Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451, zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o zaplatenie 9.131,73 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania vo výške 547,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.259,16 € na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.131,73 € s príslušenstvom.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel dňa 23.01.2014 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu Č.. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/OndKa (ďalej len „kúpna zmluva“), na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému pozemok, parcelu X.-O. č. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J., ktorej bol výlučným vlastníkom. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom R. Č.. XX/ XXXX M. D. XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil Znalecký ústav: Stavebná fakulta STU, pričom znalec stanovil jednotkovú cenu vo výške 83,41 EUR/m2 pozemku. V znaleckom posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely X.-O. č. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J. vo výške 228.293,17 €. Podľa čl. IV bod 4.2., druhý odsek, prvá veta kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej a uvedenej podľa ods. 4.1. a predstavovala sumu 273.951,80 € s DPH, z čoho 20 % DPH predstavuje sumu 54.790,36 €. Žalobca predložil žalovanému faktúru č. 201401 na sumu 283.083,53 €, ktorú však žalovaný odmietol uhradiť, pričom poukazoval na jej nesprávnu výšku. Žalobca žalovanému opätovne doručil faktúru pričom uviedol, že postup žalovaného pri pripočítavaní navýšenia (koeficientom 1,2) ku kúpnej cene pozemkov bez DPH, tzn. k sume 190.244,31 € je nesprávny, ako aj, že postup žalovaného je rozpore so v spojení s z ktorého vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH, tzn. z ceny určenej znaleckým posudkom z ktorej je potrebné odpočítať DPH. V zmysle bol však žalobca povinný k navýšeniu pripočítať (a aj štátu odviesť) sumu DPH, a to vo výške 9.131,73 € (20% zo sumy 45.658,63 €). Keďže

v trhovej cene pozemkov stanovených znaleckým posudkom, tzn. v sume 228.293,17 € bola zahrnutá DPH, a to vo výške 38.048,86 €, celková výška DPH tak predstavuje sumu vo výške 47.180,59 € (38.048,86 € + 9.131,73 €). Sumu DPH vo výške 47.180,59 € už žalobca odviedol daňovému úhradu. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 273.951,80 €, má žalobca za to, že žalovaný je žalobcovi dlžný ešte sumu vo výške 9.131,73, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 283.083,53 € a sumou 273.951,80 €.

Žalovaný dňa 22.01.2015 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k návrhu žalobcu kde uviedol, že na zaplatenie žalovanej sumy neexistuje právny titul, nakoľko sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 273.951,80 € s DPH. Pokiaľ žalobca požaduje okrem tejto sumy ešte nejaké ďalšie peňažné plnenie, tak je potrebné konštatovať, že na takéto plnenie tu nie je právny titul. Podstatnou otázkou na ktorú žalobca vo svojej žalobe poukazuje je právne posúdenie spôsobu výpočtu DPH z kúpnej ceny. Hoci samotná kúpna zmluva obsahuje nesprávnosť v písaní a počítaní ohľadne presného učenia sumy DPH z kúpnej ceny, táto skutočnosť na celkovej dohodnutej kúpnej cene nič nemení nakoľko sa jej výška sa určuje v súlade s osobitnými predpismi (najmä o DPH) a jej správny výpočet nie je viazaný na sumu DPH uvedenú v kúpnej zmluve. V danom prípade bolo v zmluve jasne dohodnuté, že kúpna cena je už s DPH, pričom konkrétne stanovuje, že súčasťou ceny stanovenej znalcom je obvykle daň z pridanej hodnoty. Celková cena pozemku určená znalcom teda predstavuje sumu 228.293,17 €. Následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k návrhu kúpnej ceny, ktorú žalobca akceptoval. Otázku DPH a jej zahrnutia v znalcom určenej cene vyriešil znalec tak, že uviedol: „Všeobecná hodnota pozemkov v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane dane z pridanej hodnoty.“ V prípadoch, ak je cena v kúpnych zmluvách, z ktorých znalec pri porovnávaní vychádza cenou s DPH, tak potom aj cena určená znalcom musí byť logicky cenou s DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu vypočítanú zo sumy s DPH je potrebné opäť pripočítať DPH, tak skutočná suma ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 % ako predpokladá zákon.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 23.01.2014 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému pozemok, parcelu X.-O. č. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J., ktorej bol výlučným vlastníkom. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX M. D. XX.XX.XXXX na jednotkovú cenu vo výške 83,41 EUR/m2 pozemku. Podľa čl. IV bod 4.2., druhý odsek, prvá veta kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej podľa ods. 4.1. a predstavovala sumu 273.951,80 € s DPH. V súlade s kúpnou zmluvou predložil žalobca žalovanému originál kúpnej zmluvy a faktúru Č.. XXXXXX na sumu 283.083,53 €, avšak žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi vrátil s tým, že faktúra obsahuje nesprávnu výšku sumy. Žalovaný naviac poukázal na skutočnosť, že „Keďže cena určená znaleckým posudkom je 228.293,17 € s DPH(cena podľa posudku bez DPH je 190.244,31 €), tak cena podľa posudku bez DPH predstavuje po navýšení koeficientom 1,2 sumu 228.293,17 €, ktorá je stále bez DPH. Následne pripočítaním 20 % DPH vo výške 45.658,63 € k tejto sume vznikne výsledná suma s DPH vo výške 273.951,80 €. V tejto sume je potom logicky započítaná tak DPH zo znalcom vypočítanej ceny (vo výške 38.048,86 €) ako aj DPH z navýšenia kúpnej ceny 0,2 násobkom (vo výške 7.608,77 €).“ Žalobca následne opätovne zaslal žalovanému faktúru na sumu 283.083,53 € pričom mal za to, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH, tzn. z ceny určenej znaleckým posudkom z ktorej je potrebné odpočítať DPH. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca trval na úhrade sumy vo výške 283.083,53 €, ktorá pozostávala zo sumy 228.293,17 € (trhová cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom), zo sumy 45.658,63 € (navýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom) a zo sumy 9.131,73 € (DPH zo sumy 45.658,63 €). Žalovaný s uvedeným nesúhlasil, nakoľko neexistuje právny titul a zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 273.951,80 € s DPH. V prípadoch, ak je cena v kúpnych zmluvách, z ktorých znalec pri porovnávaní vychádza cenou s DPH, tak potom aj cena určená znalcom musí byť logicky cenou s DPH. Žalovanému nebolo zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k záveru, že bonifikácia sumy s DPH je čiastkou bez DPH, a teda pokiaľ žalobca žiada od žalovaného akékoľvek ďalšie plnenie, neexistuje k nemu právny titul. Faktúra vystavená žalobcom je len daňovým dokladom, ktorým mal v danom prípade

zodpovedať právnemu titulu - kúpnej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany vzájomne záväzne dohodli na výške kúpnej ceny. Pokiaľ žalobcom vystavená faktúra nezodpovedá dohodnutej kúpnej cene, tak ide o nesprávne vystavený daňový doklad. Tento však sám o sebe nezakladá akékoľvek oprávnenie žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie sumy, na ktorej sa zmluvné strany nedohodli a k zaplateniu ktorej teda neexistuje právny dôvod.

Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu. Ďalej uviedol, že v súlade s kúpnou zmluvou vystavil žalovanému faktúru na sumu 273.951,80 € a k tomu pripočítal 20 % DPH, t.j. 54.790,36 €. Táto faktúra mu bola žalovaným vrátená potom, ako si uvedomil, že došlo k zmene. Keď doteraz predával pozemky v mene inej spoločnosti bola určená cena pozemkov v znaleckom posudku bez DPH.V tomto prípade bol znalecký posudok urobený spolu s DPH, takže vychádzal z toho, že dohodnutá kúpna cena je 273.951,80 €, ktorá pozostáva zo sumy 228.293,17 € a z navýšenia 45.658,60 €. Predpokladal, že došlo zo strany žalovaného ku chybe pri uvedení celkovej sumy DPH vo výške 54.790,36 € a keďže DPH bola vyššia ako správne mala byť, ku kúpnej cene 273.951,80 € v súlade s čl. 5 kúpnej zmluvy, posledná veta dopočítal v zmysle zákona o DPH sumu DPH vo výške 9.131,73 € ako sumu dane z navýšenia, to znamená zo sumy 45.658,63 €. S kúpnou cenou súhlasil tak ako je uvedená v kúpnej zmluve, t.j. 273.951,80 € s DPH s tým, že v zmysle čl. 5 zmluvy a v súlade so zákonom o DPH ku kúpnej cene prirátal DPH vo výške 20 % ale len z navýšenia t.j. z 45.658,63 €. Spolu DPH na faktúre bola vo výške 47.180,59 €, čiže menej ako je v kúpnej zmluve (54.790,36 €).

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že postup žalovaného je v rozpore so v spojení s ust. stavebného zákona z ktorého vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanie nehnuteľností sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, t.j. v posudzovanej veci sa koeficientom 1,2 v zmysle ust. stavebného zákona mala navýšiť trhová cena pozemku, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 228.293,17 €, a teda o sumu 45.658,63 €. Následne z toho bol žalobca ako platiteľ dane povinný odviesť sumu DPH vo výške 9.131,73 €. Nespochybňuje, že cena určená znaleckým posudkom je cena s DPH, avšak zákonné znenie stavebného zákona hovorí, že náhrada sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Súčasne uviedol, že na preukázanie uvedených tvrdení môže predložiť aj inú kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že navýšenie koeficientom 1,2 bolo zo sumy určenej znaleckým posudkom. Ide o obdobnú, resp. totožnú zmluvu ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným a kúpna cena bola v zmysle znaleckého posudku vo výške 216.637,38 € a následne navýšená koeficientom 1,2, čo predstavovalo dohodnutú kúpnu cenu vo výške 259.964,85 €.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia pričom ďalej uviedol, že pokiaľ bola v zmluve jasne, zrozumiteľne a konečne určená cena vrátané DPH, potom na platbu nad rámec akejkoľvek dohodnutej kúpnej ceny nie je právny nárok. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ním vystavenú faktúru, je potrebné uviesť, že táto nekorešponduje s uvedenou kúpnou cenou a výsledná fakturovaná cena je iná ako konečná kúpna cena v zmluve. Súčasne poukázal na to, že určenie, či cena určená v znaleckom posudku je s DPH alebo bez DPH je v konkrétnom prípade vždy na znalcovi. V posudku predloženom žalobcom sa doslova uvádza, že všetky vstupné údaje na porovnávanie sú uvedené bez DPH, a teda aj logicky hodnota musí byť určená bez DPH. Naopak v posudku ktorý bol podkladom spornej kúpnej zmluvy sa výslovne uvádza, že všeobecná hodnota je určená s DPH a v častiach posudku, na ktoré žalovaný odkazuje vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že vstupné údaje pre výpočet boli dané s DPH. Zásady elementárnej logiky vedú k tomu, že pokiaľ sa koeficient navýšenia vypočítava z ceny s DPH, tak aj tento musí DPH logicky obsahovať. Opačné závery by viedli v konkrétnom prípade k dvojitému zdaneniu a k obohateniu predávajúceho. Pokiaľ žalobca neustále poukazuje na iné kúpne zmluvy, tak ich znenie je z pohľadu právneho posúdenia v tomto konaní irelevantné, nakoľko pripustenie znenia iných kúpnych zmlúv ako dôkazov nemôže obstáť, keďže by sa musela prezumovať ich správnosť.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa , cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

Podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1, 2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ako „stavebný zákon), vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2014 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Podľa o cenách, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi.6). Podľa čl. IV bod 4.1 kúpnej zmluvy, cena nehnuteľnosti uvedenej v čl. III ods. 3.1. tejto zmluvy je stanovená a popísaná v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX M. D. XX.XX.XXXX vo výške 228.293,17 € s DPH. Podľa čl. IV bod 4.2, druhý odsek kúpnej zmluvy, dohodnutá kúpna cena je 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej a uvedenej v ods. 4.1 tejto zmluvy a predstavuje sumu 273.951,80 EUR s DPH. Súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému pozemok, parcelu X.-O. č. XXXXX/X - K. Y. K. T.J. XXXX J., ktorej bol výlučným vlastníkom. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku na jednotkovú cenu vo výške 83,41 EUR/m2 pozemku. V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva, kde si účastníci vzájomne dohodli výšku kúpnej ceny stanovenej znaleckým posudkom. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pričom podpis účastníkov na kúpnej zmluve reflektuje ich vôľu uzatvoriť zmluvu, a je teda zrejmé, že v prípade akýchkoľvek výhrad mohol žalobca uplatniť svoje námietky k zmluvným dojednaniam, v danom prípade voči kúpnej cene, čo však neurobil a zmluvu bez výhrad podpísal. Predmetnú kúpnu zmluvu teda účastníci konania podpísali, pričom žiaden z nich nemal voči stanovenej výške kúpnej ceny predmetu kúpy výhrady. Štatutárny zástupca, ktorý bol v danom prípade osobou oprávnenou predmetnú zmluvu uzatvoriť neexistenciu akýchkoľvek výhrad potvrdil aj pojednávaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný splnil svoj záväzok, ktorý spočíval v úhrade sumy vo výške 273.951,80 €, a to v zmysle čl. IV. ods. 4.2 kúpnej zmluvy. Akýkoľvek ďalší nárok žalobcu je v posudzovanej právnej veci nárokom, ktorý nemá oporu v zákone, a teda na tento nárok neexistuje právny titul.

Žalobca v priebehu konania na podporu dôvodnosti svojho nároku opieral svoje tvrdenia aj o predchádzajúce zmluvy uzatvorené so žalovaným pričom uviedol, že žalovaný vo všetkých ostatných prípadoch pri bonifikácii kúpnej ceny postupoval tak, že navýšenie koeficientom 1,2 vypočítal zo sumy určenej znaleckým posudkom, a teda žalobca ako predávajúci vo faktúre vyfakturoval k dohodnutej kúpnej cene DPH z pozemku, ako aj DPH z navýšenia. Súd k predmetnému vyjadreniu žalobcu, ako aj ním predloženým zmluvám uvádza, že z hľadiska právneho posúdenia v tomto konaní nemajú uvedené tvrdenia, ako ani žalobcom predložené zmluvy žiadny význam, nakoľko je zrejmé, že s týmto konaním skutkovo nesúvisia a naviac ich správnosť by musela byť prezumovaná, a teda súd sa nimi nezaoberal a považoval ich za irelevantné.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že pri navýšení znalcom určenej ceny ktorej súčasťou je už DPH, a to koeficientom 1,2 je potrebné naviac pripočítať opätovne DPH, t.j. že žalobca bol povinný odviesť DPH nie len z pozemku vo výške 38.048,86 €, ale aj z príspevku ktorý predstavoval sumu vo výške 45.658,63 € čo v tomto prípade predstavuje sumu 9131,73 € sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného a dospel k záveru, že v prípade ak suma ktorú stanovil znalec ako všeobecnú hodnotu nehnuteľností obsahuje DPH, potom je zrejmé, že akýkoľvek násobok tejto sumy bude obsahovať DPH, a to vždy v rovnakom pomere ( 20 % DPH). Uvedené má súd za preukázané aj z vypracovaného znaleckého posudku, kde je v závere výslovne uvedené, že všeobecná hodnota je určená s DPH.

Naviac je potrebné brať ohľad aj na výslovný účel zmluvy sledovaný zmluvnými stranami, kde sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena je vrátane DPH. V opačnom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia o cenách, ktoré hovorí, že súčasťou ceny je aj DPH, ak sa strany nedohodnú inak. V danom prípade je však zrejmé, že účastníci konania sa v čl. IV bod 4.2 jasne dohodli, že kúpna cena DPH obsahuje. Uvedený spôsob vyjadrenia zmluvne dohodnutej kúpnej ceny a DPH obsiahnutý v kúpnej zmluve považuje súd za dostatočne určitý. Súd dospel v záveru, že dohoda o zmluvnej cene je v zmluve konštruovaná tak, že cena zahŕňa DPH, a teda pokiaľ by mal žalovaný žalobcovi na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH opätovne pripočítať DPH (čo by bolo v zrejmom rozpore s dohodnutou kúpnou cenou), došlo by k dvojitému zdaneniu, t.j. k zdaneniu sumy ktorá už DPH obsahuje, a tým následne k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v úhrade kúpnej ceny nad rámec zmluvy v dôsledku nesprávnych výpočtových postupov žalobcu pri fakturácii.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a teda súd návrh žalobcu v celkom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 547,50,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 1259,16 eur.

Podľa , , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1259,16 €, a to za štyri úkony právnej pomoci: – prevzatie a príprava zastúpenia (19.01.2015) – podanie na súd - písomné vyjadrenie (20.01.2015) – 2x účasť na pojednávaní ( 24.02.2015, 14.05.2015) tarifa za úkon á 253,94 €; režijný paušál 4x 8,39 €; t. j. spolu s 20% DPH 1259,16 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.