Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Csp-43-2022.pdf
PDF · 104.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu : Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému : H. G. nar. XX.X.XXXX, H. č. XXX v konaní o zapl. 158,82 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 158,82 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca zastúpený splnomocneným právnym zástupcom (plná moc s osvedčovacou doložkou v spise č.l. 8 až 11 spisu) podal žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Komárno dňa 24.5.2022, a v ktorej žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 158,82 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil svoj dlh, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 24.11.2017 (t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Predmet pohľadávky žalobcu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumu po zosplatnení. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania. K žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom.
2. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom dňa 3.6.2022, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/43/2022-55, dňa 14.6.2022, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto Okresný súd Komárno uznesením sp. zn. 4Csp/43/2022-67, dňa 21.7.2022 predmetný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
3. Súd vykonal relevantné procesné úkony podľa § 177 ods. 1 CSP a nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie dňa 12.10.2022, na ktorom zistil, že žalovaný neovláda slovenský jazyk a preto odročil pojednávanie na termín 28.11.2022, kde zabezpečil tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak. Na pojednávaní dňa 28.11.2022 súd postupom podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie, pričom konštatoval neprítomnosti oboch strán sporu, ktoré sa nedostavili na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mal predvolanie riadne vykázané dňom 19.10.2022, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.11.2022. Žiadal, aby súd pojednával a rozhodol vo veci samej v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaný na pojednávaní taktiež nebol prítomný, neospravedlnil svoju neúčasť, termín pojednávania bral na vedomie na pojednávaní dňa 12.10.2022. Svoju neúčasť neospravedlnil. Žaloba mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP dňa 21.9.2022. Predvolanie na termín pojednávania a poučenia
súdu o procesných právach a povinnostiach boli žalovanému doručené postupom podľa § 116 ods. 3 CSP, pri použití § 106 ods. 1 písm. a) a § 112 CSP. Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Csp/43/2022-69, zo dňa 21.7.2022 bolo doručené žalovanému dňa 12.7.2022 tak, ako to vyplýva zo spisu (č.l. 74 spisu).
4. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
5. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v žalobe uviedol a dôkazmi preukázal, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX dňa 24.11.2017 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku (t.j. spotrebiteľský úver na zakúpenie tovaru) vo výške 402,75 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (stavebný materiál - Závitorez). Kúpna cena tovaru bola 447,50 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 10 % t.j. 44,75 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume po 20,16 eur, a to až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 483,84 eur (uvedené bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej sumy (bez akontácie) 322,56 eur. Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 28.8.2019 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25.10.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda podľa názoru žalobcu súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do podania žaloby na súd žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 8.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 161.- eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 17,80 eur si žalobca v spore neuplatňoval. Súčasťou pohľadávky žalobcu neboli ani náklady, ktoré mu vznikli
v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca teda taktiež neuplatňoval v tomto konaní. Na základe uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného tvorili istina (bez akontácie), náklady na vymáhanie, a odpočítané prijaté úhrady (bez akontácie) t.j. dlžná suma 481,38 eur + 2,18 eur - 322,56 eur = 161.- eur. Tento evidovaný zostatok pohľadávky obsahoval aj zmluvnú pokutu a keďže si ju žalobca neuplatňoval celková žalovaná istina bola ustálená sumou 158,82 eur, pričom žalobca v rámci príslušenstva žaloval už iba zákonné úroky z omeškania.
6. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti a vo veci samej sa vôbec nevyjadril v rámci sporu.
7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter úverovej zmluvy, teda o absolútny obchod, ide však zároveň aj o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, pretože žalobca uzatváral túto zmluvu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 OZ, keď konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ, nakoľko nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca mal s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. XMCdo/XX/XXXX), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Na základe uvedeného súd teda dospel k záveru, že žalobca v rámci svojho procesného útoku v žalobe, ako aj v dôkazoch predložených súdu preukázal skutočnosti ním uvedené (bližšie viď. odsek 5. tohto rozsudku, ktoré súd už nebude v tejto časti rozsudku opakovať), ktoré neboli žalovaným žiadnym spôsobom namietané. Právne súd poukazuje na zákonné ustanovenia uvedené v odseku 7., ako aj procesné ustanovenia uvedené v odseku 4. tohto rozsudku s tým, že opak tvrdení žalobcu v predmetnom konaní v rámci dokazovania žalovaným nebol preukázaný. Žalovaný bol v spore procesne pasívny, žalobca naopak aj skutkovo preukázal dôvodnosť podanej žaloby v celom rozsahu teda skutkovo, aj právne, pričom súd opätovne poukazuje na okolnosti a skutočnosti uvedené v odseku 5. tohto rozsudku. Z uvedených dôvodov vyhovel žalobe v časti žalovanej istiny v celom rozsahu jej uplatnenia.
9. Podľa § 517 ods. 1 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením nároku žalobcu je 0 %. Na základe uvedeného má žalobca okrem istiny podľa zákonných ustanovení uvedených v odseku 9., ako aj v nariadení nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Podľa § 517 ods. 2 OZ si teda môže v rámci konania uplatniť ako príslušenstvo, úrok z omeškania, vo výške 5 % p. a. (t. j. 0 % + päť percentuálnych bodov). Úrok z omeškania je uplatnený voči žalovanému
odo dňa omeškania s úhradou tej ktorej faktúry, teda odo dňa nasledujúceho po dni (dátume), ktorý je uvedený na príslušnej faktúre ako dátum splatnosti. Na základe uvedeného a vyššie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase omeškania, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu tak, ako je to vyššie uvedené a uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s uvedenými a platnými zákonnými ustanoveniami, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v celom rozsahu jeho uplatnenia.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Zásada úspechu v spore sa premieta v citovanom ustanovení § 255 ods. 1 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech proti žalovanému, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na citované ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.