Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-42-2014.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu D. R., F.. XX.X.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX J., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému I. E.O., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX U. XX, o zaplatenie 1.034,29 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.029,01 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 701,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, číslo účtu: 1606650459/0200 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.034,29 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že písomným uznaním dlhu zo dňa 7.1.2006 sa žalovaný zaviazal, že mu zaplatí sumu 1.034,29 Eur (predtým 31.000,- Sk) v lehote najneskôr do 30.12.2006. Vzhľadom k tomu, že lehota splatnosti na zaplatenie dlhu už uplynula, aj napriek urgenciám, pohľadávku žalovaný neuhradil.
- 2 -
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 2Ro/86/2013-11 dňa 14.1.2014, proti ktorému žalovaný včas podal odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.
Žalovaný v písomnom podaní odporu zo dňa 7.5.2014 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko žalobcovi uhradil pred časom sumu 16.000,- Sk v hotovosti k rukám jeho matky v Stuľanoch, pričom ako svedok platby bola na mieste prítomná jeho manželka. Listina uznania dlhu nebola nikdy podpísaná jeho rukou, čím vzniká dôvodné podozrenie sfalšovania podpisu.
Žalobca v písomnom vyjadrení odporu zo dňa 12.6.2014 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odpore na nezakladajú na pravde.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Z uznania dlhu zo dňa 7.1.2006 je zrejme, že žalovaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznáva svoj dlh voči žalobcovi vo výške 31.000,- Sk (1.029,01 Eur) a zaviazal sa uhradiť dlžnú čiastku do 30.12.2006. Zároveň s týmto uznaním dlhu sa dojednala zmluvná pokuta v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa dohodnutého plnenia až do úplného vyrovnania záväzku.
Listom zo dňa 14.1.2013 označeným ako posledný pokus o zmier pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.029,01 Eur na účet alebo v hotovosti v lehote najneskôr do 21.1.2013. Zároveň bol požiadaný aj o zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania za omeškané obdobie vo výške 0,05 % denne, pričom ku dňu 20.1.2013 to činí sumu 1.137,57 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 198,20 Eur. Žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dlh, ktorý uznal žalovaný listom zo dňa 7.1.2006 predstavoval dlh žalovaného z dôvodu, že mu splynofikoval byt v Hankovciach, pričom sa veľmi dobre poznali, za práce mu nezaplatil a dohodli sa, že mu ich uhradí na základe uznania dlhu do 30.12.2006. predmetnú listinu vypisoval on a žalovaný ju vlastnoručne podpísal. Poprel, žeby mu žalovaný pred časom uhradil sumu 16.000,- Sk v hotovosti k rukám jeho matky v Stuľanoch.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že mu žalobca vykonával nejaké práce, za ktoré mu mal zaplatil sumu 31.000,- Sk. Ako uviedol v odpore, sumu 16.000,- Sk dal jeho matke a podľa neho mu zostáva zaplatiť žalobcovi už iba 15.000 Sk, teda 500,- Eur. Plyn mu žalobca robil niekedy v roku 2004 a asi rok po tom mu dal v máji alebo apríli 2005 sumu 15.000,- Sk. Suma bola vyplatená v tisíckach. Čo sa týka uznania dlhu, ktorý mal podpísať 7.1.2006, tak nie je možné, aby ho podpísal, nakoľko žalobca za ním nikdy nebol. Čo podpisoval, bol iba príjmový doklad, keď žalobcovi dával sumu 31.000,- Sk ako zálohu. V čase, keď dával sumu 16.000,- Sk jeho matke, bola s ním jeho manželka a peniaze odovzdal v mieste bydliska jeho matky v Stuľanoch. Bolo to niekedy v nedeľu v poobedňajších hodinách. Peniaze žalobcovi neodniesol priamo z dôvodu, že sa s ním kontaktoval telefonicky, aby mu dal číslo účtu, na ktorý chcel peniaze poslať, avšak žalobca mu povedal, že peniaze nemusí posielať na účet, ale že ich môže dať jeho matke. V čase, keď 2C/42/2014
- 3 -
jej odovzdával peniaze, videl ju po prvýkrát. Taktiež uviedol, že podpis na uznaní dlhu je jeho, ale on túto listinu nikdy nepodpisoval.
Svedkyňa, manželka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca im robil plyn, pričom plynové kúrenie stálo asi 60.000,- Sk. V hotovosti žalobcovi dávali sumu 30.000,- Sk v obci Bucovany, pričom to bolo ešte predtým, než práce boli vykonané. Následne odniesli žalobcovi do jeho mamy, do obce Stuľany, sumu 10.000,- Sk. Nepamätala sa už, kedy boli peniaze odnesené matke žalobcu. Vie iba, že jej manžel volal žalobcovi, aby mu oznámil číslo účtu, avšak on mu povedal, aby peniaze odniesol jeho matke do domu, kde býva a ktorý je neďaleko domu, kde býva aj jeho sestra. Nepamätala sa, v akých bankovkách peniaze boli odovzdané a nevedela uviesť ani deň, ani mesiac a ani rok. Vedela iba to, že matku žalobcu navštívili svojím motorovým vozidlom a následne išli navštíviť jej matku. Na otázku, aby vysvetlila rozpor, prečo jej manžel uviedol, že matke žalobcu odniesli peniaze vo výške 15.000,- Sk a ona uvádza vo výške 10.000,- Sk, svedkyňa uviedla, že na to si už ona nepamätá. Jej manžel podpisoval iba jednu listinu, a to vtedy, keď dával zálohu na plynové kúrenie a vie to preto, lebo ona stále so svojím manželom chodila.
Svedkyňa Alžbeta Vojteková, matka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného nepozná. Nevedela, žeby žalovaný bol niekedy u nej doma a aby od neho preberala nejaké peniaze. Z rozprávania žalobcu vedela, že žalovaný má voči nemu nejaký dlh. Nevedela uviesť, v akej výške. Vedela iba to, že mu dlhuje peniaze za prácu, ktorú pre neho vykonal.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie dlhu nie je možné stotožňovať so samotnou zmluvou o pôžičke. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke sa odlišuje dlžobný úpis, či uznanie dlhu, ktoré potvrdzuje, že dlžník dlhuje veriteľovi určitú sumu.
Jedným zo závažných právnych dôsledkov uznania dlhu je predovšetkým to, že zakladá vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky ( „predpokladá sa“ ) dlžník ma naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne, že v čase uznania dlhu už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým, že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133 O.s.p.). Listina zo dňa 7.1.2006 nie je zmluvou o pôžičke, je uznaním dlhu, a preto všetky tieto skutočnosti majú za následok to, že na dlžníka prešlo dôkazné bremeno ohľadne dlhu, na aký znelo uznanie dlhu. Žalovaný nevyvrátil, že by žalobca mu neposkytol sumu 31.000,- Sk (1.029,01 Eur), a to takým spôsob, že mu splynofikoval jeho rodinný dom, za čo mu žalovaný nezaplatil. Nespochybnil ani výšku dlhu, iba poukázal na to, že žalobcovi uhradil sumu 16.000,- Sk (531,10 Eur), a to takým spôsobom, že ich odovzdal do rúk jeho matky 2C/42/2014
- 4 -
v Stuľanoch. Daná skutočnosť však nebola preukázaná, nakoľko žalovaný nepredložil žiadne potvrdenie o tom, že by dlh čiastočne splnil. Pokiaľ žalovaný sa odvoláva aj na výpoveď svojej manželky, tak v jej výpovedi s jeho výpoveďou je zásadný rozpor vo výške odovzdávanej sumy, pričom svedkyňa Alžbeta Vojteková, matka žalobcu, ktorej mali byť peniaze odovzdávané, zásadne poprela, žeby jej žalovaný nejakú sumu odovzdal. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil. Pokiaľ žalovaný namieta, že podpis na uznaní dlhu nie je jeho, súd porovnaním listiny uznanie dlhu zo dňa 7.1.2006 s doručenkami, ktorými boli žalovanému zasielané písomnosti, porovnal podpis žalovaného na tejto listine, ako aj na doručenkách a uzavrel, že podpis žalovaného na uznaní dlhu je jeho.
Z uvedeného dôvodu preto výsledky dokazovania odôvodňujú záver o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku vyplýva teda z uzatvorenej zmluvy, ktorá môže byť aj ústna a záväzok vrátenia pôžičky s takto uzavretej zmluvy žalovaný uznal v listine zo dňa 7.1.2006.
Žalovaný uznal sumu 31.000,- Sk, čo predstavuje 1.029,01 Eur, na ktorú bol žalovaný zaviazaný. Nakoľko žalobca požadoval sumu 1.034,29 Eur, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením dlhu dňa 1.1.2007. Základná úroková sadzba NBS k 1.1.2007 bola 4,75 % a jej dvojnásobok je 9,5 %, preto bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny s 9,5 % úrokom z omeškania ročne. Nakoľko žalobca požadoval 13 % úrok, bola žaloba čo sa týka úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutá.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3, pričom žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 62,- Eur a z náhrady hotových výdavkov jeho advokáta podľa
ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle citovanej vyhlášky bola priznaná odmena za 4 úkony právnej pomoci po 61,41 Eur. V zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl., a to príprava a prevzatie zastúpenie, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, zastúpenie pri pojednávaní dňa 22.9.2014, 2 úkony právnej pomoci po 15,35 Eur za zastúpenie na 2C/42/2014
- 5 -
pojednávaní dňa 20.10.2014 a 24.11.2014, režijný paušál 2 x 7,81 Eur, 4 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), náhrada za stratu času za 6 polhodín po 13,40 Eur, t. j. 80,40 Eur a 4 polhodiny po 13,98 Eur, t. j. 55,92 Eur a cestovné za cestu zo Stropkova do Svidníka a späť päťkrát na pojednávanie v celkovej výške 39,40 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenie spolu so súdnym poplatkom predstavujú sumu 701,44 Eur.
Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.