Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Rudolfa Babiča, v trestnej veci obžalovaného C. G., trestne stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 13. mája 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného C.S. G., nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom P. XXX, okres W., prechodne bytom K. L. E., Č. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade sp. zn.: zo dňa 24. 3. 2014, podanej na Okresnom súde Poprade, dňa 31. 3. 2014 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenej dobe od mesiaca júl roku 2010 do mesiaca február roku 2011 si kľúčom, ktorý mu poskytol Š. K. na účel upratovania, otvoril vchodové dvere do pivničných priestorov záhradného domčeka, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu v G. - D. D., na ul. N. Č.. X, odkiaľ odcudzil reťazovú pílu zn. Stihl, nezisteného výrobného čísla, prázdny hliníkový sud na pivo o objeme 25 litrov, bicykel zn. Favorit bordovej farby nezisteného výrobného čísla, plastový kufrík s pracovným náradím, 2 ks kufríkov s kuchynským príborom a 2 ks sady rybárskych udíc s príslušenstvom, čím spôsobil Š. K. škodu vo výške 972,- eur,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného Š. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/X, G. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal na tunajšom súde obžalobu na obvineného C. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný C. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba. Ďalej vypovedal, že poškodený Š. K. je jeho bývalý svokor, pričom v období od mesiaca júl 2010 do septembra 2010 býval v záhradnom domčeku patriacom poškodenému, ktorý bol vo dvore rodinného domu pána K.. Následne odišiel do Českej republiky za prácou, kde bol zhruba do Vianoc 2010 a potom sa už vrátil do bytu, ktorý prenajala jeho bývalá manželka K. G., kde sa zdržiaval do januára 2011 a odtiaľ odišiel bývať do K. L. E.. V čase, keď býval v záhradnom domčeku u bývalého svokra, kľúče od tohto domčeka nemal. Ten domček sa buď nezamykal, alebo kľúče mala jeho bývalá manželka. Samotný skutok, pre ktorý je stíhaný, nespáchal s tým, že je pravdou, že pánovi K. maľoval pivničné priestory v záhradnom domčeku, ktoré priestory mu otvorila bývalá manželka, ktorá pri maľovaní bola prítomná a ktorá mala na starosti tieto priestory aj zamknúť. Či tak urobila a či vrátila kľúče pánovi K., to on nevie. V súvislosti s maľovaním mal prístup do 2 miestností, pričom pod schodmi sa nachádzala ešte jedna miestnosť. V tých priestoroch sa nachádzali veci ako zaváraniny a pracovné náradie, žiadne iné veci, ktoré mal odcudziť a ktoré sú mu kladené za vinu, sa v týchto priestoroch nenachádzali, pričom žiadnu z týchto vecí ani v dome nevidel. Pred maľovaním veci poukladal do debničiek a vyniesol ich vonku na dvor. Po maľovaní dal veci naspäť. Celý proces maľovania trval 1 deň. Poprel, aby v záložni založil rybársku udicu na svoje meno s tým, že on nič nezakladal. V čase, keď býval s K. G. v spoločnej domácnosti, svoje doklady mal v peňaženke, ktorá bola položená nad televízorom, a ku ktorej manželka mala prístup. V čase, keď maľoval pivnicu, v dome boli aj iné osoby, okrem neho a manželky to boli aj deti Š., T. S. S. J.r a G. K., a tiež sa tam nachádzali aj jeho rodičia. S maľovaním začal niekedy okolo 7,30 hod., no už niekedy okolo 8,00 hod. prišli po neho rodičia, ktorí ho zobrali do Liptovského Mikuláša, odkiaľ sa vrátil okolo 14,00 hod. a potom pokračoval v maľovaní asi hodinu. Medzitým, keď tam nebol, maľovanie vykonávali bývalá manželka spolu so synom Š.. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že poškodený mu nikdy osobne nevytkol, že by mu mal odcudziť predmetné veci súvisiace s jeho trestným stíhaním, iba prostred. jeho rodičov, ktorým to hovoril. V období, keď títo požadovali zverenie vnučky do svojej osobnej starostlivosti. Upresnil, že okrem toho jediného dňa, keď maľoval uvedené priestory, tieto boli vždy zatvorené, otvorené boli iba vtedy, keď tam chodil poškodený, ktorý mal od nich kľúče, pričom on všetko zamykal. Kde mal odložené poškodený kľúče od týchto priestorov, to on nevie, kľúče nosieval so sebou. S poškodeným v tom období nemal žiadne problémy. S dcérou poškodenou sa rozviedol niekedy v roku 2011 alebo v roku 2012, a to z dôvodu, že keďže predtým nemal žiadne zamestnanie, začiatkom roka 2011 odišiel k rodičom, ktorí mu našli zamestnanie a následne sa zhoršili vzťahy medzi ním a manželkou, ktorá začala urážať jeho rodičov. So svokrom sa vzťahy zhoršili, keď jeho rodičia požiadali o zverenie vnučky (spoločnej dcéry obžalovaného a K. G.) do svojej osobnej starostlivosti. Poukázal na to, že následne bol stíhaný aj pre týranie, keď bývalá manželka ho obvinila z tohto trestného činu, čo sa však nepotvrdilo a súd ho oslobodil. K režimu nakladanie s kľúčmi od pivničných priestorov obžalovaný doplnil, že pán K. všetky kľúče nosil pri sebe a pokiaľ ich nemal, tak ich mal uložené v rodinnom dome, kde sa zdržiaval a kde nepúšťal ani svojich vnukov. Či existovali aj nejaké iné kľúče od týchto priestorov, to on nevie. K návšteve v záložni doplnil, že bol jediný krát v záložni, a to pri L. v G., na základe informácie, ktorú dostal od rodičov, že jeho bývalá manželka tam mala náušnice svojej dcéry, a preto sa zaujímal o tie náušnice, aby ich mohol kúpiť. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania vo vzťahu k odchodu z miesta, kde vykonával maliarske práce uviedol, že po tom, čo Š. K. poskytol kľúče od pivnice dcére K. G. - jeho bývalej manželke, táto pivnicu odomkla a on ju následne celú vymaľoval, čo trvalo približne 2 hodiny. Celý čas sa tam nachádzala bývalá manželka, ktorá pivnicu maľovala s ním. Následne manželku nechal samu a odišiel za rodičmi na dohodnuté miesto, na čerpaciu stanicu v D. D., odkiaľ ho títo odviezli do Liptovského Mikuláša, kde si obzrel nejaký byt, ktorý chcel zobrať do prenájmu. Následne ho rodičia doviezli naspäť do D. D., pričom ako prichádzal k záhradnému domčeku, videl vychádzať K. G. z pivnice celú od vápna. K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach ohľadom tejto skutočnosti uviedol, že vzhľadom na odstup času si už presne nepamätá, ako dlho objekt maľoval, ale určite šiel s rodičmi do Liptovského Mikuláša obzrieť ten byt a následne, keď sa vrátil, spoločne s rodičmi - tí sa ešte u nich zdržali polhodinu, pretože chceli byť v kontakte s vnučkou.

Svedok poškodený Š. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho bývalý zať, ktorý v minulosti býval v záhradnom domčeku, ktorý sa nachádza v záhrade jeho rodinného domu. V ktorom období tam býval, na to si už nepamätá, ale bol to obžalovaný, ktorý mu povedal, že tam chce urobiť nejaké poriadky, že chce vymaľovať, čomu bol aj rád, a preto mu odovzdal kľúče od pivnice, kde sa nachádzajú priestory pri schodoch a ďalšie 2 miestnosti, ktoré neboli uzamknuté. Obžalovaný tam potom aj niečo urobil, ale hlavne prenášal veci, aby mohol zistiť, čo sa tam nachádza a čo môže speňažiť. To

maľovanie vykonával asi celé leto. On sa nechodil pozerať na neho, čo robí, možno bol sa tam pozrieť asi dvakrát, nechodil však kontrolovať, či niečo zmizlo alebo nie. Kľúče mu aj boli vrátené, nepamätá si, akým spôsobom. To, že mu niečo chýba, zistil až v deň, keď obžalovaného vyhodil z domu po tom, čo sa tento vrátil z Čiech, kde nič nezarobil, no nevie presne, kedy to bolo. Zistil, že mu chýbajú rôzne veci, ktoré nahlásil na polícii, a to benzínová motorová píla značky Husquarna, rôzne pracovné náradia, zbíjačka, vŕtačka, presne si to už nepamätá. Pamätá si, že kufrík, v ktorom sa nachádzalo drahé náradie, a to zbíjačka a vŕtačka, bol zakrytý handrou, až neskôr zistil, že ten kufrík je prázdny. Takisto si spomenul, že mu bol odcudzený aj bicykel. Pivničné priestory, v ktorých maľoval obžalovaný mali rozmery asi 11 x 6 metrov. Či v čase, keď mal obžalovaný kľúč od pivničných priestorov, chodili k nemu na návštevu aj iné osoby, to on nevie. Obžalovaný vtedy býval v záhradnom domčeku s jeho dcérou spolu s deťmi. Jeden kľúč od záhradného domčeka mal on, ten kľúč spolu s kľúčom od bráničky odovzdal obžalovanému. Čo sa stalo s ďalšími kľúčmi, kto ich mal, to on nevie. K jednotlivým odcudzeným veciam uviedol, že na ich hodnotu si už presne nepamätá, lebo tie veci kupoval dávnejšie ako nové, bicykel kupoval možno pred 10 rokmi, jeho hodnota bola 200,- eur. Motorová píla bola kúpená asi pred 5 rokmi, tá stála asi 250,- eur, zbíjačku kúpil pred 2 rokmi, tá stála asi 150,- eur a takisto mu zmizla aj udica, ktorú kupoval asi pred 2 rokmi a jej hodnota bola okolo 70,- až 80,- eur. V minulosti kúpil aj hliníkový sud asi za 400,- Sk, ktorý mu tiež zmizol, s tým sudom naposledy manipuloval niekedy v roku 2006. Takisto mu zmizli aj 2 kufríky s kompletným príborom, ktoré kupoval v železiarstve. Doklady o nákupe týchto vecí by mal mať doma, ale nemá nervy, ani čas na to, aby ich hľadal. Policajti ho ani nevyzývali, aby doklady o týchto veciach dokladal, len im predkladal fotografie. V prípravnom konaní k jednotlivým odcudzeným veciam sa vyjadroval bližšie. Na hlavnom pojednávaní k tomu uviedol, že vzhľadom na odstup času si už bližšie nepamätá.

Svedkyňa X. G. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej syn niekedy od júla 2010 do začiatku januára 2011 býval v záhradnom domčeku pána K., pričom medzitým niekedy od septembra do decembra 2010 bol za prácou v Čechách a v januári 2011 sa odsťahoval do K. L. E.. Vo svojej výpovedi ďalej poukázala, že dňa 8. 8. 2010 spolu s manželom a synom - obžalovaným sa stretli na pumpe v G. a potom v čase medzi 9,00 hod. - 10,00 hod. všetci traja odišli do Liptovského Mikuláša, kde chcel syn pozrieť nejaký byt. Medzi 13,00 - 14,00 hod. sa potom vrátili na adresu bydliska obžalovaného s manželkou a deťmi. Keď tam došli, vo vnútri záhradného domčeka neboli, ostali iba na dvore, kde boli povykladané debny so zaváraninami, pričom žiadne veci ako motorová píla, hliníkový sud, bicykel, kufríky s náradím, či rybárskej udice sa tam nenachádzali, z pivnice akurát vyšla bývalá manželka syna, ktorá bola špinavá od farby, s ktorou sa však iba pozdravili a nerozprávali. Zdržali sa tam asi polhodiny, pričom obžalovaný im uviedol, že pán K. ho požiadal o vymaľovanie pivnice. Čo sa nachádzalo v tej pivnici, to ona nevie. Následne dňa 14. 11. 2010 spolu s manželom šli navštíviť svoju vnučku, ktorú čakali pred uvedeným domom v aute, pričom videli, ako z brány vychádzal neznámy muž s taškou, za ktorým šli synovia bývalej manželky S. a Š. a obžalovaného manželka s vnučkou. Tej sa pýtala, kto bol ten muž, na čo jej táto uviedla, že to bol opravár práčky, čo ju dosť zaskočilo, lebo práčku nemali. Stíhanie svojho syna vníma ako vykonštruovanú záležitosť, ktorá súvisí s podaným návrhom na zverenie vnučky do jej osobnej starostlivosti spolu s manželom, keď prvýkrát takýto návrh podávali už v decembri 2010 a následne v marci 2011 sa dohodli, že matke dajú ešte šancu, no napokon to skončilo tak, že tejto boli všetky deti odobraté. Následne začali problémy s vykonštruovanými tvrdeniami, okrem iného aj z týrania zo strany obžalovaného. Vo svojej výpovedi ďalej doplnila, že pri druhej návšteve dňa 14. 11. 2010 súčasne zistila, že vnučka nemá svoje zlaté náušnice, ktoré dostala od krstnej mamy, čo aj povedala synovi a trvala na tom, aby tento ich šiel hľadať do záložní, kde ich mohla odniesť matka dieťaťa, čo mávala vo zvyku. Syn jej potom povedal, že náušnice hľadal, ale že ich nenašiel. Dodala, že má informácie, že Š. K. podával trestné oznámenie na jej syna zrejme z dôvodu, že ostal veľmi nahnevaný vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, keďže jeho dcéra K. G. prišla o všetky deti, o výživné, o akýkoľvek príjem, navyše sa mu nasťahovala naspäť do domácnosti. Keď bola s K. G. v kontakte v novembri 2011, táto jej povedala, že ide o výmysel zo strany jej otca kvôli tomu, že C. ju opustil.

Rovnako ako uvedená svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok W.. C. G. - otec obžalovaného.

Svedkyňa K. G. - bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti niekedy v roku 2011 alebo 2012 bývala spolu s obžalovaným a svojimi deťmi v záhradnom domčeku, ktorý sa nachádza v záhrade rodinného domu jej otca, s tým, že presné obdobie si už nepamätá. Súčasťou rodinného domčeka boli aj pivničné priestory, ktoré boli väčšinou zatvorené, pričom kľúče

od týchto priestorov vlastnil iba jej otec, ďalšia jej dcéra G. K. a jej mama (v čase, keď táto žila). Tie pivničné priestory bývali zamknuté, otvárali sa iba vtedy, keď sa tam išlo. Pamätá si, že v čase, keď tam bývali s obžalovaným, boli tieto priestory otvorené, možno 2 - 3 dni s tým, že obžalovaný mal pratať pivnicu a mal ju maľovať. V tých priestoroch boli väčšinou zaváraniny, bol tam mrazák, nejaké náradie a bicykle. K upratovaniu pivničných priestorov ďalej uviedla, že obžalovaný vtedy šiel za jej otcom po kľúče, ktorý mu priestory otvoril a potom vynášal všetky veci vonku sám. Pamätá si, že vtedy na návštevu prišla obžalovaného mama. Nevie, ako dlho sa u nich zdržala, ale odišla niekedy k večeru, obžalovaný potom vo vypratávaní tých priestorov pokračoval. Ďalej si pamätá, že v pivničných priestoroch bola aj motorová píla, elektrická píla na stromy, kufríky s náradím a vŕtačky. Keď obžalovaný dokončil maľovanie, vynesené veci vrátil do pivnice. Zdá sa jej, že 2 bicykle zostali na záhrade, ostatné veci odniesol naspäť do pivnice. Vonku ostalo ešte aj nejaké oblečenie, ktoré bolo predtým v pivnici, a ktoré triedila. Nikto ďalší z rodinných príslušníkov do pivničných priestorov prístup nemal. Čo sa týka prístupu do záhrady, bráničky boli väčšinou zamknuté, no keď prišla nejaká návšteva, tak bránička ostala otvorená. Akým spôsobom boli vrátané kľúče zo strany obžalovaného, k tomu sa vyjadriť nevedela. Takisto sa vyjadrila o tom, že má vedomosť, že obžalovaný bol niektoré veci, ako motorová píla, kufríky s náradím a vŕtačkami založiť v záložni. Tieto skutočnosti išli zisťovať preto, lebo otec keď šiel do pivnice, zistil, že nejaké veci chýbajú. Bolo to možno po týždni od maľovania. Obžalovaný tie veci speňažil a potom šiel za robotou a následne šiel bývať k rodičom. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že počas manželstva ich vzťahy s obžalovaným neboli veľmi dobré, pretože ona má ešte deti z predchádzajúceho manželstva, na ktoré obžalovaný útočil tak fyzicky, ako aj slovne. Na základe uvedeného preto na neho podala aj oznámenie ohľadom týrania, predovšetkým vo vzťahu k dcére T. J.. Okrem toho výrazne do ich vzťahu zasahovala aj obžalovaného mama, ktorá navyše za veľmi aktívnej pomoci sociálnych pracovníčok dosiahla, že jej bola zverená do výchovnej starostlivosti dcéra, ktorú má spoločne s obžalovaným. Na obžalovaného je nahnevaná dodnes, hlavne kvôli dlhom, ktoré narobil. V prípravnom konaní nevypovedala o žiadnych skutočnostiach, ktoré by svedčili o tom, že obžalovaný mal zakladať nejaké veci v záložniach, ktorý poznatok mala získať, k vzniknutým rozporom sa vyjadriť nevedela. Takisto vo výpovedi z prípravného konania neuvádzala nič ohľadom krádeže bicykla, keď túto skutočnosť vysvetlila tým, že zabudla to uviesť, no nakoniec to ostalo tak, že ten bicykel ukradla ona. Vo svojej výpovedi ďalej vypovedala aj o tom, že si pamätá aj na ďalšiu návštevu rodičov obžalovaného po maľovaní pivnice, žiadna osoba však vtedy u nej na návšteve nebola. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že nikdy nevidela obžalovaného, aby vynášal veci, ktoré mal odcudziť z pivničných priestorov domu jej otca mimo domova a nikdy sa jej tento ani nepriznal ku krádeži nejakých vecí. Ďalej uviedla, že obžalovaný v súvislosti s upratovaním a maľovaním pivničných priestorov tieto činnosti vykonával viac dní a maľovanie aj dokončil. V prípravnom konaní naopak uvádzala, že maľovanie nedokončil a nevie, či obžalovaný otcove veci vložil späť do pivnice. K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedla, že nevie, prečo v prípravnom konaní vypovedala tak, ako vypovedala, ale jej sa zdá, že obžalovaný maľovanie dokončil a že veci potom následne vložil do pivnice.

Svedkyňa G. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nepamätá, v ktorom období jej mama spolu s obžalovaným bývali v záhradnom domčeku na pozemku jej starého otca, ale môže potvrdiť, že tam zmizli nejaké veci, no teraz už nevie uviesť, ktoré. Pamätá si, že obžalovaný bol od jej dedka pýtať kľúče od pivnice s tým, že tam ide maľovať, pričom dedko tie kľúče potom pýtal od neho, aby mu ich dala a následne ich poskytol obžalovanému. O celej záležitosti však nič bližšie nevie, pretože medzi ňou a jej mamou je dosť komplikovaný vzťah, ona s mamou nežije, ale býva s dedkom v jeho dome už od roku 2006. Čo sa týka celého procesu maľovania, tak túto činnosť nevidela, no podľa nej sa tam vtedy ani nemaľovalo, ani nevie, že by obžalovaný v súvislosti s maľovaním mal vynášať vonku nejaké veci a potom ich mal vracať naspäť. To, že nejaké veci zmizli, vie len z rozprávania dedka, keď niečo hľadal, a keď sa to nenašlo. Vo vzťahu ku kľúčom od pivničných priestorov k záhradnému domčeku uviedla, že vie o 3 kľúčoch, keď jeden mal dedko, druhý mala ona a tretí bol umiestnený v takom kútiku v dome, kde sú spomienkové veci po babke, ktorá zomrela v roku 2006. V pivničných priestoroch záhradného domčeka bola aj pred rokom 2010, aj po roku 2010, ale pravdupovediac žiadnu zmenu súvisiacu s maľovaním si nevšimla. Všimla si tam zmenu rozloženia veci v pivnici, kde sa vždy niečo prekladá. Nemá vedomosť o tom, aby jej mama niekedy v roku 2010 alebo po tomto období chodila niekde po záložniach a hľadala nejaké veci. Pokiaľ vie, tak po záložniach chodil dedko a hľadal motorovú pílu. O tom, aké veci mali zmiznúť, vie len z rozprávania dedka. To, že veci chýbajú, tento zisťoval postupne.

Svedkyňa T. J. - dcéra K. G. a vnučka poškodeného Š. K. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný spolu s jej mamou a ďalšími súrodencami niekedy pred 4 - 5 rokmi bývali v záhradnom

domčeku na pozemku jej starého otca. Vie o tom, že tam mali miznúť nejaké veci, ale nemyslí si, že tieto veci ukradol obžalovaný. Skôr má za to, že ich ukradla jej mama. Pamätá si, že mali zmiznúť bicykle, pričom túto krádež zistil jej starý otec ešte v čase, keď žili v tom domčeku. Za akých okolností bicykel zmizol, to ona nevie, ale môže potvrdiť, že jej mama zobrala dedkovi kufrík s náradím, pretože bola pri tom. Ten kufrík potom mama odniesla do záložne, do ktorej šla spolu s ňou. Nevie, ako sa mama dostala ku kľúču od pivničných priestorov, ale ten kľúč mala a mal ho aj obžalovaný. O tom, že by mama mala odniesť do záložne aj nejaké iné veci, to už nevie. Pamätá si, že v minulosti sa tá pivnica maľovala, že ju maľoval obžalovaný. Či to maľovanie dokončil, to si už nepamätá, ani nevie, ako dlho to trvalo. Pred maľovaním však obžalovaný veci z pivnice vyniesol on. Či mu niekto pri tom pomáhal, to ona nevie. Pamätá si však, že medzi tými vynesenými vecami bola aj motorová píla, no nevie, čo sa s ňou stalo. Pokiaľ vie, tak do pivnice prístup mali iba obžalovaný, jej mama, jej dedko a G. K.. Takisto vie, že do dvora mal prístup aj brat starého otca. K vzťahu k svojej mame doplnila, že sa s ňou nestretáva, je na ňu nahnevaná, pretože kvôli tomu, že ju a súrodencov mama zanedbávala, museli byť umiestnení v ústave, pričom všetci boli umiestnení niekde inde. K osobe obžalovaného uviedla, že s týmto nemá zlý vzťah, spolu však nekomunikujú, nie sú v žiadnom kontakte. Medzi jej mamou a obžalovaným boli spočiatku dobré vzťahy, potom nastali medzi nimi hádky, vzťah obžalovaného s jej starým otcom bol od počiatku problémový. Doplnila, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný niekedy odnášal dedove veci do záložne, nepamätá si ani na to, že by niekedy jej mama niečo v tomto smere vytýkala obžalovanému. V prípravnom konaní v tomto smere vypovedala odlišne, kedy uvádzala, že väčšinou obžalovaný speňažoval veci spolu s jej mamou tak, že ich dali do záložne. K vzniknutému rozporu uviedla, že veci do záložne mal odnášať obžalovaný, prípadne ich mal kradnúť, vie len z rozprávania svojej mamy. Takisto v prípravnom konaní vypovedala, že bola svedkom toho, ako jej mama pri hádke vyhadzovala obžalovanému do očí, že zobral veci a odniesol ich do záložne, pričom to isté tvrdila aj starému otcovi. K rozporu v tomto smere uviedla, že jej oboznámená výpoveď z prípravného konania je pravdivá, pravdou však je, že nikdy nevidela, aby obžalovaný bral nejaké veci a odnášal ich do záložne. To, že tomu tak bolo, vie len z rozprávania od svojej mamy, prípadne z rozprávania dedka, keď sa spolu s mamou o veciach bavili. Ona bola svedkom jedine toho, ako spolu s mamou odniesli kufrík s náradím do záložne, pričom jej mama jej následne povedala, že nemá o tom nikomu rozprávať, najmä nie dedkovi.

Z oboznámenej výpovede svedkyne T. L. z prípravného konania súd zistil, že svedkyňa v tejto uviedla, že od apríla 2010 pracovala ako zástupkyňa vedúceho prevádzky záložne W. E. G., na ul. X. C., pričom po tom, čo jej zo strany policajta bola predložená záložná zmluva uviedla, že dňa 30. 7. 2010 v prevádzke ich záložne založil C. G. udicu s navijakom a držiakom, pričom si pamätá, že túto udicu založil aj s háčikmi, keď udica bola uložená v zelenom umelohmotnom obale, pri ktorom bol aj manuál na použitie. Za túto udicu mu bola vyplatená suma 10,- eur s tým, že do 6 týždňov po zaplatení určitého úroku si ju mohol vyzdvihnúť, čo však neurobil, a preto prepadla firme a šla do predaja. Popísala osobu, ktorá udicu zakladala s tým, že jeho totožnosť si overila na základe predloženého občianskeho preukazu. Toho pána nikdy predtým, ani potom už nevidela.

Zo zápisnice o rekognícii podľa fotografií, ktorá je súčasťou spisového materiálu súd zistil, že dňa 22. 11. 2013 bola vykonaná rekognícia, keď poznávajúcej osobe T. L. boli predložené fotografie celkovo 5 osôb, medzi iným aj C. G.. Výsledkom tejto vykonanej rekognície bol záver, že menovaná jednoznačne neopoznala človeka, ktorý dňa 30. 7. 2010 založil v záložni udicu s príslušenstvom s tým, že dve z osôb na fotografiách sú jej povedomé, avšak v žiadnom prípade si tým nie je istá.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení Š. K. zo dňa 21. 9. 2011, z obsahu ktorej okrem iného vyplynulo, že v období od júna 2010 do februára 2011 bývala jeho dcéra K. G. so svojím manželom C. G. a svojimi deťmi v záhradnom domčeku, nachádzajúcom sa na jeho pozemku, pričom mal podozrenie, že C. G., ktorému dal kľúče od pivnice, mu ukradol veci, a to reťazovú pílu značky Stihl, hliníkový sud na pivo v objeme 25 l, bicykel Favorit bordovej farby, dva nové plastové kufríky s pracovným náradím, ako elektrická vŕtačka, elektrická brúska, zbíjacie kladivo a dva kufríky s kuchynským príborom, pričom krádežou mu celkovo spôsobil škodu 796,- eur. V zápisnici o trestnom oznámení súčasne vylučuje, aby tieto veci mohol ukradnúť niekto iný ako C. G.. Poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktorými mal C. G. mu spôsobiť škodu, ktoré skutočnosti však nie sú súčasťou podanej obžaloby. Skutočnosť, že mu veci miznú, začal zisťovať 3 mesiace pred odchodom C. G. a K. G. zo záhradného domčeka.

Z obsahu záložných zmlúv, ktoré sú súčasťou spisového materiálu súd zistil, že dňa 30. 7. 2010 osoba menom C. G.Á. mala v záložni W., s. r. o. na ul. X. C. X v G. založiť teleskopickú udicu s navijakom a príslušenstvom, za čo mu bola vyplatená suma 10,- eur. Z ďalšej záložnej zmluvy vyplýva, že tá istá osoba v tej istej záložni, a to ešte dňa 27. 3. 2009 mala založiť mobilný telefón Sony Ericson za sumu 28,- eur. Súčasťou spisového materiálu je aj záložná zmluva zo dňa 8. 8. 2011, podľa ktorej K. G. mala založiť v záložni X. Š., E. XX, G., bicykel značky Author červenej farby, za čo mala prevziať 20,- eur.

Výška škody bola ustálená na základe odborných vyjadrení, v kt. zistil, že 1 ks reťazovej píly zn. Stihl mal hodnotu 500,- eur, 2 nové kufríky s náradím mali hodnotu 240,- eur, hodnota 2 kufríkov s komplet príborom mala spolu predstavovať sumu 112,- eur, hodnota bicykla Favorit bordovej farby sumu 100,- eur, hodnota hliníkového suda na pivo v objeme 25 l mala predstavovať sumu 40,- eur a hodnota 2 ks súprav skladacích rybárskych udíc v koženom puzdre hnedozelenej farby s príslušenstvom mala predstavovať sumu 100,- eur.

Okrem uvedených listinných dôkazov súd ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy, a to najmä rozhodnutia súdov súvisiace s úpravou práv k maloletému dieťaťu C. E. G. (spoločnej dcéry obžalovaného C. G. a K. G.), charakteristík obžalovaného, registra trestov obžalovaného a ďalších dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, súd konštatoval, že napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu neboli produkované dôkazy takého charakteru, ktoré by jednoznačne, bez akýchkoľvek pochýb usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba. Vo vzťahu k podstatným okolnostiam skutku súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovanému je kladené za vinu spáchanie skutku, ktorého sa mal tento dopustiť v pomerne široko špecifikovanom období od mesiaca júl 2010 do mesiaca február 2011, keď mal odcudziť veci popísané v obžalobe. Obžalovaný svoju trestnú činnosť popieral, poukazoval na to, že predmetné veci odcudziť nemohol, pretože nemal k nim prístup a uvedené veci sa ani nenachádzali v pivničných priestoroch záhradného domčeka, ktorý maľoval iba v jeden konkrétny deň, a to 8. 8. 2010. Takisto poukazoval na to, že aj v uvedený deň proces upratovania a maľovania pivničných priestorov nevykonával sám a celý deň, ale naopak táto jeho činnosť bola prerušená odchodom spolu s rodičmi do Liptovského Mikuláša a medzitým túto činnosť vykonávala jeho bývalá manželka K. G. - dcéra poškodeného. Poškodený Š. K. vypovedal o tom, že obžalovaný upratovaciu a maľovaciu činnosť vykonával prakticky celé leto, pri tejto činnosti ho on nekontroloval, keď ho bol možno dvakrát pozrieť. Svedkyňa K.Í. G. potvrdzovala, že upratovacia a maľovacia činnosť zo strany obžalovaného trvala iba zopár dní. Svedkyňa G. K. vypovedala, že poskytla kľúče, ktoré boli dané k dispozícii obžalovanému za účelom vykonávania upratovania a maľovania, ktorú činnosť však nesledovala, no má za to, že v pivnici sa ani nemaľovalo. Už v tomto smere boli zistené viaceré verzie o tom, či obžalovaný mal možnosť a prístup k odcudzeným veciam, či tento prístup bol iba úzko časovo ohraničený alebo naopak, či túto možnosť mal počas dlhšieho časového obdobia. Vykonané dôkazy v tomto smere nepriniesli jednoznačné závery, v každom prípade však možno z nich vyvodiť, že obžalovaný mal možnosť prístupu k veciam, ktoré mali byť odcudzené poškodenému, aj keď obžalovaný popieral, že takéto veci sa v pivničných priestoroch nachádzali. Z výpovede vypočutých svedkov vyplýva, že títo ich existenciu potvrdzujú. Skutočnosť, že obžalovaný mal prístup k týmto veciam však na druhej strane nie je sama o sebe jednoznačným a priamo usvedčujúcim dôkazom o tom, že obžalovaný sa aj trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba, dopustil. Neexistuje žiaden konkrétny priamy dôkaz o tom, že by niektorý z vypočutých svedkov vypovedal o tom, že to bol obžalovaný, ktorý veci patriace poškodenému odnášal, takisto nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že takúto možnosť páchať trestnú činnosť mal iba obžalovaný vzhľadom na skutočnosť, že disponoval kľúčmi od pivničných priestorov poškodeného. Bolo zistené, že takéto kľúče boli najmenej 3, keď jeden kľúč mal mať samotný poškodený a druhý kľúč mala mať vnučka poškodeného G. K. a tretí kľúč, ktorý predtým patril nebohej manželke poškodeného, mal byť umiestnený v spomienkovom kútiku v dome poškodeného. Ohľadom nakladania s kľúčmi takisto boli zistené rozpory, ktoré vykonaným dokazovaním sa nepodarilo odstrániť, keď poškodený tvrdil, že obžalovanému poskytol svoje kľúče, G. K. tvrdila, že to boli kľúče, ktorými ona disponovala. Skutočnosť, že obžalovaný disponoval v určitom presne neustálenom období kľúčmi pivničných priestorov ešte nevylučuje možnosť, aby týmito mohli disponovať aj iné osoby žijúce v obydlí poškodeného a nevylučujú ani možnosť prípadného vyhotovenia duplikátu kľúčov zo strany týchto osôb. Ako vyplýva zo zápisnice o podanom trestnom oznámení, toto bolo podávané dňa 21. 9. 2011, pričom podľa vyjadrenia samotného poškodeného, trestnú činnosť mal

zistiť 3 mesiace pred odchodom obžalovaného a jeho dcéry z bydliska, ktoré mali v záhradnom domčeku nachádzajúcom sa na jeho pozemku, kde žili od júla 2010 do februára 2011. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený o zmiznutí vecí sa mal dozvedieť najneskôr v decembri roku 2010. Skutočnosť, že trestné oznámenie vo veci podával až po trištvrte roku výrazným spôsobom mala vplyv na zabezpečovanie dôkazov, ktoré by bližšie prispeli k objasňovaniu veci. Jediným takýmto dôkazom, ktorý by mohol byť v neprospech obžalovaného je existencia záložnej zmluvy ešte zo dňa 30. 7. 2010, podľa ktorej mal tento založiť v záložni 1 ks udice s navijakom a príslušenstvom, teda veci, ktorá súvisí s jeho trestným stíhaním. Obžalovaný túto skutočnosť popieral s tým, že jeho osobné doklady boli voľne prístupné v domácnosti a mohla ich použiť ktorákoľvek iná osoba. Aj keď z výpovede vypočutej svedkyne Novákovej vyplynulo, že osoba, ktorá udicu zakladala v záložni, zodpovedala osobe, ktorá predkladala občiansky preukaz v súvislosti s týmto úkonom, uvedená svedkyňa v rámci vykonanej rekognície nedokázala ako osobu, ktorá túto vec v záložni zakladala, opoznať obžalovaného. Takisto aj eventuálne spôsobená výška škody v tomto smere, na základe predloženého odborného vyjadrenia (50,- eur), by nezodpovedala sume, ktorej relevantná výška by bola spôsobilá privodiť obžalovanému trestnú zodpovednosť pre trestnú činnosť, na ktorú bola na neho podaná obžaloba.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, na ktorú súd považuje za potrebné poukázať, je výpoveď vypočutej svedkyne T.L. J., dcéry K. G., ktorá vo svojej výpovedi vypovedala, že to bola práve jej matka, ktorá zakladala v záložni kufrík s náradím, ktorý patril poškodenému. Uvedená svedkyňa vypovedala, že bola prítomná pri tomto úkone, pričom jej matka jej následne hovorila o tom, že nemá o tom nikomu rozprávať, najmä nie dedkovi. Takisto vypovedala o tom, že nemá vedomosť, že by obžalovaný odcudzil niektorú z vecí, ktorá súvisí s jeho trestným stíhaním, prípadne tieto odnášal do záložne a pokiaľ o tom počula, tak to len z rozprávania vlastnej matky, ktorá sa o týchto veciach bavila so samotným poškodeným. Aj keď je nepochybné, že vzťah uvedenej svedkyne k matke K. G. je negatívny, na druhej strane zo strany súdu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že svedkyňa vo vzťahu k obžalovanému vypovedá účelovo v snahe pomôcť mu, keď ako vyplýva z obsahu trestného spisu, samotná svedkyňa mala byť osobou, vo vzťahu ku ktorej sa mal obžalovaný dopúšťať inej trestnej činnosti súvisiace s týraním tejto osoby, za čo bola na neho podaná aj obžaloba.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, spáchal práve obžalovaný práve C. G., súd tohto v súlade s ustanovením § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Zároveň vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku potom poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.