Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 13.05.2015 v Martine takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

H. H. G. P. Y. U. Y. , nar. 5.X.XXXX Q. D. P., bytom P., J.. W. Č.. XXXX/X, E.. P.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin z 18.8.2014, sp. zn. - 15 zo skutku, ktorého sa mal dopustiť tak že,

ako zamestnanec spol. B. F., s.r.o. X., predajňa P., L. Č.. X, kde vykonával funkciu vedúceho, z ktorej mu vyplývalo disponovať s finančnými prostriedkami, v období od 6.10.2009 do 18.6.2012 neodviedol celkovo 11 finančných vkladov na účet spoločnosti B. F., s.r.o. X., vedený vo Q. banke a to aj napriek tomu, že dennú tržbu vybral z pokladne predajne v Martine za účelom jej vloženia na účet, čo tiež zaznamenal v knihe vedenej na prevádzke v Martine, takto však neurobil a dňa 6.10.2009 nepoukázal na účet spoločnosti B. F., s.r.o. X. tržbu v sume 1.400,- €, dňa 15.12.2009 v sume 1.000,- €, dňa 20.7.2010 v sume 2.000,- €, dňa 14.10.2010 v sume 1.000,- €, dňa 29.10.2010 v sume 1.000,- €, dňa 13.12.2010 v sume 2.000,- €, dňa 29.3.2011 v sume 2.000,- €, dňa 6.9.2011 v sume 3.000,- €, dňa 1.12.2011 v sume 2.000,- €, dňa 15.3.2012 v sume 2.000,- €, dňa 18.6.2012 v sume 2.000,- €, celkom v sume 19.400,- €, takto získané finančné prostriedky potom použil pre vlastné účely, čím spoločnosti B. F., s.r.o. X., J.. S. I. XXXX/XA, IČO: 36 270 032, spôsobil škodu v sume 22.835,98 €,

teda mal

prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobiť tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchať závažnejším spôsobom konania,

čím mal spáchať

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. h/ Tr. zák.,

lebo, nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného B. F., s.r.o. X., J.. S. I. XXXX/XA, IČO: 36 270 032, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 18.8.2014 obžalobu na H. H. pre skutok právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., svedkov W. X., U. P.O., U. E., H. M., prečítal listinné dôkazy, najmä výdavkové pokladničné doklady, potvrdenia o vkladoch, pracovnú zmluvu, žiadosť o skončenie pracovného pomeru, fotokópiu prevádzkovej knihy, škodový zápis, údaje z pokladničných kníh z roku 2009 až 2011 a odpisy z registra priestupkov i trestov obžalovaného.

Obžalovaný H. H. v celom priebehu trestného konania spáchanie trestnej činnosti popieral. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný so skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný ďalej vypovedal, že v spoločnosti pracoval ako obchodný zástupca 7 rokov. Zo spoločnosti odišiel po vzájomnej dohode k 30.6.2012, pretože mal prísľub lepšie platenej práce v Nemecku. So zamestnávateľom sa pri odchode dohodol, že ak by mu to v Nemecku nevyšlo, tak sa môže do pol roka vrátiť naspäť. K dátumu odchodu zo zamestnania k 30.6.2012 bolo všetko v poriadku, neexistovali žiadne nezrovnalosti, nič nemusel spoločnosti podpisovať. Začiatkom novembra 2012 dostal ponuku od jedného z konateľov na vrátenie sa do spoločnosti. Pani E. zamestnankyňa spoločnosti, ktorá mala však v tom čase odísť kvôli tomu na dôchodok, ho začala napádať a preto spoločnosti oznámil, že do práce nastúpi až v januári 2013, aby pani E. nerobil problémy pri odchode do dôchodku. Neskôr mu však zo spoločnosti už iba oznámili, že s ním nepočítajú a podali na neho oznámenie. Obžalovaný k tomu uviedol, že oznámenie bolo podané spätne za 3 roky dozadu. Spoločnosť nikdy od neho pred podaním oznámenia nežiadala naspäť žiadne finančné prostriedky a nepodala civilnoprávnu žalobu. Podľa jeho názoru bol podnet na neho podaný účelovo a v snahe poškodiť jeho dobré meno. Obžalovaný sa v celom priebehu konania domáhal aby obžaloba zaobstarala nezávislý znalecký posudok. Obžaloba až do času rozhodnutia súdu takýto dôkaz nepredložila. K zošitu, ktorý sa nachádzal na pobočke v Martine vypovedal, že nemal žiadnu povinnosť viesť tento zošit. K zošitu mali prístup a zapisovali do neho aj ďalší zamestnanci, pani E. i pán M.. Odvody finančných prostriedkov z pobočky Martin do centrály v Seredi robil väčšinou on, ale keď nebol v práci, pretože bol často v teréne, odvody robila aj pani E.. Niekedy dokonca volali z centrály zo Serede, aby vykonal vklad a preto bol odvod v takýchto prípadoch ihneď vykonaný. Obžalovaný ďalej vypovedal, že nemal žiadne dispozičné právo k účtu spoločnosti, mal iba vizitku, na ktorej bolo uvedené číslo účtu spoločnosti, kde sa finančné prostriedky vkladali. K finančným prostriedkom, ktoré boli na pokladni, alebo v peňaženke v spoločnosti v Martine mali prístup všetci traja zamestnanci, teda aj pani E. a pán M.. Všetko bolo na báze dôvery. Zošit sa nevypisoval, vedeli o tom aj ostatní zamestnanci. Pri odchode zo spoločnosti preto sumy do zošita dopisoval spätne a náhodne, aby to sedelo s hotovosťou v pokladni, ale spätne za viac rokov si nemohol pamätať, kedy sa robili jednotlivé odvody do centrály v Seredi. Keď čiastky na konci zrátali za obdobie 2009 - 2012 zistili, že je rozdiel medzi konečným stavom pokladne a medzi hotovosťou, ktorá by tam údajne mala byť za obdobie posledných 3 rokov. Mysleli si, že tam niečo chýba, ale zároveň to tak ani nemuselo byť. Rozdiel mohol vzniknúť z dôvodu, že tie finančné prostriedky z pobočky niekto ukradol. Teoreticky mohli byť ukradnuté hocikým z nich troch. Finančné prostriedky určite neodcudzil a taktiež je presvedčený, že ich neodcudzili pani E. ani pán M.. Až po vznesení obvinenia si začal myslieť niečo iné. Z nich troch mohol niekto hotovosť priebežne brať. Rozdiel mohol vzniknúť aj tým, že bola zle spočítaná kniha, pretože údaje spočítavali až na konci za obdobie 3 rokov, keď odchádzal z pobočky. Ďalším dôvodom vzniku rozdielu mohlo byť aj to, že do zošita neboli zapísané niektoré výdavky, napríklad všetky nákupy, ktoré sa robili v pobočke v Martine, keď sa nakupovali kancelárske potreby, materiál od dodávateľov a bežné výdaje na prevádzke, pohonné hmoty a iné. V oficiálnom účtovníctve spoločnosti totiž žiadny schodok zaznamenaný nebol. Zošit totiž slúžil iba pre internú potrebu predajne v Martine. Zamestnanci nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti. Prístup k finančným prostriedkom mali všetci traja zamestnanci a finančné prostriedky bývali buď v pokladni alebo v peňaženke, ktorá bola v zásuvke na predajni, ktorá sa nezamykala. Všetci traja zamestnanci si z pokladne požičiavali malé

finančné čiastky a keď finančné prostriedky boli vrátené, vyhotovil sa o tom doklad. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že je sporné, či schodok vôbec vznikol, možno ani neexistuje. Ak existuje, tak je veľmi sporné, kto ho spôsobil. Pri vyjadrení sa k údajom v zošite vypovedal, že sú uvedené len výdaje, ale nie počiatočné stavy, príjmy a výdaje a všetko bolo dopisované až pred jeho odchodom 30.6.2012. V zošite bola uvedená tržba a výdaje, ale poobedný stav a ranný stav nebol za celé obdobie vypisovaný vôbec, ale spätne ich dopisoval pred odchodom a kolegovia o tom vedeli. Keď odchádzal zo spoločnosti všetko zrátal a vyšiel mu nejaký rozdiel. Vedel o tom, že on finančné prostriedky nezobral a myslel si, že ani kolegovia. Z tohto dôvodu vklady, o ktorých sa teraz hovorí dopísal, aby zošit sedel. Myslel si, že žiadny rozdiel v skutočnosti ani neexistuje a je to buď zle zrátané, alebo nie sú zapísané nejaké doklady. Znaleckého skúmania sa domáhal kvôli tomu, aby sa nezávisle objasnilo, či škoda spoločnosti vôbec vznikla.

Svedkyňa U. E. pokladníčka a skladníčka spoločnosti potvrdila obranu obžalovaného v tom, že keď obžalovaný z firmy odišiel, tak mohla zostať v spoločnosti aj naďalej ako dôchodkyňa. V prípade, že by sa obžalovaný H. do spoločnosti vrátil, tak by odišla na dôchodok a spoločnosť by jej dala odstupné. Svedkyňa potvrdila časť obrany obžalovaného aj ohľadom vedenia zošita. Vypovedala, že sa údaje nezapisovali a nesumarizovali viac rokov. Do zošita sa písali iba dátumy, tržby, ale nezapisoval sa raňajší stav a popoludňajší stav celkových peňazí. Tieto údaje boli roky prázdne a fyzicky sa nekontrolovali, tak sa nemohol za toto obdobie zistiť ani žiadny rozdiel. Z týchto dôvodov sa nedalo zistiť, či je na pobočke správna hotovosť. Tieto údaje až dodatočne pred odchodom zo spoločnosti zapisoval obžalovaný tak, že sčítaval a prerátaval, keď porovnal tržbu a odpočítal výdaje, tak mu vyšiel popoludňajší stav, ktorý preniesol na ďalší deň. Na predajni sa vôbec nerobili denné uzávierky. Podľa predpisov by sa mala robiť uzávierka každý deň, ale na pobočke sa nerobila. Konatelia im slepo verili. K finančným prostriedkom vypovedala, že prístup k hotovosti v predajni mali všetci traja zamestnanci, veď všetci predávali. V prípade, že by si niekto z nich zobral v priebehu dňa finančné prostriedky z predajne a nepovedal by to ostatným, tak by na to neprišli, pretože na konci dňa sa nerobila celodenná uzávierka, do zošita sa nezapisoval raňajší, poobedňajší, ani koncový stav. Musí pripustiť, že vzhľadom na nevypracovávanie denných závierok, teoreticky mohol určité finančné prostriedky v priebehu dňa zobrať hociktorý z nich bez toho, aby si to ostatní všimli. V prípade, že by na predajni niekto peniaze ukradol, napríklad nejaký zákazník, tak by tiež bez vyhotovovania dennej uzávierky na to vôbec neprišli. Rovnako by na to neprišla centrála v Seredi. Vedenie spoločnosti im dôverovalo. Finančné prostriedky si požičiaval iba obžalovaný, vypisoval o tom lístky a keď finančné prostriedky vrátil, tak sa doklad roztrhal. Peňaženku s peniazmi nosil domov obžalovaný, ale keď nebol prítomný v práci, alebo mal dovolenku, finančné prostriedky domov nosila aj ona. V poslednom čase mával dovolenku často, lebo chodieval už aj do Nemecka. V prípade, že finančné prostriedky zobrala domov, tak ráno sa nerobila žiadna kontrola hotovosti. Svedkyňa ďalej vypovedala, že zamestnanci nemali podpísanú hmotnú zodpovednosť. Úplne dôverovala obžalovanému a v spoločnosti ho mali všetci radi. Jej dôvera sa k nemu naštrbila až vtedy, keď mu dala na odvedenie finančnú hotovosť 2500,- € do centrály v Seredi, ale po tom náhodou zistila, že tam odviedol iba 2000,- € a jej o tom nepovedal. Svedkyňa vypovedala, že niektoré odvody vykonala aj ona. Obžalovaný knihu neviedol denne a pred odchodom ju podopisoval spätne za 3 roky, pričom pred jej dopísaním mu oznámila celkový stav hotovosti pokladne.

Svedok H. M., servisný technik spoločnosti pracujúci na pobočke v Martine vypovedal, že prístup k hotovosti mali všetci traja zamestnanci, teda okrem neho aj obžalovaný aj pani E.. Finančné prostriedky bývali v pokladni a zvyšok peňazí bol uložený v peňaženke v zásuvke stola. Z peňaženky si za celé obdobie požičal hotovosť asi dvakrát, ale vždy ju vrátil, lebo sa k tomu napísal doklad. Na predajni býval aj sám v čase, keď kolegovia išli na obed. Obžalovaný bol v predajni vedúci prevádzky a predajca, pani E. predavačka a skladníčka a on bol servisným technikom. Nepamätal si, že by niekto fyzicky kontroloval pokladňu. Do zošita nezapisovali údaje kvôli zaneprázdnenosti. Počas trvania pracovného pomeru obžalovaného v spoločnosti nemal žiadnu vedomosť o nejakej sprenevere.

Svedkyňa U. P., účtovníčka spoločnosti v centrále v Seredi vypovedala, že kontrolu prevádzkovej knihy v Martine fyzicky nikdy nevykonávali. V priebehu jednotlivých rokov nikdy nezistili účtovné rozdiely. Pripustila, že podľa zákona o účtovníctve sa majú robiť fyzické kontroly registračnej pokladnice raz za štvrťrok. Pri takejto kontrole má byť prítomný majiteľ, alebo ním poverená osoba, ktorá má otvoriť pokladňu, spočítať v nej hotovosť a porovnať s účtovným stavom. Za celé tie roky sa to vôbec nerobilo. Výsledkom takýchto kontrol by bol zápis, ktorý podpisuje majiteľ a osoba zodpovedná za pokladňu.

Schodok - rozdiel pri odchode obžalovaného nebol za roky 2009 až 2012 zistený z dôvodu, že všetky účtovné doklady z pobočiek - Martin, Bratislava, Sereď sa zúčtovali v jednej pokladni. Rozdiel v odvodoch zistili až na základe prevádzkovej knihy, ktorú skontrolovala na požiadanie majiteľov a bankového účtu spoločnosti. Všetky dopísané sumy v zošite neboli pripísané na účet spoločnosti. V tom období však mali účtovníctvo spoločnosti vedené tak, že všetky pokladne z pobočiek z Martina, Serede aj z Bratislavy boli vedené v súhrne z pokladne Sereď. Zo systémov vytlačili príjem z registračnej pokladne Martin. Čiastka 19.400,- € je suma, ktorá nebola vložená na účet spoločnosti formou odvodov a ten zvyšok do 22.835,98 € je čiastka, ktorá bola zistená na základe doloženia účtovných dokladoch pri príjmoch a výdavkoch. Tam boli výdaje, ktoré boli zapísané v prevádzkovej knihe ako výdaj, ale k tým výdajom nemali doklad a tým pádom nebol zaúčtovaný. V podstate na základe tohto zistili rozdiel - schodok. Svedkyňa ďalej vypovedala, že schodok mohol vzniknúť aj tak, že jednotlivé účtovné doklady neboli predložené do centrály v Seredi. V martinskej pobočke mohli niečo zaplatiť a doklady nepredložiť centrále v Seredi. Mohlo ísť o doklady v uvádzanej výške v obžalobe, pretože ide o časové obdobie troch rokov. Rozdiel - schodok mohol za tie roky ďalej vzniknúť aj tým, že nejaká osoba si jednoducho z pokladne brala hotovosť, ale ktorá konkrétne sa uviesť nedá. Svedkyňa ďalej vypovedala, že niektoré odvody z pobočky Martin realizovala aj zamestnankyňa U. E..

Svedok W. X., konateľ poškodenej spoločnosti vypovedal a pripustil, že nevykonávali dostatočnú kontrolu hotovosti na prevádzke v Martine. Za celé obdobie neurobili žiadnu kontrolu stavu finančných prostriedkov v pokladni. Bolo to ich chybou. Pri účtovných závierkach ku koncu jednotlivých rokov nezistili žiadny schodok. Inventúry realizovali začiatkom roka a skladové hospodárstvo v princípe sedelo. Svedok ďalej vypovedal, že prístup k hotovosti v pokladni mal ktokoľvek, kto v pokladni predával, teda obžalovaný H. ale aj ďalší zamestnanci E. a M.. H. si finančné prostriedky brával domov, čo bolo v súlade s ich pokynmi, lebo bankovky nikdy nemali zostávať na predajni. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaného nikdy nevyzývali k tomu, aby vrátil spoločnosti finančné prostriedky. Trestné oznámenie podali iba na neznámeho páchateľa. Na obžalovaného nikdy nepodali ani civilnoprávnu žalobu. Schodok - rozdiel mohol vzniknúť konaním obžalovaného. Obžalovaný pri odchode zo spoločnosti dopisoval údaje do prevádzkovej knihy spätne za niekoľko rokov.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj prečítaním výdavkových pokladničných dokladov za celé uvedené obdobie, potvrdení o vklade hotovosti na účet spoločnosti, fotokópiou predmetnej prevádzkovej knihy, údajmi z pokladne za uvedené obdobie, parafovanými pečiatkou spoločnosti bez podpisu fyzickej osoby, pracovnou zmluvou obžalovaného, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru, škodovým zápisom, údajmi z registračnej pokladne a pokladničnej knihy.

Podľa škodového zápisu zo vzniknutého schodku na pokladni pobočky Martin k 30.6.2012 podpísaného dvomi konateľmi spoločnosti a U. P., ako osobou, ktorá účtovnú kontrolu vykonala, pričom na škodovom zápise nie je ale uvedený dátum jeho vyhotovenia, k 30.6.2012 bola vykonaná fyzická kontrola pokladne na pobočke Martin, konateľmi spoločnosti W. X. a Y. O.. Kontrolou boli zistené nedostatky v zápisoch v prevádzkovej knihe pobočky. Do prevádzkovej knihy boli zapisované všetky príjmy z registračnej pokladne a z úhrady faktúr a všetky výdaje uskutočnené na pobočke. Po kontrole všetkých pokladničných dokladov bolo zistené, že príjmy do registračnej pokladne súhlasia so zaúčtovanými príjmami a výdaje v prevádzkovej knihe sú vyššie ako doložené účtovné doklady na zaúčtovanie. Rozdielom účtovného zostatku a fyzického zostatku vznikol schodok na pokladni Martin vo výške 22.835,90,- €, čo znamená manko pre spoločnosť (poznámka: škodový zápis neobsahuje dátum vyhotovenia a nie je vyhotovený za účasti obžalovaného).

Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol trestný čin spáchaný bolo podané konateľmi spoločnosti až 3.12.2012.

Procesné strany súdu ďalšie dôkazy na hlavnom pojednávaní nepredložili.

Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne dospel k záveru, že vo veci existujú rôzne skupiny dôkazov, po zhodnotení ktorých možno dospieť k rôznym skutkovým záverom. V prvom rade je potrebné uviesť, že všetky vypočuté osoby sa zhodli v tom, že prevádzková kniha na pobočke v Martine nebola za posledné tri roky pred odchodom obžalovaného zo spoločnosti riadne vypisovaná a obžalovaný nemal povinnosť túto knihu vypisovať. Na pobočke v Martine sa nerobili denné uzávierky pokladne a konatelia spoločnosti za celé tri roky nevykonali ani jednu fyzickú kontrolu pokladne, hoci

podľa výpovede svedkyne - účtovníčky P. im táto povinnosť vyplývala priamo zo zákona jedenkrát za štvrťrok. Obžalovaný ani svedkovia E. a M. nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti. Zhodnotením takto vykonaného dokazovania možno tak dospieť k záveru, že ak rozdiel vôbec vznikol, tak mohol byť síce spôsobený aj konaním obžalovaného (ktorý by si neoprávnene prisvojoval finančné prostriedky spoločnosti), ale rovnako mohol vzniknúť aj konaním iných zamestnancov pobočky v Martine

- E., alebo M., ktorí mali tiež prístup k finančnej hotovosti nachádzajúcej sa v pokladni alebo v peňaženke, ktorá bývala v zásuvke v kancelárii. Bez toho totiž, že bola robená denná uzávierka pokladne, by ostatní dvaja zamestnanci pobočky v Martine neprišli na to, že sú odcudzované finančné prostriedky niektorým zamestnancom (zhodné výpovede o tejto čiastkovej okolnosti účtovníčky P. i pokladníčky E.) . Z vykonaného dokazovania - najmä týchto svedeckých výpovedí tiež vyplýva, že finančné prostriedky mohol v tomto období teoreticky odcudziť aj niektorí zo zákazníkov nachádzajúcich sa v predajni. Takýto záver pripustila aj svedkyňa U. P.Á., účtovníčka spoločnosti, keď vypovedala, že : „Schodok mohol za tie roky vzniknúť tým, že nejaká osoba si z pokladne brala hotovosť, ale ktorá konkrétne, to ja naozaj povedať neviem“. Vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne, spoľahlivo a bez pochybností preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil práve obžalovaný H. H., pretože žalovaného skutku sa pri takomto spôsobe zapisovania do prevádzkovej knihy a nevykonávania štvrťročných kontrol pokladne, čo bolo v kompetencii a v povinnostiach konateľov spoločnosti, mohli dopustiť aj iné osoby pracujúce, alebo sa nachádzajúce na pobočke v Martine za obdobie troch rokov. Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že údajný rozdiel mohol vzniknúť aj tým, že do zošita neboli jednoducho zapísané niektoré výdavky - niektoré nákupy, ktoré sa robili na pobočke v Martine, keď sa nakupovali napríklad kancelárske potreby, materiál od dodávateľov, bežné výdaje na prevádzke, pohonné hmoty a iné. V oficiálnom účtovníctve spoločnosti totiž žiadny schodok zaznamenaný nebol. Na základe toho je sporné, či uvádzaný schodok spoločnosti je, alebo nie je reálny. Z tohto dôvodu žiadali, aby obžaloba predložila znalecký posudok. K tejto časti obrany obžalovaného svedkyňa U. P. - účtovníčka spoločnosti na hlavnom pojednávaní vypovedala, že uvádzaný schodok mohol vzniknúť aj tak, že jednotlivé účtovné doklady neboli predložené do centrály v Seredi. Na pobočke v Martine mohli niečo zaplatiť a doklady potom nedoložili do centrály v Seredi. V prípade, že tomu tak bolo, tak to mohlo byť v takej výške, pretože ide o dlhé časové obdobie. K jej výpovedi treba opakovane uviesť, že kompletné údaje sa do zošita nezapisovali v priebehu celých troch rokov, pokladňa sa nekontrolovala, oznámenie bolo podané až niekoľko mesiacov po odchode obžalovaného zo spoločnosti a znalecký posudok predložený súdu nebol. Zhodnotením predložených dôkazov súdu možno potom dospieť aj k ďalšiemu záveru, že schodok reálne neexistuje, ale rozdiel vyplýva len z nesprávneho postupu pri zaúčtovávaní jednotlivých dokladov (napr. nepredložené, stratené). Obžalovaný naviac prijateľne vysvetlil a v tom je zhoda aj s ďalšími svedeckými výpoveďami, že do interného zošita sa údaje nevypisovali a keď ich vypisoval dodatočne nemal k tomu podklady, najmä nie údaje o prevodoch finančných prostriedkov do centrály spoločnosti v Seredi. Z obsahu dôkazov preto nemožno, s poukazom na už vyššie uvedené možné iné pravdepodobné závery, dospieť k jednoznačnému a spoľahlivému záveru o reálnej existencii schodku. Naopak možno dospieť aj k záveru, že schodok spoločnosti reálne neexistuje, ale jednoducho rozdiel vznikol na základe chybného postupu pri predkladaní účtovných dokladov na zaúčtovanie v centrále v Seredi. K tomu treba podotknúť, že súdu nebol predložený znalecký posudok z odboru ekonómie. Z týchto dôvodov teda nemožno bez pochybností jednoznačne a spoľahlivo dospieť k záveru, že schodok reálne existuje a žalovaný skutok sa vôbec stal. K týmto úvahám je potrebné uviesť, že obžalovanému pri odchode zo spoločnosti k 30.6.2012 nebolo nič spoločnosťou vyčítané, nepodpisoval žiadne písomnosti, škodový zápis nie je obžalovaným podpísaný, nenachádza sa na ňom dátum vyhotovenia a podnet k trestnému stíhaniu bol podaný až 3.12.2012, päť mesiacov po tom, ako obžalovaný so spoločnosti odišiel.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť druhého záveru.

Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestom konaní a z výpovedí svedkov E., M. a P.. Preto, aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu

a je dôvodné podozrenie, že sa skutok stal, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasne a spoľahlivo záver, že žalovaný skutok sa vôbec stal (reálne vznikol schodok), súd musel obžalovaného v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) ho podľa § 285 písm. a/ Tr por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pri tom nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok sa nestal, stačí pochybnosť o tom, či žalovaný skutok sa stal.

Súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil a preto obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.