Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/355/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: V. K., nar. XX.XX.XXXX, L. V. C. XXXX/XX, S., o zaplatenie 209,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -30 zo dňa 26. marca 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -67 zo dňa 5. mája 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,38 eur s 0,024 %-ným úrokom z omeškania denne od 29.06.2010 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyni súd nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy, , Nariadenia vlády č. a , vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti a to vo výške 40,38 eur s príslušenstvom. Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v , cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Zmluva obsahuje údaj RPMN, ročnú úrokovú sadzbu a tiež priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje celkovú výšku úveru ako náležitosť zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch, ale len sumu 487,35 eur ako predajnú cenu mínus platba v hotovosti. Tieto údaje neobsahujú ani úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, ktoré pripojil k zmluve. Vzhľadom na to súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, ak však neobsahuje uvedené náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 40,38 eur, ktorá predstavuje poskytnutý

úver bez úrokov a bez poplatkov v sume 487,35 eur po odpočítaní zaplatených splátok odporkyňou v sume 446,97 eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Prvostupňový súd posúdil návrh ako nedôvodný v časti zmluvných pokút s poukazom na znenie a nasl. , kedy na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Navrhovateľ zdôvodnil len zmluvnú pokutu vo výške 10,08 eur podľa hlavy 14 úverových podmienok. Odporca sa omeškal so 4 splátkami, každá vo výške 31,50 eur, so splatnosťami 20.2.2010, 20.3.2010, 20.4.2010 a 20.5.2010. Ide o jednorazovo vygenerovanú pokutu: 126 x 8% =10,08 eur. Zo splátkového kalendára však vyplývalo, že navrhovateľ účtoval odporkyni aj iné zmluvné pokuty, ktoré však už navrhovateľ v návrhu nespomínal ani nevyčíslil avšak sú súčasťou istiny, ktorú navrhovateľ požaduje. Z úverových podmienok vyplýva zmluvná pokuta vo výške 8% z každej omeškanie splátky alebo jej časti, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní, zmluvná pokuta vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením je klient v omeškaní v prípade omeškania dlhšie ako 6 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku. Tieto ustanovenia o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky a preto absolútne neplatné s poukazom na ods .4 a to minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Súd dospel k tomu záveru, že zmluvné pokuty dojednané v úverových podmienkach spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné pokuty boli dojednané v rámci úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive a spotrebiteľ si zmluvnú pokutu individuálne nedojednal, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

V predmetnej úverovej zmluve, teda najmä v úverových podmienkach bolo za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih a to jednak úrok z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody a taktiež aj právo navrhovateľa od zmluvy odstúpiť a požadovať zaplatenie celého úveru, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľa a odporcu. Taktiež navrhovateľ zmluvné pokuty označil len ako zmluvná pokuta I (vo výške 0,24 eur), zmluvná pokuta II. (vo výške 10,08 eur) a zmluvná pokuta (predčasná splatnosť úveru, vo výške 0,74 eur) pričom z návrhu ani z priložených listinných dôkazov nevyplýva za porušenie akých povinností a náklade akých zmluvných dojednaní si dané zmluvné pokuty navrhovateľ voči odporcovi účtoval, z akej sumy boli vyčíslené a podľa ktorých ustanovení a za aké obdobie a teda súd nemal preukázané na základe akých právnych skutočností vyvodzuje navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvných pokút.

Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku ustanovenie úverových podmienok Hlavy 14 §5, podľa ktorej sa odporkyňa s navrhovateľom dohodli, že navrhovateľ je oprávnený účtovať na ťarchu odporkyne poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk/3,32 eur. Navrhovateľ celkom vyúčtoval odporcovi 4 upomienky á 3,32 eur a 1 upomienku vo výške 6,64 eur. Súd považoval za neprijateľné, aby odporkyňa v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená a aj niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporcovi takéto upomienky vôbec zasielal. Preto súd návrh aj v tejto časti za vyúčtované upomienky vo výške 9,96 eur zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol ani akceptovať to, že navrhovateľ započítal časť splatenej sumy na 3 upomienky celkovo vo výške 9,96 eur a preto súd aj túto sumu započítal na istinu úveru v súlade s ustanovením , podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, keďže nie je možné, aby veriteľ určoval na čo bude platba od odporcu zaúčtovaná.

Prvostupňový súd odporcu zaviazal k zaplateniu aj úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne z priznanej sumy 40,38 eur od 29.6.2010 do zaplatenia v súlade s návrhom, pretože výška úroku nepresahuje zákonný úrok (vo výške 9% ročne) v zmysle nar. vl. , keď navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,024% denne, t.j. 8,76% ročne. O trovách konania súd rozhodol podľa odporkyni, ktorá bola v konaní úspešnejšia žiadne trovy nepriznal, nakoľko ich priznať nežiadala a taktiež jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú.

Dodatočne prvostupňový súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým súd určil, že zmluvné podmienky stanovené v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. patriaci k úverovej zmluve podpísanej navrhovateľom a odporkyňou dňa 24.10.2008 vo význame: Hlava 6 § 6 Úverových zmluvných podmienok ("ďalej len ÚP") v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b), c) § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach, podľa Hl. 14 § 3 ÚP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo ich častí alebo zmluvných pokút je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania najmenej 300,-Sk, v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní, podľa Hl. 14 § 4 ÚP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšie ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, podľa Hl. 14 § 5 ÚP spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,-Sk sú zmluvnými podmienkami neprijateľnými a neplatnými. Dopĺňací rozsudok prvostupňový súd odôvodnil po citácii , , ods. 4 vecne tým, že v rozsudku - 30 zo dňa 26.3.2012 súd posúdil návrh ako nedôvodný v časti zmluvných pokút s poukazom na znenie a nasl. , kedy na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Dňa 24.10.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 487,35 eur, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home credit Slovakia, a.s. ( ďalej len UP). Z úverových podmienok podľa Hl. 14 vyplýva zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej omeškanie splátky alebo jej časti, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní, podľa Hl. 14 vyplýva zmluvná pokuta vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením je klient v omeškaní v prípade omeškania dlhšie ako 6 mesiacov a podľa Hlavy 6 UP vyplýva zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku v prípade, ak klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy z týchto UP, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenami a), b), c) tejto hlavy, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver. Tieto ustanovenia úverových podmienok súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky a preto sú absolútne neplatné s poukazom na . Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Súd dospel k tomu záveru, že zmluvné pokuty dojednané v úverových podmienkach spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné pokuty boli dojednané v rámci úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive a spotrebiteľ si zmluvnú pokutu individuálne nedojednal, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd taktiež posúdil ako neprijateľnú podmienku ustanovenie úverových podmienok Hlavy 14 , podľa ktorej sa odporca s navrhovateľom dohodli, že navrhovateľ je oprávnený účtovať na ťarchu odporcu poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk (3,32 eur). Súd považoval za neprijateľné, aby odporkyňa v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Vzhľadom na to, že súd nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov za upomienky, keďže ich považoval za neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol a tieto podmienky výslovne neuviedol vo výroku rozsudku

- 30 zo dňa 26.3.2012, súd v súlade s dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že doplnil rozsudok a výslovne uviedol vo výroku dopĺňacieho rozsudku, že podmienky uvedené v úverových podmienkach tak ako sú konkretizované vo výroku tohto dopĺňacieho rozsudku sú neprijateľnými podmienkami.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a to výlučne v časti, v ktorej súd návrh zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie v zmysle návrhu navrhovateľa. Ako odvolací dôvod uviedol , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K záverom súdu prvého stupňa odvolateľ uvádza, že v predmetnej úverovej zmluve je v kolónke č. 55 označenej ako celková výška úveru uvedená suma 487,35 eur, ktorá predstavuje celkovú sumu poskytnutého úveru spotrebiteľovi, t.j. čiastka, ktorú si odporca požičal. V kolónke č. 62 označenej ako celkové náklady spotrebiteľa je uvedená suma 142,67 eur, ktorá predstavuje čiastku, ktorú je povinný odporca vrátiť navrhovateľovi spolu s poskytnutým úverom, ide teda o odplatu za poskytnutie úveru vo forme úroku. Z uvedených dôvodov preto tvrdenie súdu, že v úverovej zmluve nie je uvedená celková výška úveru je zavádzajúce, pretože treba rozlišovať medzi celkovou výškou úveru t.j. s čiastkou ktorú si odporca požičal a sumou ktorú je odporca vrátiť, kde je zahrnutá odplata vo forme úroku za požičanie úveru. Čiastka, ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi sa dá vypočítať sčítaním celkovej výšky úveru uvedenej v kolónke č. 52 a celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v kolónke č. 62 zmluvy. Takto vyjadrená suma, ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi je vyjadrená určite a zrozumiteľne. Ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške ušlého úroku, ktorú má žalovaný právo uplatniť si v prípade, že klientovi vznikne povinnosť uhradiť celý poskytnutý úver k tomuto odvolateľ uviedol, že pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné úplne považovať za pokutu v pravom slova zmysle, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku po zosplatnení, ktorý by bol pri danom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Odvolateľ poukázal na , platného v čase uzavretia zmluvy ako aj na a o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o platenie úrokov z poskytnutého úveru, tak je možné aj splácanie úveru v splátkach, kedy splátka je pravidelná platba za poskytnutý úver, ktorú platí dlžník veriteľovi v stanovených intervaloch. Splátka sa potom skladá z dvoch častí, zo splátky istiny a zo splátky úroku a dohodnutých poplatkov. Súhrn týchto splátok potom tvorí celkovú výšku požičaných prostriedkov a úrokov zaplatených za poskytnutie úveru. V zmysle úverových zmluvných podmienok je zrejmé, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu a prípadne úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Zo samotného výkladu úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania sú podľa príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a vzhľadom na definíciu záväzku v rozumie peňažné plnenie, na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému k zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Odvolateľ preto zastáva názor, že výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolateľa je zrejmé aj s poukazom na to ako sa chápe výklad pojmu dobré mravy, že predmetná úverová zmluva nebola ani v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza a nebola ani uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a preto názor súdu prvého stupňa je neopodstatnený a neodôvodnený.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila. Uviedla, že trvá na svojej výpovedi ako aj na svojich tvrdeniach, sumu 40,38 eur, na ktorú ju zaviazal prvostupňový súd, zaplatila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal

rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade konania, teda v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.

Predmetom konania na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. je návrh navrhovateľa o zaplatenie 209,28 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu ohľadne istiny 168,90 eur s príslušenstvom ako aj závislý výrok o náhrade trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,38 eur s 0,024 %-ným úrokom z omeškania denne od 29.06.2010 do zaplatenia ako aj dopĺňací rozsudok napadnutý nebol a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku ako aj dopĺňací rozsudok právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zamietajúci výrok založil na závere, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje celkovú výšku úveru a na nedôvodnosti uplatnených zmluvných pokút.

Pokiaľ ide o celkovú výšku úveru úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom a dlžníkom dňa 24.10.2008 bolo zistené, že je v nej obsiahnutý údaj - suma 487,35 eur ako predajnú cenu (493,99,- eur) mínus platba v hotovosti (6,64 eur), ide o údaj označený č. 55. zmluvy. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na obsah rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacie dôvody navrhovateľa bolo potom posúdiť, či takáto formulácia napĺňa požiadavku o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak potom zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti, okrem iných i podľa odseku 2 písm. e) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolateľ uvádza, že v predmetnej úverovej zmluve je v kolónke č. 55 označenej ako celková výška úveru uvedená suma 487,35 eur, ktorá predstavuje celkovú sumu poskytnutého úveru spotrebiteľovi, t.j. čiastka, ktorú si odporca požičal. V kolónke č. 62 označenej ako celkové náklady spotrebiteľa je uvedená suma 142,67 eur, ktorá predstavuje čiastku, ktorú je povinný odporca vrátiť navrhovateľovi spolu s poskytnutým úverom, ide teda o odplatu za poskytnutie úveru vo forme úroku. Z uvedených dôvodov preto podľa odvolateľa tvrdenie súdu, že v úverovej zmluve nie je uvedená celková výška úveru je zavádzajúce, pretože treba rozlišovať medzi celkovou výškou úveru t.j. čiastkou, ktorú si odporca požičal a sumou ktorú je odporca vrátiť, kde je zahrnutá odplata vo forme úroku za požičanie úveru. Čiastka, ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi sa dá vypočítať sčítaním celkovej výšky úveru uvedenej v kolónke č. 52 a celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v kolónke č. 62 zmluvy. Takto vyjadrená suma, ktorú mal odporca vrátiť navrhovateľovi je vyjadrená podľa odvolateľa určite a zrozumiteľne.

Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd názoru o neopodstatnenosti odvolacej námietky, nakoľko sám odvolateľ uznal, že celková výška spotrebiteľského úveru nie je v zmluve jasne a určite uvedená. Celkovú výšku úveru teda sumu, ktorú je odporca povinný vrátiť možno zistiť iba ďalším výpočtom a z údajov predmetnej zmluvy takýto údaj nevyplýva. Táto časť predmetnej spotrebiteľskej zmluvy preto

podľa názoru odvolacieho súdu je nezrozumiteľná a neurčitá a zmluva potom v súlade s ustanovením citovaného § 4 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje podstatnú zákonnú náležitosť, a to uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v časti zamietnutia nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty označenej navrhovateľom ako zmluvná pokuta I (vo výške 0,24 eur), zmluvná pokuta II. (vo výške 10,08 eur) a zmluvná pokuta (predčasná splatnosť úveru, vo výške 0,74 eur). Z úverových podmienok vyplýva zmluvná pokuta vo výške 8% z každej omeškanie splátky alebo jej časti, s ktorej úhradou je klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní, zmluvná pokuta vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením je klient v omeškaní v prípade omeškania dlhšie ako 6 mesiacov a zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku. Tieto ustanovenia o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky a preto absolútne neplatné s poukazom na a to minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ, zmluvné pokuty dojednané v úverových podmienkach spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné pokuty boli dojednané v rámci úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive a spotrebiteľ si zmluvnú pokutu individuálne nedojednal, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.

Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné zmluvné pokuty, ktoré si okrem iného navrhovateľ uplatňuje danou žalobou, neboli dojednané priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale sú obsiahnuté iba v úverových zmluvných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR ).

Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú ( ) Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvných pokút zamietol.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ust. potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, ktorá si však náhradu trov konania v odvolacom konaní postupom podľa neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania aj napriek úspechu v konaní ( a O.s.p) nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.