. Podľa tohto ustanovenia musí ísť o také skutočnosti uvádzané povinným, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom tohto exekučného konania (exekučného titulu), avšak ešte pred začatím exekučného konania a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ide o také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodina zák. č. 36/2005 Z.z. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine zák. č. 36/2005 Z.z. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Ak vymáhaná pohľadávka a trovy pôvodného konania boli uspokojené až po začatí exekučného konania, a teda exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej zastavení tak, že súdny exekútor
upustí od jej vykonania, ak spolu s istinou jej príslušenstvom boli uhradené aj všetky trovy exekučného konania.
Ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na zastavenie exekúcie. Ak po začatí exekučného konania povinný splnil pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonávania exekúcie upustí (ust. § 46 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z. z.) a exekúcie sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku, pretože ho súdny exekútor vymohol, exekúcie sa týmto vymožením končí, tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, že v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo vymoženiu nároku oprávneného. Ak povinný počas exekúcie vykoná čiastočné plnenie, nie je to dôvod, pre ktorý by exekučný súd exekúciu čiastočne zastavoval.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, zisteného skutkového stavu, súd námietky povinného zamietol, pretože návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu.
Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 21.06.2013.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie./ zákona účinného do 1.11.2013 /
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených zistil, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 27.6.2013 a námietky proti trovám exekúcie podal dňa 02.07.2013, teda v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote.
Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa §197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa §200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 201 ods. 1 Ex. por., predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
Podľa ust. § 201 ods. 2 Ex. por., účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Podľa ust. § 4 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
Podľa ust. § 5 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu pre jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
Podľa § 26 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému bežné výživné vo výške 350 € mesačne od 18.12.2012 do budúcna vždy do 20 dňa v mesiaci. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie vo výške 1.569,85 € ak dôjde k úhrade do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a 3.178,20 € po 14 dňoch, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z sa pri opakujúcich plneniach berie do úvahy trojročné plnenie. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti. Súd dáva do pozornosti súdnemu exekútorovi, aby podrobnejšie špecifikoval ďalšie trovy exekúcie v upovedomení o ďalších trovách exekúcie.
Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie.
Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Na základe uvedeného súd zistil, že ďalšie trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie , boli vyčíslil v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. nakoľko za základ na určenie odmeny podľa § 5 vyhl. Č. 288/1995 Z.z, sa považuje celá výška pohľadávky spolu s príslušenstvom a z toho následne vypočíta odmena .
Súd v zmysle vyššie uvedeného, rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.