Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: COPY PRINT GROUP, a.s., so sídlom Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 45 310 106, právne zastúpeného: XTEND Law & Tax s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Panónska cesta 9, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika, IČO: 51 662 710, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100357461/2020 zo dňa 5. februára 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 20.04.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“) č. 102346484/2019 zo dňa 02.07.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7.554,40 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2018.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a súčasne, že vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

3. Nesprávnosť právneho posúdenie podľa žalobcu spočíva v tom, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Žalobca mal za to, že splnil všetky zákonom stanovené náležitosti na odpočítanie dane uvedené v ust. § 49 až 51 Zákona o DPH, a teda opačné závery správcu dane nie sú v súlade s predmetnými ustanoveniami, nemôžu viesť k vydaniu rozhodnutia, ktoré zasahuje do sféry žalobcu neuznaním odpočtu DPH, a sú v rozpore so zákonom

o DPH. Žalobca poukázal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ako aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-142/11 a č. C-80/11 a č. C-353/03, C-355/03 a C-484/03. Žalobca poukázal na právne závery, podľa ktorých daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Žalobca vyjadril právny názor, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrnou praxou, najmä jej výkladom, významom a použitím v praxi, a teda aj s právnym poriadkom, ktorý je dotváraný výkladom právnych predpisov, a teda aj Daňového poriadku práve všeobecnými súdmi Slovenskej republiky a súdnymi orgánmi Európskej únie. Žalobca uviedol, že výklad pojmu „dokazovania“ v daňovom procese, ktorý žalovaný vykladá rozlične ako uvedené súdne závery, keďže jednotlivé závery, na ktorých správca dane postavil svoje rozhodnutie, sú nepreukázané tvrdenia. Žalobca v zásade nemá ako preukázať, že sa uvedené skutočnosti nestali (preukazuje to čo tvrdí, nie to, čo netvrdí), resp. vyvracať správcovi dane či žalovanému akékoľvek domnienky či pochybnosti, ktoré nie sú podložené žiadnym dôkazným prostriedkom. Iba vyslovením svojich tvrdení žalovaný automaticky neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný žiadnym dôkazom alebo hĺbkovou analýzou nepreukázal opak skutočností, ktoré uviedol Žalobca počas daňovej kontroly, či v rámci jednotlivých odvolaní, resp. ktoré vychádzajú z predložených dokladov. Žalovaný naviac oproti rozhodnutiu správcu dane iba uviedol, že faktúra neobsahovala údaje o množstve a druhu dodaného tovaru, a to aj napriek zrejmej odvolávke na dodacie listy, ktoré presne obsahovali množstvo, druh a cenu tovaru. Správca dane však v úplnom rozpore so záverom žalovaného vo svojom rozhodnutí skonštatoval na strane 14 Rozhodnutia DÚ Žilina: „Faktúry, hoci obsahujú všetky formálne náležitosti, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak v nich uvedené údaje preukázateľne odrážajú skutočnosť.“ Podľa žalobcu z vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane ani žalovaný nemajú jasno v tom, či predmetné faktúry sú alebo nie sú po formálnej stránke správne, keď správca dane jasne potvrdil, že všetky faktúry obsahujú formálne náležitosti vyžadované Zákonom o DPH. Žalobca vyslovil záver, že žalovaný sa mal dôkladne vysporiadať aj s dôkazmi predloženými žalobcom, t.j. faktúrami, výpoveďami konateľa žalobcu, a nie len skonštatovať, že sú všeobecné. Na jednej strane sa tak žalovaný oprel o formálne a nepotvrdené závery, aj keď nerozporuje reálnosť a existenciu tohto plnenia, na druhej strane však skonštatoval pri dokumentoch žalobcu, ktoré preukazujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov s predmetným plnením, že tieto dokumenty sú formálne v poriadku. Žalovaný tak podľa žalobcu nesprávne právne vec posúdil aj v kontexte vyššie citovaných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, keď jednému tvrdeniu, ktorý si sám zaobstaral priradil výrazne inú právnu silu a dôkazy predložené žalobcom (preukazujúce dodanie plnení) ani nehodnotil, iba sa obmedzil na konštatovanie, že majú formálnu povahu, a že žalobca nemohol nadobudnúť tento tovar podľa jeho názoru od spoločnosti YGAN TRADE. Žaloba uviedol, že v priebehu daňovej kontroly na výzvu správcu dane , tomuto predložil všetky doklady, ktoré od neho boli vyžiadané, ktorými jednoznačne preukázal nadobudnutie a dodanie jednotlivých tovarov. V posudzovanom prípade predložené faktúry odrážali skutočnosť, t. j. uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a nešlo len o ich formálno-právnu deklaráciu. Žalobca mal za to, že dokladmi predloženými DÚ Žilina v priebehu daňovej kontroly dostatočne preukázal, že k zdaniteľným obchodom skutočne došlo, keďže predložil všetky doklady, ktorými mal a mohol disponovať. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vykonal všetky kroky, ktoré sa od neho ako bežného hospodára, resp. prijímateľa služieb či plnení vyžadujú aj v zmysle právneho poriadku, pričom vykonal všetky kroky na preverenie svojho dodávateľa, a síce, že v čase uzavretia obchodu bola spoločnosť YGAN TRADE existujúcou spoločnosťou, nebola v likvidácii ani v konkurze (podľa výpisov jednotlivých spoločností z Obchodného registra), t. j. žalobca vykonal všetky kroky, ktoré možno objektívne požadovať, aby si svojho dodávateľa aj skutočne preveril. Žalobca vyslovil názor, že povinnosť požadovať po svojom dodávateľovi informácie o tom, kto je jeho dodávateľ a ako eviduje svoje tovary v účtovníctve alebo služby, ktoré žalobca nakupuje, by bolo v obchodných vzťahoch absolútne neštandardné, rovnako by nebolo ani povinnosťou dodávateľa, aby sa o takýchto skutočnostiach zveroval. Žalobca mal za to, že pri realizácii obchodných transakcií vynaložil v rámci bežného obchodného styku všetky prostriedky, ktoré sú mu objektívne umožnené (t. j. preveril subjekt z finančného pohľadu najmä v registri dlžníkov, preveril subjekt v tzv. systéme „FinStat“, preveril subjekt v Obchodnom vestníku a príslušnom Obchodnom registri, preveril subjekt v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, preveril subjekt v Zozname vymazaných platiteľov

DPH podľa ust. § 52 ods. 8 Zákona o DPH uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, preveril subjekt v Zozname daňových dlžníkov uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky). Zo všetkých týchto verených registrov je zrejmé, že spoločnosť YGAN TRADE spĺňala parametre bežnej obchodnej spoločnosti ergo tieto skutočnosti nedali dôvod vzniku akéhokoľvek podozrenia „neštandardnosti“ spoločnosti YGAN TRADE. Žalobca vyslovil názor, že nezodpovedá a nemôže znášať bremeno týkajúce sa spôsobu, akým sa dostal predmetný tovar do dispozície spoločnosti YGAN TRADE. Žalobca nemá rozsiahle právomoci, napr. také aké má správca dane, či žalovaný, a nemôže kontrolovať účtovné doklady svojich dodávateľov, ich obstarávacie procesy, personálnu alebo ekonomickú základňu tak ako to navodzuje/žiada správca dane, či žalovaný. Žalovaný napriek tomu spochybňuje odbornú starostlivosť žalobcu, ale vôbec neudáva, ako má žalobca postupovať, resp. aké konanie by už žalovaný hodnotil podľa jeho názoru ako dostatočne správne na preverenie svojho dodávateľa. Žalobca uviedol, že komunikácia medzi ním a dodávateľom prebehla elektronicky a telefonicky, tak ako pri veľkej väčšine obchodov, keď dostal cenovú ponuku na emailovú adresu ešte v roku 2018, tak ako dostáva množstvo iných ponúk, čo je úplne štandardné v danom obchodovaní. Žalovaný rozporuje, že táto mu nebola predložená. Avšak žalobca nemôže uschovávať všetky ponuky, ktoré dostane na email, čo je denne niekoľko desiatok pre jeho cca 50 zamestnancov. Podľa žalobcu obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou YGAN TRADE prebiehali úplne štandardne a spoločnosti si všetky povinnosti navzájom vždy plnili. Žalobca sa nesprával vôbec pasívne, a naopak vždy aktívne vyhľadával nových odberateľov a prijal opatrenia na predchádzanie vzniku škody (100% platby po dodaní a kontrole tovaru). Žalobca mal za to, že jednotlivé dokumenty - obhliadka na mieste, listinná výpoveď štatutára žalobcu a ústne pojednávanie so zástupcom žalobcu - ako dôkazné prostriedky preukazujú dodanie, avšak žiadny dôkaz nepreukazuje závery žalovaného, ktoré tento postavil na subjektívnych domnienkach a záveroch.

4. Žalobca nedostatočnosť odôvodnenia videl v tom, že žalovaný celý obsah svojich rozhodnutí postavil iba na princípe, že predmetné tovary neboli dodané dodávateľom, ale nijako svoje tvrdenia nepreukázal a nijakým spôsobom to neodôvodnil. Podľa žalobcu z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto iba všeobecne prebralo (skopírovalo) závery z rozhodnutia správcu dane a vôbec sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami v podanom odvolaní (t. j. námietkami právneho charakteru ani skutkového stavu). Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný porušil princíp právnej istoty pri vydaní rozhodnutia a v dôsledku konania žalovaného sa žalobca ocitol v stave právnej neistoty, keďže žalobca ako platiteľ dane splnil všetky svoje zákonom ukladané povinnosti pre aplikáciu práva na odpočítanie dane a žalovaný aj napriek tejto skutočnosti potvrdil rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv žalobcu. Uvedené rozhodnutie žalovaný vydal napriek tomu, že ani neosvedčil a nepreukázal žiadne skutočnosti smerujúce k porušeniu povinností Žalobcu, resp. skutočnosti, ktoré uviedol nie je možné považovať za dôvody súladné s právnym poriadkom. S ohľadom na uvedené, ako aj na zmätočnosť jednotlivých záverov prijatých žalovaným, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebolo relevantne zdôvodnené (dôvody nie je možné subsumovať pod platné a účinné predpisy v Slovenskej republike), na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojim tvrdeniam spochybňujúcim reálnosť obchodnej transakcie od dodávateľa mal žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

5. Žalobca ďalej uviedol, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. že správnymi orgánmi zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Žalobca poukázal na to, že počas daňovej kontroly predložil správcovi dane doklady preukazujúce správcom dane spochybňované zdaniteľné plnenia, a to nadobudnutie tovarov od spoločnosti YGAN TRADE, a to faktúry, dodacie listy, skladové príjemky, výdajky, ¨ výpisy z banky preukazujúcimi jednotlivé úhrady, pričom dodanie potvrdila aj výpoveď predsedu predstavenstva žalobcu akým spôsobom boli uzatvorené zmluvy, poskytnuté cenové ponuky a dohodnutá spolupráca. Žalobca uviedol, že právne predpisy Slovenskej republiky určujú žalovanému zistiť náležite skutkový stav veci, pričom je povinný dbať na všetky dôkazy a návrhy dôkazov a tieto hodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, aby bol náležite objasnený skutkový stav veci. Presnosť zistenia skutočného stavu, založená na okolnostiach nezávislých od žalobcu, nie je dostatočná. Žalobca mal za to, že žalovaný sa nedostatočne aj napriek námietkam uvedeným v odvolaní sa nevysporiadal s predloženými dôkaznými prostriedkami zo strany žalobcu. Žalovaný odôvodnil vydané rozhodnutie konaním inej obchodnej spoločnosti (resp. jej štatutára, aj napriek tomu, že má transakcie skúmať izolovane. S uvedenou argumentáciou v odvolaní a poskytnutými dôkaznými prostriedkami sa žalovaný žiadnym spôsobom nezaoberal. Podľa žalobcu z ním predložených dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného, možno konštatovať, že predložil dôkazné

prostriedky, ktoré spĺňajú kritériá vierohodnosti, správnosti a úplnosti, čím okrem iného dodržal všetky podmienky vedenia záznamov v súlade so zákonom o účtovníctve a Daňovým poriadkom. Žalobca poukázal na to, že bola preukázaná vierohodnosť faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko kontrolou dokumentov spoločnosti YGAN TRADE bola potvrdená existencia spoločnosti YGAN TRADE ako aj samotné faktúry, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybňuje. Žalobca vyjadril názor, že závery žalovaného vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý však nezodpovedá skutočnostiam, ktoré preukazujú dôkazy založené v administratívnom spise žalovaného, a sú jednoznačne s nimi v rozpore. Žalovaný podľa žalobcu spochybňuje transakciu nadobudnutia fakturovaných plnení na základe domnienok.

6. Žalobca videl podstatné porušenie ustanovení daňového poriadku nedodržaním postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré videl v tom, že predložil žalovanému všetky listinné dôkazy, rovnako uviedol aj ďalšie skutočnosti, čím vyčerpal všetky možnosti na preukázanie svojho dôkazného bremena. Tým, že žalovaný a správca dane nezískali dostatočné dôkazy, aby preukázali naplnenie skutočností, ktoré ich viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. neexistenciu dodania tovaru žalobcovi od spoločnosti YGAN TRADE, je táto dôkazná núdza na ťarchu žalovaného a v žiadnom prípade nesmie byť táto ťarcha prenesená na žalobcu.

7. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, to znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 100357461/2020 zo dňa 05.02.2020 ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi v zdaňovacom období september 2018 odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr č. , , , od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o., DIČ: 2120777681, IČO: 51768330, pričom predmetom dodávok boli tonery. Správca dane prijal záver , že na základe výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že u dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len o DPH) a na základe zisteného skutkového stavu neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr č. , č. , č. , /2018/09/068 od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o. z dôvodu porušenia a o DPH v nadväznosti na o DPH. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie o DPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť ( zákona o DPH). Odpočítanie dane nenastáva automaticky zo zákona, ale je právom platiteľa dane a je spojené s dôkaznou povinnosťou . o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie materiálnych aj formálnych podmienok, to znamená, že daňový subjekt musí preukázať že faktúry prípadné iné doklady, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane odrážajú skutočne realizované plnenia. Ustanovenie vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Samotná faktúra vrátane ostatných listín je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne plnenie. Faktúra obsahujúca náležitosti ustanovené o DPH môže byť použiteľná ako dôkaz len ak sa preukáže, že plnenia na nej uvedené boli skutočne realizované a to osobou uvedenou na faktúre.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca ako dôkaz predložil faktúry, ktorých prílohu tvorili dodacie listy a tiež príjemky tovaru na sklad. Predložené faktúry neobsahovali údaje o množstve a druhu dodaného tovaru alebo údaje rozsahu a druhu dodanej služby a neobsahovali ani jednotkovú cenu bez dane, čo sú povinné údaje, ktoré má obsahovať faktúra vystavená pre účely DPH podľa v o DPH. V predmete plnenia uvedenom na faktúrach bola odvolávka na dodací list s uvedením dátumu dodacieho listu. Predložené dodacie listy síce uvádzali množstvo a druh a cenu tovaru, ale neobsahovali žiadne identifikačné údaje o dodávateľovi, ktorý ich vystavil a nebolo na nich uvedené ani označenie faktúry, ku ktorej sa vzťahujú. To znamená, že podľa predložených dodacích listov sa nedalo identifikovať kto v skutočnosti predmetný tovar dodal. Pritom dodací list slúži ako potvrdenie o odovzdaní a prijatí tovaru v stanovenom množstve, druhu či kvalite, ktorým príjemca potvrdzuje prijatie tovaru od konkrétneho dodávateľa. Príjemky tovaru, ktorými deklaroval žalobca prijatie tovaru na sklad, neboli dôkazom o tom, že sa jedná o tovar od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o.. Správca dane preveroval zdaniteľné obchody a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o. Preverovaním u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z faktúr, ktorých si

odpočítal daň žalobca. Spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. bola nekontaktná. Podľa uzatvorenej zmluvy spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. nemala na adrese svojho sídla vytvorené také podmienky, ktoré by jej umožňovali vykonávanie ekonomických a obchodných aktivít spojených s predajom tovaru, prípadne jeho uskladnením. R. konateľ spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. nespolupracoval so správcom dane, nereagoval na predvolanie č. 100944189/2019 zo dňa 17.04.2019. Hoci predmetné predvolanie prevzal dňa 03.05.2019 na ústne pojednávanie, kde mal byť vypočutý ako svedok sa nedostavil, svoju neúčasť na ústnom pojednávaní neospravedlnil a ani nepredložil doklady, ktoré od neho požadoval správca dane v uvedenom predvolaní. Žalovaný mal za to, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu zo strany správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa o DPH u dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o., ktorý bol uvedený na faktúrach. Žalobca ako dôkaz o dodaní tovaru- tonerov predložil faktúry, na ktorých nebol uvedený konkrétny tovar ale v predmete fakturácie bola len odvolávka na dodací list s uvedením dátumu. Na predložených dodacích listoch nebola žiadna identifikácia dodávateľa, za stranu odovzdávajúceho bol uvedený len nečitateľný podpis bez uvedenia mena osoby, názvu spoločnosti. Na základe predložených faktúr a dodacích listov nebolo preukázané, že tovar bol dodaný dodávateľom YGAN TRADE, s.r.o.

9. K námietke žalobcu ohľadne preverenia obchodného partnera YGAN TRADE, s.r.o. žalovaný uviedol, že spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. (pôvodný názov Santorini, s.r.o.) bola novo založenou spoločnosťou, ktorá vznikla dňa 09.06.2018 a v období od 09.06.2018 do 22.08.2019, v ktorom bol konateľ M., pričom spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, preto preverovanie v registroch nemalo praktický význam. Žalobca však nevenoval pozornosť podstatnej skutočnosti, s kým za spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. uzatváral a dojednával obchody, nevedel uviesť pôvod tovaru, nevenoval pozornosť ani tomu, ako mu bol tovar prepravený, čo nevedel v konečnom dôsledku preukázať, čím znášal následky dôkaznej núdze. Takýmto konaním žalobca nepreukázal, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa, keď sa spoliehal len na skutočnosti, ktoré uvádzal jeho dodávateľ. Žalobca uzatvoril obchodný vzťah s novo vzniknutou spoločnosťou, ktorá bola zapísaná do obchodného registra len krátko pred uzatvorením predmetných obchodov (deň zápisu 09.06.2018) a pre žalobcu bola postačujúca komunikácia s touto spoločnosťou e mailom, čo napokon ani nepreukázal. Žalovaný na základe údajov získaných z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. nepodala za rok 2018 daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb ani nepodala účtovné závierky za rok 2018, ktoré nie sú zverejnené ani v verejne dostupnom registri účtovných závierok. Predložením faktúr vrátane príloh žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno, keďže faktúra predstavuje len formálny doklad o vykonaní predmetného obchodu. Predložené faktúry vzhľadom k všetkým zisteniam neboli relevantným dôkazom o tom, že došlo k dodaniu tovaru, tonerov, dodávateľom YGAN TRADE, s.r.o. Samotná existencia faktúr vrátane príloh ich zaúčtovanie v účtovníctve a uvedenie v povinných záznamoch pre DPH nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie dane musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov a to konkrétnym dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach v danom prípade spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o.. Podľa žalovaného žalobca bol povinný preukázať materiálny predpoklad plnenia, ktorým je samotné zdaniteľné plnenie. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Keďže nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru v deklarovanom rozsahu a to osobou uvedenou na faktúre, tejto osobe nevznikla daňová povinnosť podľa o DPH a následne nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle a o DPH v nadväznosti na od. 1 písm. a) o DPH.

10. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Úlohou správcu dane pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane je vychádzať nie len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je povinnosťou správcu udane zisťovať, od ktorého iného platiteľa žalobca tovar v skutočnosti

nadobudol . Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná , akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

11. K námietke nevysporiadania sa so všetkými dôkazmi žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol s ktorými konkrétnymi dôkazmi sa správca dane nevysporiadal. Taktiež žalobca neuviedol v čom žalovaný nesprávne a ne daňového poriadku a neuviedol ani o aké konkrétne subjektívne domnienky a závery oprel žalovaný svoje právne posúdenie. Žalovaný uvádza, že pri daňovej kontrole nebolo žalobcovi upreté žiadne právo vyplývajúce z daňového poriadku a správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na to, aby preukázal skutočnosti na základe ktorých si odpočítal daň z faktúr od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o., ktoré mali vplyv na správne určenie dane a sám žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno. Na základe vykonaného dokazovania správca dane prijal jednoznačný záver, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí. K žalobnej námietke, že žalovaný skopíroval do svojho rozhodnutia závery správcu dane a nevysporiadal sa s námietkami v odvolaní týkajúcimi sa právneho a skutkového charakteru žalovaný konštatoval, že žalobca v súdnej žalobe vôbec neuviedol s ktorými námietkami sa žalovaný nevysporiadal.

12. K rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-142/11 a C80/11 a rozsudok v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) žalovaný poznamenal, že uvedené rozsudky sa vzťahujú na prípady podvodného konania, čo nie je posudzovaný prípad odvolávajúceho sa, a preto ich nie je možné aplikovať. V rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a C-80/11, C-142/11 sa uvádza, že uplatnenie nároku na odpočet na vstupe povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Žalovaný mal za to, že dané rozsudky nie je možné použiť v prípade žalobcu, nakoľko správca dane nepreveroval reťazec spoločností a dôvodom neuznania odpočítania dane nebolo podvodné konanie ale neuznanie odpočítania dane z dôvodu porušenia o DPH, nakoľko nebola preukázaná základná podmienka nároku na odpočítanie dane, ktorou je vznik daňovej povinnosti.

13. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného. Poukázal na to, že nevie ovplyvniť, čiže dodávateľ mal tzv. virtuálne sídlo, najmä pri predaji na diaľku nemá ani dôvod zisťovať aké má sídlo. Svedeckú výpoveď p. N. označil za irelevantnú, keďže tento nebol konateľom dodávateľa v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, čo je aj zrejmé z úplného výpisu z obchodného registra. Vo vzťahu k výsluchu svedka p. H., uviedol, že išlo o dôkazný prostriedok navrhnutý správcom dane a je iba právom daňového subjektu sa zúčastniť svedeckej výpovede. Žalobca nevidel svoju účasť ako nevyhnutnú. Žalobca zotrval na argumentácii, že predložil všetky doklady, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať. Žalovaný spochybnil obsah faktúr. Všetky nevyhnutné náležitosti obsahoval dodací list (čo uviedol aj žalovaný), kde bol presný počet jednotiek tovaru. Dokumenty predstavovali technickú jednotu listiny a sumu zhodnú s faktúrou, t. j. námietka o nepriraditeľnosti je účelová. K spochybňovanému podpisu uviedol, že podpis sa na faktúre nevyžaduje a na dodacom liste je podpis šoféra dodávateľa. Žalovaný spochybnil reálnosť dodania, avšak ničím to nepodložil. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU C 78/12 a v ňom vyjadrené právne závery ako aj na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.06.2011.

14. Krajský súd v Žiline ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom

pojednávaní ( ). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech:

15. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní zotrval na správnosti záverov vlastného rozhodnutia a správcu dane a žiadal žalobu zamietnuť.

16. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. č. 100357461/2020 zo dňa 5. februára 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č č. 102346484/2019 zo dňa 02.07.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume 7.554,40 eur za zdaňovacie obdobie september 2018 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa YGAN trade, s.r.o..

17. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia september 2018, ktorá bola začatá dňa 17.01.2019 na základe oznámenia o daňovej kontrole, pričom o jej výsledku bol vyhotovený protokol č. 102105640/2019 zo dňa 06.09.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 19.09.2019.

18. V protokole bolo uvedené, že kontrolou účtovných, daňových a iných dokladov bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry, ktorú vyhotovil daňový subjekt YGAN TRADE, s.r.o., pričom konkrétne išlo o dodávateľské faktúry:

- č. s dátumom vyhotovenia dňa 27.09.2018 (dátumom dodania 26.09.2018) v celkovej sume 10.569,60 eur, z toho základ dane 8.808,- eur a DPH vo výške 20 % v sume 1.761,60 eur,

- č. s dátumom vyhotovenia dňa 30.09.2018 (dátumom dodania 30.09.2018) v celkovej sume 9.564,- eur, z toho základ dane 7.970,- eur a DPH vo výške 20 % v sume 1.594,- eur

- č. s dátumom vyhotovenia dňa 30.09.2018 (dátumom dodania 24.09.2018) v celkovej sume 12.016,80 eur, z toho základ dane 10.014,- eur a DPH vo výške 20 % v sume 2.002,80 eur

- č. s dátumom vyhotovenia dňa 30.09.2018 (dátumom dodania 24.09.2018) v celkovej sume 13.176,- eur, z toho základ dane 10.980,- eur a DPH vo výške 20 % v sume 2.196,- eur predmetom ktorých bolo dodanie tonerov.

19. Správca dane v rámci protokolu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal pochybnosti o reálnosti dodania tovaru spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o.. Správca dane po posúdení preverovaných účtovných dokladov konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt COPY PRINT GROUP, a.s. si uplatnil odpočítanie dane v sume 7 554,40 Eur z faktúr č. , č. , č. a č. od spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o., pričom vecné plnenie z predmetných faktúr nenastalo a faktúry boli bez reálneho plnenia. Vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo spoločnosťou uvedenou na faktúrach. Kontrolovaný daňový subjekt vo veci dodania tovaru spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o. nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly relevantné dôkazy o tom. že tovar mohol skutočne dodať práve dodávateľ YGAN TRADE, s.r.o. uvedený na samotných faktúrach. napriek vzneseným pochybnostiam správcu dane kontrolovaný daňový subjekt nenavrhol žiadne dôkazy vo svoj prospech. Žalobca sa k protokolu v lehote ani dodatočne nevyjadril.

20. Správca dane vydal dňa 11.10.2019 prvostupňové rozhodnutie č. 102346484/2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.554,40 eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017, pričom správca dane dospel k záveru, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo spoločnosťou uvedenou na faktúrach. Kontrolovaný daňový subjekt vo veci dodania tovaru spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o. nepredložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly relevantné dôkazy o tom, že tovar mohol skutočne dodať práve dodávateľ YGAN TRADE, s.r.o. uvedený na samotných faktúrach. Napriek vzneseným pochybnostiam správcu dane kontrolovaný daňový subjekt nenavrhol žiadne dôkazy vo svoj prospech, ani nenavrhol nové spôsoby dokazovania, ktoré by mal správca dane vykonať, okrem tých, ktoré už boli správcom dane v priebehu daňovej kontroly vykonané a nebolo žiadnym spôsobom z jeho strany preukázané, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 7 554,40 Eur podľa ustanovenia S 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na S

51 ods. I písm. a) v znení neskorších predpisov. Správca dane mal za to, že na preukázanie hodnovernosti dodania tovarov postačujúce doloženie faktúry a dodacích listov, ale aj preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu, a to práve dodávateľom YGAN TRADE, s.r.o.. Skutočnosť, že daňový subjekt COPY PRINT GROUP, a.s. preukazuje nárok na odpočítanie dane faktúrami od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o. ešte neznamená, že tento v skutočnosti dodanie tovarov aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle ustanovenia 19 ods. I zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov aj daňová povinnosť. Správca dane pri svojich záveroch o nedodaní tovaru subjektom uvedeným na faktúre vychádzal z vykonaného dokazovania, a to najmä z nasledovných skutočností: Daňový subjekt YGAN TRADE, s.r.o. má na adrese Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto zazmluvnené registračné sídlo spoločnosti s poskytovateľom VIRTUAL OFFICE BRATISLAVA s.r.o„ IČO: 47906057, Bratislava. V rámci zmluvného vzťahu má poskytovateľ splnomocnenie na preberanie a úschovu doporučených zásielok, o ktorých je spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. informovaná emailom alebo SMS správou, ako aj na označenie poštovej schránky (Odpoveď na dožiadanie č. 100588158/2019/9104401/1va zo dňa 07.03.2019). Daňový subjekt YGAN TRADE, s.r.o na adrese sídla Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto reálne nesídli, nemá tu žiadne kancelárske a prevádzkové priestory, ani žiadnych zamestnancov, na adrese sídla spoločnosti sa nikto nezdržiava, je to spoločnosť nekontaktná a nezastihnuteľná, so správcom dane nespolupracuje a nekomunikuje, neplní si svoje daňové a oznamovacie povinnosti voči správcovi dane, nepredkladá vyžiadané účtovné a daňové doklady, nepodáva daňové priznania, na výzvy správcu dane nereaguje. Spoločnosť vznikla dňa 09.06.2018 zápisom do obchodného registra pod názvom Santorini, s.r.o. so sídlom v Prešove na Exnárovej ulici 29, v čase od 09.06.2018 do 20.09.2018 bol konateľom M.. Dňa 20.09.2018 došlo v tejto spoločnosti k zmene obchodného názvu, sídla a osoby konateľa na spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, konateľ R. H.. Svedok M. N., bývalý konateľ spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. (do 20.09.2018 Santorini, s.r.o.) v období od 09.06.2018 do 20.09.2018 vo svojej výpovedi do zápisnice uviedol, že predložené faktúry on nevyhotovil, ani nikomu ich neodovzdal, nevedel uviesť kto predložené faktúry vystavil a podpísal, nevedel uviesť, či sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o.. K vyfakturovaným dodávkam tovaru nevedel uviesť nič, uviedol len, že nepozná spoločnosť COPY PRINT GROUP, a.s., v čase dodania tovaru nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, tovar uvedený na predložených faktúrach a dodacích listoch spoločnosti COPY PRINT GROUP, a.s. nedodal (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101006389/2019 zo dňa 30.04.2019). R. H., konateľ daňového subjektu YGAN TRADE, s.r.o., je osoba nekontaktná a nezastihnuteľná ako štatutárny zástupca uvedenej spoločnosti sa nezdržiava na sídle právnickej osoby, na písomné výzvy a predvolania správcu dane nereaguje, hoci zásielky preberá, nepredkladá správcovi dane výzvami vyžiadané účtovné a daňové doklady, nie je zastihnuteľný ani na adrese trvalého pobytu. Správca dane poukázal na skutočnosť, že z Odpovede na dožiadanie č. 101500792/2019 zo dňa 18.06.2016 (Dožiadanie č. 100831194/2019 zo dňa 09.04.2019) vyplynulo, že nebolo možné zo strany dožiadaného správcu dane preveriť požadované skutočnosti týkajúce sa spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. prostredníctvom svedeckej výpovede súčasného konateľa R. H., nakoľko svedok R. H. sa k ústnemu pojednávaniu svedeckej výpovede nedostavil a nepredložil vyžiadané účtovníctvo spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o., svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil a jeho účasť na ústnom pojednávaní nedokázalo zabezpečiť ani predvedenie príslušníkm Colného úradu Košice. Daňový subjekt YGAN TRADE, s.r.o. nepredložil žiadnu svoju daňovú a účtovnú evidenciu, ani svoje účtovné a daňové doklady, ktoré si vyžiadal dožiadaný správca dane z titulu šetrenia predmetnej veci prostredníctvom Dožiadaní č. 100753217/2019 zo dňa 29.03.2019 a č. 100831194/2019 zo dňa 09.04.2019. Keďže účtovníctvo spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. nebolo počas daňovej kontroly predložené ani bývalým, a ani súčasným konateľom, nebolo možné overiť, či faktúry č. , č. , č. a č. boli v ňom riadne zaúčtované a daň z pridanej hodnoty bola z uvedených faktúr daňovým subjektom priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období do štátneho rozpočtu. Správca dane taktiež nemohol overiť ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. mohla reálne dodať tovar, ktorý bol predmetom dodávateľských faktúr č. , č. , č. a č. 2018/09/068. Z údajov informačného systému FS SR správca dane zistil, že daňový subjekt YGAN TRADE, s.r.o., nepodal daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 2018, t. j. za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 ktoré bol povinný podať do lehoty troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. do dňa 01.04.2019 a platiteľ tak neurobil ani po výzve správcu dane na predloženie daňového priznania. Tiež správca dane z údajov informačného systému FS SR zistil, že podľa daňových priznaní DPH je platiteľ YGAN TRADE, s.r.o. spoločnosť, ktorá pri vysokých obratoch vykazuje malé daňové povinnosti, resp. malé nadmerné odpočty, napriek tomu,

že ide o spoločnosť, ktorá nemá žiadnych zamestnancov, nemá žiadne kancelárske a prevádzkové priestory, na adrese sídla spoločnosti sa nikto nezdržiava. Všetky vyššie uvedené zistenia naznačujú a poukazujú na to, že spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. nie je funkčný daňový subjekt, ktorý by reálne uskutočňoval ekonomickú činnosť, spoločnosť vykazuje všetky znaky nefunkčného „schránkového" subjektu, ktorý si neplní daňové povinnosti, nepodáva daňové priznania, nespolupracuje so správcom dane, je nekontaktný a nezastihnuteľný. P., predseda predstavenstva žalobca, sa podľa písomných odpovedí na otázky uvedené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101570921/2019 zo dňa 27.06.2019 (elektronické podanie č. 6/11570972/2019 zo dňa 12.07.2019) nikdy osobne s obchodným partnerom YGAN TRADE, s.r.o. nestretol, hoci obaja obchodní partneri sídlia v Bratislave, neuviedol ani identifikáciu osoby, s ktorou obchody dohadoval. Podľa P.. S. E. celá obchodná spolupráca a komunikácia medzi COPY PRINT GROUP, a.s. a YGAN TRADE, s.r.o. mala prebiehať mailovou poštou dohodnutie obchodov, ponuky tovaru, objednávky tovaru, zasielanie faktúr. Mailovú komunikáciu ako dôkaz daňový subjekt správcovi dane nepredložil. P. E. k preprave tovaru vedel uviesť len to, že bola vykonaná kuriérom, alebo dodávateľom na jeho vlastnom aute, žiadne iné informácie k tomu uviesť nevedel. Potvrdené doklady o preprave tovaru kuriérskou spoločnosťou ako dôkaz daňový subjekt nepredložil. Písomné odpovede P.. S. E., predsedu predstavenstva kontrolovaného daňového subjektu na otázky č. I až č. 17 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101570921/2019 zo dňa 27.06.2019) sú všeobecnými a neurčitými tvrdeniami, tvrdeniami bez reálneho materiálneho základu a dôkazov preukazujúcich tvrdenia, a nie je možné z nich vyvodiť závery, ktoré by potvrdzovali reálne dodanie tovarov pre daňový subjekt COPY PRINT GROUP, a.s. od spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. Daňový subjekt COPY PRINT GROUP, a.s. sa ústnych pojednávaní so svedkom M. a svedkom R. nikdy nezúčastnil a svoju neúčasť na ústnych pojednávaniach nijakým spôsobom správcovi dane neospravedlnil. V tejto súvislosti správca dane poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ nevyužil svoje právo podľa 25 ods. 4 daňového poriadku byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť svedkovi počas ústneho pojednávania otázky. Správca dane v rozhodnutí tiež zdôraznil, že z odpovedí P. vyplynulo, že komunikácia medzi dodávateľom YGAN TRADE, s.r.o. a žalobcom prebiehala emailom, avšak emailovú komunikaciu nepredložil a nedokázal identifikovať ani osobu, ktorá komunikovala za osobu dodávateľa.

21. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí so závermi správcu dane uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú založené výlučne na skutočnostiach súvisiacich s dodávateľom (YGAN TRADE, s. r. o.), pričom nespochybnil, že predmetné tovary a služby boli skutočne dodané. Žalobca namietal, že preukázal dodanie tovaru Preukázal zdaniteľné plnenie nadobudnutia tovaru - tonerov všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré mohol a mal k dispozícii, t. j. faktúrou od dodávateľa, príjemkou na sklad, výdajkou zo skladu, bankovým výpisom preukazujúcim úhradu faktúry na strane dodávateľa, a následného dodania týchto tovarov odberateľom a so ziskom. Žalobca ďalej namietal, že dodávka bola preukázaná výpoveďou P. s ktorou sa správca dane nesprávne vysporiadal. K e-mialovej komunikácii uviedol, že komunikoval pravdepodobne cez emailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>, pričom objednávka bola telefonická, alebo písomná. Žalobca poukázal na to, že je veľkou obchodnou spoločnosťou s dlhoročným pôsobením na trhu, zamestnávajúca veľký počet zamestnancov a plniaci si svoje daňové povinnosti. Obrat predstavuje niekoľko miliónov eur ročne, a teda nie je v jeho možnostiach uchovávať každú korešpondenciu. Pri realizácii obchodných transakcií vynaložil v rámci bežného obchodného styku všetky prostriedky, ktoré sú mu objektívne umožnené (t. j. preveril subjekt z finančného pohľadu najmä v registri dlžníkov, preveril subjekt v tzv. systéme „FinStat“, preveril subjekt v Obchodnom vestníku a príslušnom obchodnom registri, preveril subjekt v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, preveril subjekt v Zozname vymazaných platiteľov DPH podľa ust. § 52 ods. 8 Zákona o DPH uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, preveril subjekt v Zozname daňových dlžníkov uverejnenom na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky). Zo všetkých týchto verených registrov je zrejmé, že spoločnosť YGAN TRADE spĺňala parametre bežnej obchodnej spoločnosti. Tiež uviedol, že si tovar riadne prevzal a skontroloval, čo sa od neho ako od bežného hospodára v pozícii kupujúceho vyžaduje aj v zmysle právneho poriadku. Keďže neexistuje register hnuteľných vecí nemal ako skontrolovať vlastnícke právo k dodávanému tovaru, ktoré bona fide nadobudol do svojej dispozície a aj vlastníckeho práva. Skutočnosť, či tovar nadobudla spoločnosť legálne, resp. či tovar v rámci evidencie a účtovného výkazníctva evidovala spoločnosť YGAN TRADE tak ako jej prikazuje právny poriadok a účtovné štandardy nie je v objektívnej možnosti Daňového subjektu, tak ako ani skutočnosť, či bude následne takáto spoločnosť spolupracovať so Správcom dane. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že vzhľadom na to, že Správca dane spochybňoval

overenie si spoľahlivosti dodávateľa, čo považuje za náležitú opatrnosť, je nutné opätovne konštatovať, že pri objemoch obchodnej činnosti žalobcu iné konanie ako kontrola všetkých verejných registrov, nie je objektívne dobre možná. Zároveň tento obchod predstavoval minimálnu časť obchodných transakcií Daňového subjektu v danom kalendárnom roku. Žaloba mal za to, že prijal všetky opatrenia, ktoré po ňom môžu byť oprávnene požadované, aby zabezpečil, že operácia, ktorú uskutoční, nebude spochybňovaná. Daňový subjekt má za to, že je nutné konštatovať, že urobil všetky opatrenia, ktoré možno po ňom objektívne požadovať, k tomu, aby si svojho dodávateľa preveril. Žalobca mal za to, že Správca dane sa nevyrovnal s preukázanými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z dôkazov predložených Daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly. Správca dane nesprávne vyhodnotil predložené dôkazné prostriedky v ich vzájomných súvislostiach a svojim postupom porušil základné zásady daňového konania, najmä zásadu zákonnosti a zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nemá byť bezbrehá, ale má odzrkadľovať skutočný stav. Voľné hodnotenie dôkazov síce je založené na subjektívnom princípe, avšak je podriadené objektívnemu právu.

22. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 05.02.2020 napadnutým rozhodnutím č. 100357461/2020 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a celý priebeh konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia ako aj námietky uvedené v odvolaní žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preveroval realizáciu dodania v zmysle predmetných faktúr, pričom predložené neobsahovali údaje o množstve a druhu dodaného tovaru alebo údaje rozsahu a druhu dodanej služby a neobsahovali ani jednotkovú cenu bez dane, čo sú povinné údaje, ktoré má obsahovať faktúra vystavená pre účely DPH podľa . o DPH. V predmete plnenia uvedenom na faktúrach bola odvolávka na dodací list s uvedením dátumu dodacieho listu. Predložené dodacie listy síce uvádzali množstvo a druh a cenu tovaru, ale neobsahovali žiadne identifikačné údaje o dodávateľovi, ktorý ich vystavil a nebolo na nich uvedené ani označenie faktúry, ku ktorej sa vzťahujú, čo znemožnilo identifikáciu osoby, ktorá predmetný tovar dodala. Dodací list slúži ako potvrdenie o odovzdaní a prijatí tovaru v stanovenom množstve, druhu či kvalite, ktorým príjemca potvrdzuje prijatie tovaru od konkrétneho dodávateľa. Príjemky tovaru, ktorými deklaroval žalobca prijatie tovaru na sklad, neboli dôkazom o tom, že sa jedná o tovar od dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o. Hoci na príjemkách bola odvolávka na číslo faktúry od dodávateľa YGAN TRA , s.r.o., nakoľko tovar ktorý bol prijatý na sklad nebolo možné odsúhlasiť na predmet plnenia uvedený na faktúrach, nakoľko na nich nebol uvedený druh tovaru, množstvo a jednotková cena. Žalovaný ďalej uviedol, že napriek rozsiahlemu preverovaniu vykonaného správcom dane, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z faktúr, ktorých si odpočítal daň odvolávajúci sa . Spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. (pôvodne s názvom Santorini, s.r.o.) bola zapísaná do obchodného registra dňa 09.06.2018 . V období keď bol jej konateľom M. N. (konateľ od 09.06.2018 do 22.08.2018) spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť' a jej obchodné meno bolo Santoriny, s.r.o .. V čase keď boli vystavené faktúry od spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o., bol jej konateľom R.. Na základe zmluvy zo dňa 21.08.2018 si spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. zriadila registračné sídlo na adrese Dunajská 8, Bratislava. Na adrese Dunajská 8, Bratislava mala spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. predplatené služby od spoločnosti Virtual Office Bratislava, s.r.o., ktoré zahŕňali zápis adresy sídla, označenie poštovej schránky, preberanie a úschova poštových zásielok, preposielanie zásielok, používanie rokovacej miestnosti maximálne 6 hodín v mesiaci. Podľa uzatvorenej zmluvy spoločnosť YGAN TRADE, s.r.o. nemala na adrese svojho sídla vytvorené také podmienky, ktoré by jej umožňovali vykonávanie ekonomických a obchodných aktivít spojených s predajom tovaru, prípadne jeho uskladnením. R. konateľ spoločnosti YGAN TRADE, s.r.o. nespolupracoval so správcom dane, nereagoval na predvolanie č. 100944189/2019 zo dňa 17.04.2019. Hoci predmetné predvolanie prevzal dňa 03.05.2019 na ústne pojednávanie, kde mal byt' vypočutý ako svedok sa nedostavil, svoju neúčasť na ústnom pojednávaní neospravedlnil a ani nepredložil doklady, ktoré od neho požadoval správca dane v uvedenom predvolaní. Menovaného svedka sa nepodarilo predviesť Colným úradom Košice. O vypočutí svedkov bol písomne upovedomený odvolávajúci sa, ktorý tým, že nevyužil právo byt' prítomný pri výpovedi svedka sa ukrátil o možnosť klásť svedkovi otázky. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu zo strany správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa DPH u dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o., ktorý bol uvedený na faktúrach. K predloženým faktúram žalovaný uviedol, že na nich nebol uvedený konkrétny tovar ale v predmete fakturácie bola len odvolávka na dodací list s uvedením dátumu. Na predložených dodacích listoch nebola žiadna identifikácia dodávateľa, za stranu odovzdávajúceho bol uvedený len nečitateľný podpis bez uvedenia mena osoby, názvu spoločnosti. Na základe predložených faktúr a dodacích listov nebolo preukázané, že tovar bol dodaný dodávateľom YGAN TRADE, s.r.o. P.. S.

E., štatutárny zástupca odvolávajúceho písomne zodpovedal na otázky, ktoré boli pôvodne kladené splnomocnenému zástupcovi pri ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 27.06.2019. P.. S. E. vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestretol s konateľom dodávateľa YGAN TRADE, s.r.o., R. a ani neuviedol osobu, s ktorou komunikoval v rámci obchodných vzťahov so spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o.. Hoci tvrdil, že ponuka, objednávky a obchodná spolupráca so spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o. prebiehala na základe mailovej komunikácie, žiadne dôkazy k tomu nedoložil. Nepredložil ani dôkazy, ktorými by preukázal ako mu bol tovar prepravený. Podľa vyjadrenia P.. E. prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ a odvolávajúci sa neviedol žiadnu evidenciu o preprave. Podľa žalovaného žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť prevereniu svojho dodávateľa, keď nevie uviesť s kým jednal za dodávateľa, pričom nepredložil ani emailovú prípadne písomnú komunikáciu, na ktorú sa odvoláva. Žalovaný poukázal na skutočnosť že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane, t.j. je iniciátorom odpočítania DPH. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byt' nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že mu bol dodaný tovar spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o., preto pochybnosti správcu dane boli oprávnené a správca dane postupoval správne, keď v kontrolovanom zdaňovaco období neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z predmetných faktúr. K žalobcom poukazovanej judikatúre žalovaný uviedol, že dané rozsudky nie je možné použiť v prípade odvolávajúceho sa nakoľko správca dane nepreveroval reťazec spoločností a neuznanie odpočítania dane bolo z dôvodu nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u priameho dodávateľa a nie z dôvodu podvodného konania.

23. Podľa veta prvá o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

24. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

26. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

34. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

35. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť YGAN TRADE, s. r. o. ako dodávateľ žalobcu dodala pre žalobcu tovar uvedený na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený.

36. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

37. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

38. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

39. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a tovar reálne dodaný ( ) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom YGAN TRADE, s. r. o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takýmto dodaním tovaru tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.

40. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar a služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, ktorá nemala personálne, materiálne ani majetkové pomery na zabezpečenie dodávok, pričom konateľ spoločnosti, ktorý mal zabezpečiť dodávky je nezastihnuteľný a predchádzajúci konateľ nevedel k veci nič uviesť. Rovnako ako sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne danej dodávky a nepredložil taký doklad, ktorý by bezpochyby preukazoval reálne vykonanie dodávky spoločnosťou YGAN TRADE, s. r. o., pričom nebol schopný predložiť ani emailovú komunikáciu, prípadne písomné objednávky a nevedel stotožniť ani osobu, s ktorou za dodávateľa komunikoval. Ďalšou podstatnou okolnosťou je, že dodávateľ YGAN TRADE, s.r.o., nepodala daňové priznanie za rozhodný rok 2018. Vzhľadom na krátkosť existencie spoločnosti dodávateľa YGAN Trade, s.r.o., ktorá zmenila konateľa a majiteľa podľa obchodného registra v piatok 21.09.2018 (podľa údajov z obchodného registra), pričom obchody boli realizované nasledujúci týždeň od utorka 24.09.2018 (dátum dodania na faktúre č.2018/09/068) do nedele 30.09.2018 (dátum dodania na faktúre č.2018/09/059), bola na mieste zvýšená opatrnosť zo strany žalobcu, ak takto nepostupoval (nezachoval si objednávky, emailovú komunikáciu), tak neobstojí tvrdenie, že ustál dôkazné bremeno a preukázal ním tvrdené skutočnosti. Správny súd konštatuje, že dodávka podľa faktúry č.2018/09/059 bola uskutočnená v nedeľu 30.09.2018, a teda vzhľadom na uvedené by žalobca mal mať na čas dodávky bližšie informácie, prípadne svedkov, ktoré si uvedene preberanie tovaru pamätali. Odhliadnuc od uvedeného správny súd konštatuje, že z obsahu dodacieho listu k faktúre č.2018/09/068 vyplýva, že neboli dodané tonery, ale použité stroje, čomu svedčí aj označenie jednotlivých dodaných kusov tovarov a rozdiel s ostatnými faktúrami, kde sú označené tovary. Súčasne z dodacieho listu k faktúre č.2018/09/068 plynie zásadne iná cena produktov napr. XEROX 3635 v cene 120,- eur kus ako z ostatných dodacích listov k faktúram napr. č.2018/09/067, kde toner do XEROX 3635 stal 42,10 eur za kus. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca v priebehu daňovej kontroly neuviedol všetky informácie správne, že boli dodané len tonery, keď z dodacieho listu plynie dodanie aj použitých strojov, resp. že ak sa dohodli na cenách tieto sa dodžiavali pri následných dodávkach (viď odpoveď na otázku č. 6. P.). Správny súd tiež konštatuje,

že je neštandardné v obchodnom styku nepoznať pôvod tovaru, nakoľko odberateľ v danom prípade preberá plnú zodpovednosť za prípadné nároky z vád tovaru a zo škody spôsobenej takýmto tovarom, čo nie je obozretný prístup podnikateľa. Ďalej k predloženým príjemkám súd konštatuje, že tieto sú všetky datované na 25.10.2018, t.j. približne mesiac po skutočnom dodaní tovaru. Správny súd k námietke žalobcu, že je veľkou spoločnosťou s vysokým obratom, a preto nemá z archivovanú emailovú komunikáciu s dodávateľom správny súd uvádza, že táto nemôže v danej situácii obstáť, nakoľko práve vyššie obraty by mali primäť žalobcu k takým opatreniam v oblasti zabezpečovania archivácie svojich prípadov, aby vedel v styku so správnymi orgánmi obhájiť svoj postup, nakoľko pamäťová zložka pracovníkov zohľadňujúc aj ich možnú fluktuáciu môže byť natoľko oslabená, že len písomné doklady (vrátane emailov) vedia preukázať tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca takýmto dokladmi nedisponuje a predkladá len neúplné faktúry (bez riadnych náležitostí), ktoré nie sú dostatočne preukázané v procese preverovania, vystavuje sa riziku tak ako v tomto prípade, že neunesie dôkazné bremeno. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou YGAN TRADE, s.r.o. a o neobozretnom prístupe žalobcu v tomto posudzovanom obchodnom prípade.

41. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby žalobca nemal vedomosť o tom s kým komunikoval vzhľadom na odstup času a súčasne o komunikácii nemal žiaden dôkaz. Naopak, od predstaviteľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a zdokladovať svoje obchody, a to nielen v rozsahu komu tovar predáva, ale i od koho tovar nakupuje. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie september 2018 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v a a . V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YGAN TRADE, s. r. o.., čím porušil a a . Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne.

42. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, čím mali byť porušené jeho práva vyplývajúce z daňového poriadku, zo , je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Vo vzťahu k porušeniu Daňového poriadku správny súd konštatuje, že správca dane na pojednávaní dňa 27.06.2019 jednoznačne vyjadril pochybnosti o realizácii obchodov medzi žalobcom a dodávateľom YGAN TRADE s.r.o., pričom v rámci položených otázok žiadal žalobcu o predloženie dôkazov k obchodom, o ktorých mal pochybnosti, čo vyjadrujú aj v časti opatrenia a závery, kde žalobcovi bolo uložené, aby doložil doklady a odpovede na otázky č. 1 až 17. Správny súd má ďalej za to, že správne orgány náležite zistili skutkový stav, keď dospeli k záveru, že nebolo preukázaná dodávka tovaru subjektom uvedeným na faktúrach, a že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Rovnako tak má správny súd za to, že závery správnych orgánov uvedené v rozhodnutiach zodpovedajú obsahu administratívneho spisu a majú v ňom oporu, pričom vec správne orgány aj správne posúdili na podklade zisteného skutkového stavu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnili.

43. K námietke o presúvaní dôkazného bremena správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech

alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Aj túto žalobcovu námietka uvedenú v správnej žalobe hodnotí správny súd ako nedôvodnú.

44. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

45. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom YGAN TRADE, s. r.o.. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia , potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach. Tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so spoločnosťou, ktorú si dostatočne nepreveroval, ani sa reálne nezaujímal o jej materiálno- technické či personálne vybavenie, aby sa presvedčil, či je schopná požadované dodania realizovať, neprejavil náležitú mieru opatrnosti, čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Dôveryhodnosť obchodných partnerov by mala byť primárnou podmienkou každého podnikateľa (daňového subjektu) pri vstupovaní do obchodných vzťahov, pretože slobodným výberom obchodného partnera preberá daňový subjekt plnú zodpovednosť za ekonomické a právne dôsledky svojich rozhodnutí. Akým spôsobom si v každom jednotlivom obchodnom prípade daňový subjekt svojich obchodných partnerov vyberá a preveruje, je v podmienkach slobodného trhu len na ňom.

46. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec

právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

47. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

48. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žaloby zamietol.

50. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

- na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

- účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom

- rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

- v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

- vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

- nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

- patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

- sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

- nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.