Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-328-2014.pdf
PDF · 105.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/328/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou, v právnej veci mal. G., B.. XX.X.XXXX H. Š., B.. X.XX.XXXX, J., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov matky W. J., B.. XX.XX.XXXX, P. XX a otca O. J., B.. X.X.XXXX, Y. XX/X, U. B. P. o zníženie výživného na návrh otca, takto
rozhodol:
Súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2014 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na mal. G. zo sumy 90 eur na sumu 60 eur a na mal. Š. zo sumy 70 eur na sumu 40 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že došlo k poklesu jeho príjmu, pribudla mu vyživovacia povinnosť, má náklady na domácnosť, je odkázaný na finančnú pomoc od jeho matky.
Matka v svojom písomnom vyjadrení s návrhom otca nesúhlasila. Otec detí sa okrem finančnej podpory nijako nepodieľa na výchove detí, má výdavky na deti, ktoré sa zvýšili, nakoľko mal. Š. navštevuje druhý stupeň, deti sú často choré, teda má náklady na lieky. Býva s rodičmi, kde prispieva finančne na chod domácnosti. jej príjem je cca 462,51 eur mesačne v hrubom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 13P 17/2012 - 25 zo dňa 2.10.2012 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej otca zaviazal prispievať na výživu mal. G. sumou 90 eur mesačne a mal. Š. sumou 70 eur mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 11P 209P2004 - 25 zo dňa 29.10.2004 súd schváli dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril mal. G. H. T.. Š. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným na mal. G. sumou 2000 Sk a mal. Š. sumou 1500 Sk mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 9C 116/2004 - 55 zo dňa 30.5.2005 súd manželstvo W. J. H. O. J. rozviedol.
Z potvrdenia o príjme od U. U. spol. s.r.o. súd zistil, že čistý príjem otca za obdobie od 12/2013 - 2/2015 bol 463,45 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka s deťmi býva u jej rodičov, inkaso mesačne uhrádzajú 261,74 eur. G. navštevuje 2. ročník cirkevného Gymnázia v U. B. P., kde dochádza denne a uhrádza 66 eur mesačne, taktiež jej matka uhrádza stravné 22 eur mesačne, poistné 4,15 eur mesačne a stavebné sporenie 9,96 eur mesačne. Š. navštevuje 5. ročník Základnej školy v U. P., matka mu zakúpila školské pomôcky v hodnote 50 eur, cestovné uhrádza 18 eur mesačne, školné v umeleckej škole matka hradí vo výške 25 eur polročne, poistné uhrádza 24 eur mesačne a stavebné sporenie 50 eur mesačne. Ohľadom zdravotného stavu má matka zvýšené výdaje, deti navštevujú ortopéda, deti sú chorľavé. Matka je zamestnaná ako živnostníčka v rakúsku. Otec hradí výživné pravidelne, nad rámec ničím neprispieva.
Otec v svoje výpovedi uviedol, že jeho situácia je taká, že pred 2 rokmi bol podaný matkou na zvýšenie výživného, dohodli sa na 90,- eur na dcéru a 70,- eur na syna. Má ešte jednu vyživ. povinnosť v U., kde bolo určené súdom 60,- eur a bolo to vymeriavané zo základu, keď robil vo Volkswagene. Dalo sa to, platil pravidelne, ale mal problémy s alkoholom, prepil veľa a skončil na Prednej Hore, kde sa v roku 2013 liečil počas 3 mesiacov, na PN bol potom ešte pol roka, teda vlastne 9 mesiacov. Živila ho matka a ťahal z úspor. Po ukončení liečby bola doporučená domáca liečba. Teraz sa zamestnal v bývalej X. K. U.. Psychiater mu odporúčal, aby sa zamestnal doma, aby nebýval po ubytovniach, lebo by to mohlo byť rizikové. Má minimálnu mzdu 350,- eur, plus odmeny, v čistom do 470,- eur spolu. Začal bývať sám a po odrátaní nákladov na bývanie ostalo asi 3,20 eur na deň. Asi rok to ešte ťahal tých 90-70-60 eur na tri deti, mama mu trochu pomáhala, ale už je v situácii, kedy má napožičiavané peniaze. Chcel ísť niekde vonku, aby mal vyšší príjem, alebo aspoň niekde do Bratislavy, ale MUDr. T. mu to znova neodporučil a sa tiež na to necíti. Vie, aké sú náklady na deti. Nemá odkiaľ zobrať viac peňazí. Býva sám v jednoizbovom byte, je to mamin byt, mama chcela, aby začal žiť sám. Platí za byt spolu 132,- eur mesačne. Dlhy nemá, nad rámec neprispieva. Predtým pracoval v Q., ale pil. Potom išiel robiť na S., vrátil sa a zamestnal som sa v jednej firme ako operátor, ale firma sa presťahovala do Brna, skončil potom vo Volkswagene, život po ubytovniach a už to išlo dole vodou.
Matka v svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s týmto znížením, pred 3 rokmi bolo pojednávanie o zvýšenie výživného, situácia sa zmenila. Š. nastúpil na druhý stupeň ZŠ, potrebuje každodenne cestovať. Jej príjem sa za tie roky nezmenil. Pred 3 rokmi bol priestor na zvýšenie výživného podstatne viac, ale sa dohodli na sumách 90 a 70 eur. Pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorí pomáhajú, ako vedia. Ak potrebuje, vybaví si pôžičku, alebo si požičia od brata, potom to pomaly vyrovná. V hrubom zarába 800,- eur, cesta tam a späť je 100+100 eur, odvody si platí. Pracuje takto 6 rokov, stále v tej istej rodine v R., má 88 ročnú babku. Rodinné prídavky poberá zo Slovenska, z Rakúska sa to vyrovnáva, je to cca 3800,- eur ročne, ktoré sa v decembri potom spätne vyplácajú, je to suma spolu na 2 deti. Rodičom prispieva na polovicu inkasa 130,- eur a na internet. Najväčšie výdavky sú na deti. Na obedy do ŠJ chodí len G.. Obe deti sú sledované na alergologickej ambulancii, na ortopédii kvôli chrbtici, plus rehabilitačné oddelenie, G. má problémy so zubami, Š. veľmi bolí hlava v poslednej dobe, čakajú nás vyšetrenia na neurológii, endokrinológii, očné. Ona má tiež zdravotné problémy. G. chodí do 2. ročníka na gymnázium, skladajú sa na stužkovú ročne 50,- eur, to financujem všetko ja, nad rámec otec nič neprispieva. Š. chodí do ZUŠ na akordeón. Chápe aj jeho, teší ju, že sa začal liečiť, lebo si myslela, že keď sa dá do poriadku, nájde si cestu k deťom. Otec detí niekedy vlastnil dvojizbový byt na R. pred 3-4 rokmi, nevie čo je s tým bytom. S jeho matkou - s babkou - mala vždy kontakt, vždy keď je v SNV, tak k nej zbehne a ona tvrdila, že ten byt, v ktorom otec detí býva, si kúpil on. Nesúhlasí so znížením výživného, myslí si, že je v silách otca platiť také výživné, ako je teraz.
Kolízny opatrovník v svoje výpovedi uviedol, že Mal. G. je v období dospelosti, sú tam zvýšené výdavky, čo sa týka školy aj iných výdavkov, napríklad hygienických potrieb, Š. nastúpil na druhý stupeň ZŠ, zvýšili sa u neho výdavky, teda je toho názoru, že deti sú znova staršie a výživné, ktoré otec uhrádza, ide len na zabezpečenie len tých najzákladnejších životných potrieb, teda zvýšenie výživného nie je v záujme mal. detí.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí, ktorým schválil rodičovskú dohodu o výživnom zo strany otca na maloleté deti.
Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou , či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku sp.zn. 13P 17/2012 a následne na základe toho meniť uvedené rozhodnutie súdu v tomto na návrh otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku pri schválení rodičovskej dohody vychádzal a kedy teda otec sám a dobrovoľne súhlasil s výškou výživného, ktorej zníženia sa teraz domáha, s pomermi, ktoré momentálne u otca boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že nebola zistená zmena týchto pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala znížiť výživné pre otca na maloleté deti. Ako v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku, tak aj v súčasnosti bol otec podľa jeho vlastného vyjadrenia zamestnaný, so stálym príjmom. Pokiaľ za týchto okolnosti otec súhlasil v rámci rodičovskej dohody s výškou výživného na maloleté deti v sume, ktorú mu následne súd v rozsudku schválil, šiel do rizika, ktoré si mal zvážiť v čase keď predmetnú rodičovskú dohodu uzatváral a následne súhlasil s jej schválením súdom. V žiadnom prípade v tomto prebiehajúcom konaní súdu už neprináleží hodnotiť tie rizika, na ktoré otec opomenul prihliadať v pôvodnom konaní, pretože pre toto konanie nepredstavujú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podstatnú zmenu pomerov na jeho strane.
Súd poukazuje aj na skutočnosť vyplývajúcu z vyjadrení otca, kde je zrejmé, že otec sa svojím vlastným pričinením, a to požívaním alkoholických nápojov pripravil o príjem, ktorý by zabezpečoval výživné deťom vo vyššom rozsahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z otcom uvedeného vyjadrenia však nevyplynuli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by oprávňovali stratu jeho zamestnania považovať za ospravedlniteľnú skutočnosť na jeho strane. Za tejto situácie by preto bolo namieste pri hodnotení jeho príjmu vziať do úvahy jeho príjem, ktorý dosahuje.
Súd však opätovne uvádza, že pre rozhodovanie súdu v tomto konaní je určujúce či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane dieťaťa tak aj na strane povinného rodiča, a keďže k takýmto zmenám nedošlo na strane otca. K zemne pomerov došlo na stane detí , a to s poukazom na to, že mal. Š. nastúpil na ďalší stupeň vzdelávania. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na maloleté dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Okrem týchto kvantitatívne vyčísliteľných nákladov, je potrebné uviesť, že ďalšie náklady, ktorých nárast je objektívne predvídateľný a daný u maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, predstavuje nárast nákladov týkajúcich sa jeho celkového rastu a vývoja. Teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u maloletého došlo k preukázateľnej zmene pomerov a zvýšili sa jeho odôvodnené pomery. Rovnako nie je v záujme zníženie výživného ani na mal. G., u ktorej taktiež s rastúcim vekom rastú aj náklady na výživu, stravné, ošatenie.
Súd preto na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)