Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., pracovisko D., dieťa rodičov: matky K. a otca W., o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. augusta 2022, č.k. -170, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. - o lehote splatnosti nedoplatku na zročnom výživnom m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do 26.04.2022 v sume 629,68 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, až do jeho úplného zaplatenia, s povinnosťou zaplatiť prvú splátku do 15. dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.

Ž i a d e n z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do 26.04.2022 v sume 629,68 eur povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach vo výške 10,- eur pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 19.07.2021 bol Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou doručený návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému O. Z. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, a to počnúc dňom podania návrhu na súd, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. O. na 190,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -133 zo dňa 26.04.2022, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -78 zo dňa 13.01.2022 zmenil vo výrokoch I., III. a IV., tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prospech maloletého zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 19.07.2021 a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a V. - o nedoplatku na výživnom a o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne celkovej sumy, ktorú otec od podania návrhu zaplatil na výživnom). Matka maloletého dieťaťa po vrátení veci na pojednávaní uviedla, že predložila súdu bločky o otcom zaplatených čiastkach (do

januára to bolo 90,- eur, potom dva mesiace otec uhradil 220,- eur, potom 90,- eur a 200,- eur), nad rámec ktorých súm na výživu maloletého nič neuhradil. Matka trvala na tom, aby bolo dlžné výživné splatené v troch splátkach, resp. do troch mesiacov. Záverom matka uviedla, že maloletý sa s otcom nestretáva, pretože nechce. Rovnako otec nejaví o maloletého záujem. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že čo sa týka platenia výživného, pridržiava sa toho, čo uviedol predtým a preukázal predloženými blokmi. Nad rámec uvedených súm inak na výživu maloletého neprispel, za mesiac 08/2022 zaplatil 200,- eur. Nesúhlasí, aby bol nedoplatok na výživnom splatený do troch mesiacov. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že čo sa týka nedoplatku na zročnom výživnom, ponecháva podmienky jeho zaplatenia na rozhodnutí súdu.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané (z dokladov predložených otcom aj matkou), že nedoplatok otca maloletého dieťaťa na výživnom pre maloletého O. za obdobie od 19.07.2021 do 26.04.2022 predstavuje sumu 629,68 eur. Matka maloletého dieťaťa žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého dieťaťa uhradiť nedoplatok na výživnom v tejto výške v lehote 3 mesiacov, otec nesúhlasil. Z vykonaného dokazovania (zohľadňujúc zárobkové, majetkové i osobné pomery otca, ako i uvádzané a preukázané mesačné výdavky) podľa názoru súdu prvej inštancie vyplynulo, že nie je v možnostiach otca maloletého dieťaťa, aby v lehote 3 mesiacov uhradil nedoplatok na zročnom výživnom v celkovej výške 629,68 eur, čo by predstavovalo mesačne priemerne sumu 210,- eur (len na dlhu na výživnom), ktoré by otec bol povinný hradiť popri bežnom výživnom určenom v sume 190,- eur mesačne. Spolu by tak mesačne otec po dobu 3 mesiacov matke hradil sumu 400,- eur, čo je pri preukázanom čistom mesačnom príjme otca zo zamestnania vo výške cca 802,- eur v podstate polovica jeho príjmu a bez ďalších finančných aktív je podľa názoru súdu (zohľadňujúc aj preukázané mesačné výdavky otca), úhrada výživného v takejto výške pre neho reálne nemožná. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 629,68 eur v mesačných splátkach po 10,- eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“).

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že súdom určený nedoplatok za rozhodné obdobie, výšku ktorého nerozporovala, bude uložený otcovi dieťaťa splácať popri bežnom výživnom v splátkach ak nie do troch mesiacov, tak minimálne po 30,- eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. Dôvodila, že pokiaľ súd prvej inštancie povolil otcovi splátky zameškaného výživného vo výške 10,- eur mesačne, znamenalo by to, že zročné výživné bude týmto spôsobom otec dieťaťa splácať ďalších 5 rokov a 3 mesiace, čo je podľa nej neakceptovateľné, keďže splátky na výživné dieťaťa majú prichádzať do úvahy len vo výnimočných prípadoch, teda tam, kde sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Na strane otca došlo od posledného pojednávania k zmene pomerov v tom, že uzatvoril nové manželstvo, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá má príjem 435,- eur, tiež manželka otca dieťaťa má príjem aj z iných činností, otec tiež predal nehnuteľnosť, kúpil si rodinný dom, na ktorý si vzal hypotekárny úver, ktorý t.č. platí sumou cca 280,- eur mesačne. Je vlastníkom motorového vozidla a má vyživovaciu povinnosť len voči maloletému O.. Jeho príjem je cca 750,- až 900,- eur mesačne, súd neprihliadol na pravidelné nadčasy otca dieťaťa, ktoré predstavujú čiastku 200,- až 300,- eur mesačne nad mesačný príjem, preto podľa jej názoru otec je spôsobilý splácať výživné vo vyšších splátkach. Na nákladoch na bývanie sa má otec podieľať spolu so svojou manželkou, keďže spolu bývajú. Poukazuje na ust. , ktorým je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je potrebné túto splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, dlhšia lehota môže byť stanovená len výnimočne v odôvodnených prípadoch, v okolnostiach toho-ktorého konkrétneho prípadu. Akceptuje, že pokiaľ to finančná situácia otca nedovoľuje, lehota na zaplatenie splátok zročného výživného môže byť aj dlhšia ako 1 rok, nie však viac ako 5 rokov, ako by tomu bolo, pokiaľ by boli akceptované splátky výživného, ktoré stanovil súd prvej inštancie.

5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. S návrhom matky prezentovaným v odvolaní nesúhlasí, keďže mu to finančná situácia neumožňuje. Pokiaľ matka argumentuje nadčasmi, ide o pohyblivý a nepravidelný príjem, preto z neho nemožno vychádzať. Pokiaľ ide o jeho terajšiu manželku, tá má len jeden príjem, naviac sa jej zvýšili výdavky na starostlivosť o XX-ročného syna, ktorého má vo svojej výchove a ktorý nastúpil na strednú športovú školu. Nie je pravdou, že je majiteľom motorového vozidla. Súd by mal prihliadať na skutočnosť,

že matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, a teda sa logicky na chode domácnosti podieľajú spoločne.

6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), bez nariadenia pojednávania (a contrario ) po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa v napadnutej časti výroku I. - o lehote splatnosti nedoplatku na zročnom výživnom zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky v tejto časti na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom (629,68 eur) za obdobie od účinnosti jeho zvýšenia predchádzajúcim rozhodnutím (rozsudkom KS v Trenčíne zo dňa 26.04.2022 č.k. -113), t.j. od 19.07.2022 do 26.04.2022 (do doby rozhodnutia o nedoplatku), ktorý otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným.

9. Odvolateľka (matka) namieta, posúdiac obsah odvolania, nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v časti o splatnosti nedoplatku výživného, pre nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností (fakt, že týmto spôsobom by otec nedoplatok splácal viac ako 5 rokov, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa vzhľadom na jeho odôvodnené potreby, keď podľa jej názoru pomery otca odôvodňujú splátky vo výške minimálne 30,- eur mesačne, ak už nie zaplatenie dlhu do jedného roka, resp. do troch mesiacov), čo indikuje k uplatneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. a ).

10. Odvolací súd za aplikácie ust. v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

11. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal o.i. aj dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky matky vyhodnotil odvolací súd ako v základe opodstatnené.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie, ako bolo uvedené už v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, uložil otcovi mal. dieťaťa povinnosť zaplatiť vyčíslený nedoplatok (629,68 eur) na zročnom výživnom (zvýšenom) s tým, že pokiaľ ide o lehotu plnenia, túto stanovil v splátkach po 10,- eur mesačne.

16. Matka namietala, že neboli splnené podmienky pre stanovenie inej lehoty na plnenie, ako zákonnej trojdňovej a pokiaľ by aj plnenie v splátkach do úvahy prichádzalo, tak rozhodne nie rozložené na obdobie viac ako päť rokov vzhľadom k tomu, v akej povinnosti má pôvod vzniknutý nedoplatok.

17. V zmysle , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. V zmysle , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením o ktorý prípad ide tiež v posudzovanej veci). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. ), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, na charakter uloženej povinnosti, alebo na iné okolnosti prípadu.

20. Ustanovenie teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

21. Pri úvahách a možnom plnení v splátkach, je okrem pomerov na strane povinného subjektu (jeho platobnej schopnosti, komplexných majetkových pomerov) vo vzťahu k výške priznaného nároku) potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu, o to viac, že ide o mal. dieťa a prisúdené plnenie je určené na bežnú spotrebu (úhradu nevyhnutných odôvodnených potrieb) nebolo príliš ťaživým z hľadiska potrebných nákladov na jeho strane a tiež pomerov na strane rodiča, ktorý výkon osobnej starostlivosti o mal. dieťa zabezpečuje a často pre neochotu plniť supluje prevažnú časť úhrady nákladov na potreby mal. dieťaťa. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, indikujúcich dôvodne k takémuto záveru o to viac, ak ide o plnenie na vyživovaciu povinnosť mal. dieťaťa.

22. V konkrétnostiach danej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Trenčíne na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. januára 2022 č.k. -78, ktorým rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, rozhodol rozsudkom zo dňa 26. apríla 2022 č.k. -113 tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v prospech maloletého O. Z. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa 19.07.2021 s tým, že toto zvýšené výživné je povinný otec platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred. V časti o nedoplatku na zročnom výživnom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd

prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách daných odvolacím súdom a v tomto odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 19.07.2021 do rozhodnutia, t.j. do 26.04.2022 s tým, že vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom na sumu 629,68 eur, ktorá čiastka v odvolacom konaní spochybnená nikým nebola, s tým, že otcovi dieťaťa povolil splácať popri bežnom výživnom vyčíslený nedoplatok vo výške 10,- eur pod hrozbou straty výhody splátok.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že matka pracuje s priemerným mesačným netto príjmom za obdobie od 07/2021 - 05/2022 vo výške 662,50 eur mesačne (predtým 550,- eur mesačne). Inú vyživovaciu povinnosť nemá, poberá prídavok na dieťa od 01.07.2022 vo výške 30,- eur, daňový bonus v sume 40,- eur mesačne. Nájomné platí vo výške 90,- eur mesačne, daň 13,- eur mesačne, daň za byt 12,80 eur mesačne, svoj mobilný telefón v sume 17,- eur mesačne, mobil pre maloletého 15,- eur mesačne, strava na maloletého 140,- eur mesačne, oblečenie/obuv 210,- eur mesačne, lieky 20,- eur mesačne, doučovanie angličtiny počas roka 480,- eur, z matematiky 960,- eur, mimoriadne výdavky na nosenie okuliarov pre maloletého v predpokladanej čiastke asi 200,- eur. Otec s dieťaťom nie je v pravidelnom ani osobnom, ani telefonickom kontakte, pracuje s priemerným mesačným netto príjmom v rozmedzí od 750,- do 900,- eur mesačne (priemer 802,28 eur mesačne), spláca hypotéku na bývanie v časti istiny 255,09 eur mesačne, v časti úroku 31,90 eur mesačne, poplatok za elektrinu v sume 50,- eur mesačne, za plyn 90,- eur mesačne, voda dvakrát ročne 40,39 eur, mobilný telefón 35,50 eur mesačne (niekde uvádzal 30,- eur), poistka na seba 54,60 eur mesačne, poistenie rodinného domu 132,- eur ročne, žumpa 50,- eur štvrťročne, internet 82,95 eur dvakrát ročne, televízia 29,04 eur mesačne. Dňa 22.07.2022 zatvoril manželstvo a spolu s manželkou a jej XX-ročným synom žijú v X-izbovom byte v D., na nákladoch spojených s ktorým sa otec podieľa sumou 150,- eur mesačne. Príjem manželky je cca 435,- eur mesačne. Podľa jeho tvrdenia predal garsónku, kde mal trvalý pobyt, vzal si hypotéku, zakúpil si rodinný dom vo C., ktorý rekonštruuje. Inú vyživovaciu povinnosť k žiadnemu maloletému dieťaťu nemá.

24. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností možno prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom, že pomery otca indikujú k záveru, že jeho aktuálna finančná situácia nenasvedčuje takej platobnej schopnosti, aby bez významnejšieho zaťaženia svojich základných potrieb, bol spôsobilý dlh na zročnom výživnom jednorazovo uhradiť, takže úvaha súdu prvej inštancie z týchto dôvodov mu uložiť (povoliť) prisúdenú čiastku splácať v splátkach, má racionálne aj zákonné opodstatnenie.

25. Pokiaľ však ide o výšku stanovenej splátky, súd prvej inštancie sa všetkými teoretickými východiskami, ktoré jej primeranosť ovládajú a ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia v okolnostiach danej veci úplne dôsledne nespravoval, z ktorého dôvodu nebolo možné jeho rozhodnutie v časti o lehote plnenia nedoplatku vo výsledku ako vecne správne potvrdiť.

26. V posudzovanej veci preto odvolací súd primerane výške prisúdenej sumy (nedoplatku na zročnom výživnom), ako aj s ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu (pomery tak otca, ako aj matky, potreby dieťaťa), tiež samotný charakter nároku stanovil mesačnú splátku tak, aby táto bola vzhľadom na pomery otca finančne zvládnuteľnou a na strane druhej udržateľnou z hľadiska zabezpečenia spotreby mal. dieťaťa v kolízii s finančnými pomermi jeho matky. Niet žiadneho racionálneho, ani udržateľného dôvodu, pre ktorý by za zistených rozhodujúcich skutočností, to mala byť matka, ktorá by viac ako päť rokov mala čakať na to, aby po zanedbateľných (so zreteľom na rast inflácie sa významne zvyšujúci rast základných životných nákladov) čiastkach poberala (v princípe „refundovanie“ sumy, ktorú musela v rozhodnom období vynaložiť ona na potreby mal. dieťaťa aj za otca), suplujúc tak zákonnú povinnosť otca, ktorému nič nebránilo pri elementárnej vedomosti o zmene pomerov na strane mal. dieťaťa (už len vekom, školskou dochádzkou, rastom nákladov) a s tým spojených zvýšených výdavkov matky, aj bez návrhu (či minimálne od podania návrhu) dobrovoľne prispievať zodpovedajúcim pomerom na výživné, či si vytvoriť takú peňažnú rezervu tiež pri vedomosti o prebiehajúcom konaní, aby bol schopný v zodpovedajúcom rozsahu výživu mal. dieťaťa zabezpečiť, nehovoriac o tom, že po dobu viac ako 13 rokov, čo nebolo výživné upravované, neprispieval ani na mimoriadne výdavky dieťaťa, ani dobrovoľne nepremietol potreby dieťaťa do dobrovoľnej participácie na zmene pomerov ku ktorej došlo tak významným plynutím času. Vezmúc do úvahy príjem matky, ktorý je nižší ako príjem otca, v konaní vyčíslené náklady na potreby mal. dieťaťa, jeho vek, prudký rast životných nákladov, a na strane otca fakt, že sa zaťažil neprimeranými nákladmi v podobe hypotéky, že je spôsobilý rekonštruovať ako tvrdí nehnuteľnosť (čo je nepochybne spojené s výdavkami) a len na paušále mobilnému operátorovi platí čiastku 30,- eur, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať vo vzťahu k otcovi za udržateľné a vo vzťahu k mal. dieťaťu za súladné s jeho záujmom, stanovenie takých minimálnych mesačných splátok, ako ich

určil súd prvej inštancie (po 10,- eur). Splácanie nedoplatku na výživnom za týchto okolností v období viac ako päť rokov, nie je primerané. Súdna prax pokiaľ ide o nedoplatky na výživnom preferuje ich zaplatenie v zákonnej (trojdňovej lehote) a vo výnimočných okolnostiach pri vysokom, či vzhľadom na pomery povinnej osoby významnejšom nedoplatku, akceptuje splátky nedoplatku na výživnom v rozložení max. na obdobie troch rokov (rozhodne nie na päť a viac). V okolnostiach posudzovanej veci otcovi, ako osobe povinnej, bude vytvorená možnosť dodržať nastavenú platobnú disciplínu podľa názoru odvolacieho súdu aj pri mesačných splátkach po 30,- eur, ktoré je schopný vzhľadom na jeho zmienené pomery plniť (príjem priemerne 802,28 eur netto mesačne, vyživovacia povinnosť len k tomuto jednému mal. dieťaťu vo výške bežného výživného 190,- eur mesačne + stanovená splátka z nedoplatku 30,- eur mesačne = 220,- eur mesačne, rozložené do obdobia necelých dvoch rokov), pričom samozrejme nemožno opomenúť ani sankciu, ktorá nastupuje pre prípad nedodržania nastaveného platobného režimu v podobe straty výhody splátok pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky otcom riadne a včas. Pokiaľ matka požadovala zaplatenie výživného jednorazovo, alt. do troch mesiacov, či jedného roka, podľa názoru odvolacieho súdu išlo by už o zásadnejší zásah do spôsobilosti otca pokryť svoje základné výdavky, ktorý si však situácia nevyhnutne na strane mal. dieťaťa nevyžaduje, keďže mu bude poukazované výživné na bežnú spotrebu spolu so splátkou nedoplatku, ktorá je stanovená v primeranej výške a zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa tak nebude ohrozené.

27. Bez dopadu na tieto závery je v konečnom dôsledku argumentácia otca, ktorý zotrvával na splátkach nedoplatku výživného po 10,- eur mesačne dôvodiac, že matka má znížené náklady na živobytie, keďže sa o ne delí aj so svojou matkou s ktorou žijú v spoločnej domácnosti. V obdobnej situácii je však rovnako otec, ktorý žije v domácnosti so svojou t.č. už manželkou a jej synom a zatiaľ čo výživné vo finančnom vyjadrení z matkinej strany by malo byť kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti (teda otec by mal znášať korektne väčšiu časť finančných nákladov), realita je taká, že toto je dlhodobo ťažiskovo na pleciach matky a pri plnej zodpovednosti nedoplatok na ňom vzhľadom na túto skutočnosť by bol dôvod očakávať, že otec sa ho bude snažiť zaplatiť aj keď nie jednorazovo (keďže sa na starostlivosti o dieťa vôbec nepodieľa), tak aspoň v udržateľnej lehote. Z hľadiska jeho nákladov ide totiž nepochybne o favorizujúci výdavok, ktorý má prednosť pred akýmkoľvek iným výdavkom.

28. Odvolacie námietky matky tak boli spôsobilé k odlišnému, v prospech mal. dieťaťa v tomto smere indikujúcemu rozhodnutiu.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti - o lehote plnenia nie je vecne správne, podľa toto zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

34. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

35. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , ods. 1, 2 v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle .

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.