Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/38/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: F. J., bytom X. X., F. XXX/X a Mgr. B. J., bytom V., P. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. marca 2015, č. k. -29, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa otcovi maloletej J. s účinnosťou od 18.10.2013 zvýšil vyživovacia povinnosť k maloletej J. zo sumy 49,79 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok otca na zameškanom výživnom za obdobie od 18.10.2013 do 06.03.2015 v celkovej sume 1.258,47 Eur uložil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.05.2006, č. k. -21, v časti výživného. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, 5, § 62 ods. 1 - 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane všetkých účastníkov konania k zmene pomerov. U maloletej došlo predovšetkým k zvýšeniu výdavkov, ktoré súvisia najmä s návštevou strednej školy, zvýšili sa náklady na záujmy (box), zrejmé s ohľadom na vek maloletej je zvýšenie výdavkov na hygienu, stravu, ošatenie. Na strane matky maloletej došlo k zvýšeniu príjmu o 313 Eur, u otca k zvýšeniu príjmu asi o 368 Eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Je teda zrejmé, že pôvodne upravená výška výživného nezodpovedá ani potrebám maloletej, ani možnostiam oboch rodičov podieľať sa na jej výžive. Z vyjadrení oboch rodičov vyplynulo, že otec sa snaží podieľať na uhradení vyšších nákladov maloletej, napríklad v prípade vyšších výdavkov v škole, avšak všetky bežné výdavky hradí matka maloletej. A práve pri týchto výdavkoch je vo všeobecnosti najväčší rast. Otec maloletej sa s dcérou snaží udržiavať aj kontakt, spolu často telefonujú, dcéra ho navštevuje asi raz za mesiac, čo je samozrejme spôsobené aj zmenou záujmov maloletej, ktorá už nie je vo veku, kedy by si vyžadovala väčšiu osobnú starostlivosť zo strany rodičov. V súčasnosti sú to najmä vyššie finančné výdavky, ktoré požaduje. Otec maloletej prispieva dcére občasným vreckovým v malých sumách, poskytuje jej darčeky pri príležitosti sviatkov. To však nenahradí matke uhrádzanie bežných výdavkov maloletej. Súd pri určení výživného vychádzal zo základnej zásady rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny a dospel k záveru, že primeranou

výškou výživného by bola suma 150 Eur mesačne. Pri vzatí do úvahy príjem na člena rodiny v rodine otca maloletej ide o sumu asi 544 Eur (príjem otca + príjem manželky + výživné na dieťa manželky

- zaplatené výživné vo výške 150 Eur), u matky by to bolo pri zaplatení takéhoto výživného 520 Eur (890 Eur + 150 Eur). Súd však zohľadnil, že sa otec snaží aj iným spôsobom podieľať na nákladoch na maloletú, keď jej poskytne občasné vreckové, uhradí niekedy zvýšené výdavky (napríklad v škole), kúpi jej veci, o ktoré má záujem. Treba však uviesť, že pokiaľ vylúčime dary, ktoré dcére poskytuje pri príležitosti jej sviatkov, nejde o veľké sumy. Súd preto výživné určil vo výške 140 Eur mesačne, čím bolo zohľadnené, že minimálne sumou 10 Eur prispieva otec nad rámec určeného výživného. Táto suma zodpovedá súčasným potrebám dieťaťa a zároveň zohľadňuje možnosti oboch rodičov podieľať sa na jej výžive. Výživné súd otcovi zvýšil od 18.10.2013, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného, keďže už v tomto období existovala zmena pomerov na strane maloletej, aj na strane oboch rodičov. Je pritom bezpredmetné, či otec o podanom návrhu vedel alebo nie. Otec sám vedel, že pôvodne určené výživné je vo vzťahu k potrebám dieťaťa a jeho príjmu neprimerané, mohol teda sám začať dobrovoľne platiť výživné vyššie, čo však neurobil. Za obdobie od 18.10.2013 do rozhodnutia súdu, t.j. do 06.03.2015 je nedoplatok na zročnom výživnom 1.258,47 Eur, pričom súd zohľadnil, že podľa vyjadrenia oboch rodičov platil otec maloletej od decembra 2014 výživné vo výške 125 Eur. Dlh na výživnom je teda za 14 dní októbra 2013 vo výške 40,74 Eur, za november 2013 až november 2014 vždy po 90,21 Eur a od decembra 2014 do februára 2015 vo výške 45 Eur. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať po 50 Eur mesačne, keď po zaplatení dlžného výživného ešte otcovi detí a jeho terajšej rodine zostáva dostatok finančných prostriedkov na živobytie. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec mal. dieťaťa domáhajúc sa jeho zmeny tak, že výživné bude zvýšené maximálne na sumu 125 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, s tým, že nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu do 06.03.2015 bude určený v sume 272,94 Eur a tento nedoplatok mu bude umožnené splácať v mesačných splátkach po 11,50 Eur spolu s bežným výživným. Prípadne sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že o podanom návrhu na zvýšenie výživného sa dozvedel až v uznesení o prenesení miestnej príslušnosti, čo bolo asi v septembri 2014. Na základe tohto zistenia sa kontaktoval s matkou maloletej a následne po ich dohode od decembra 2014 platil výživné v sume 125 Eur mesačne. Túto sumu on považuje za primeranú k potrebám mal. J. aj s prihliadnutím na príjem matky maloletej a vzhľadom k jeho možnostiam. Mal za to, že prepočet, ktorý vykonal okresný súd v rozsudku ohľadne príjmu na člena rodiny v jeho rodine, je chybný, keď z vykonaného prepočtu v rozsudku vyplýva, že súd posudzoval jeho rodinu ako trojčlennú a nebral do úvahy aj maloletého syna jeho manželky, ktorý taktiež žije v ich spoločnej domácnosti. Na druhej strane do príjmu tejto rodiny pripočítal výživné určené na mal. syna jeho manželky a do príjmu jeho rodiny pripočítal nepochopiteľne celý príjem jeho manželky a vôbec nebral do úvahy, že ona má taktiež vyživovaciu povinnosť voči synovi z prvého manželstva. Má za to, že príjem jeho súčasnej rodiny možno stanoviť ako súčet jeho príjmu a príjmu jeho manželky, ale nevyhnutne znížený o časť prislúchajúcu vyživovacej povinnosti voči jej druhému dieťaťu, ktoré má v osobnej starostlivosti, teda minimálne o jednu štvrtinu jej mesačného príjmu. Celkový príjem jeho rodiny bude potom asi 1.500 Eur, kde ešte stále nie je odpočítané žiadne výživné na mal. J., kedy jeho odpočítaním dôjde ešte k ďalšiemu zníženiu reálneho príjmu na člena rodiny. Na základe týchto skutočností mal za to, že súdom stanovené výživné vo výške 140 Eur mesačne nezodpovedá reálnej ekonomickej situácii a možnostiam jeho posudzovanej rodiny a považuje za dostatočné a primerané výživné vo výške 125 Eur mesačne, pričom táto suma bola aj predmetom vzájomnej dohody rodičov mal. dieťaťa. Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, považuje za správne znížiť tento nedoplatok o sumu darov preukázateľne ním zakúpených maloletej a taktiež o úspory, ktoré maloletej sporí na vkladnú knižku detského sporenia vo VÚB Banke, pričom ku dňu pojednávania na súde prvého stupňa bolo toto sporenie v sume 435 Eur. Žiadal teda zohľadniť zakúpenie zimnej bundy v sume 163,57 Eur, mobilný telefón v sume 182 Eur + sporenie v sume 435 Eur, čo spolu predstavuje 780 Eur, o ktorú sumu navrhuje znížiť nedoplatok na zameškanom výživnom.

K podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa sa písomne vyjadrila matka mal. dieťaťa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí, aby bolo výživné určené nižšie, ako 140 Eur mesačne, keď nižšiu sumu nepovažuje za primeranú potrebám mal. dieťaťa. Suma 125 Eur, na ktorej sa otec predbežne dohodol, bola iba dočasným riešením do pojednávania súdu, na ktorom však k rodičovskej dohode nedošlo, a výživné určil súd. Nesúhlasí taktiež s tým, aby bol otcovi dieťaťa určený nedoplatok na zameškanom výživnom nižší, ako 1.258,47 Eur. Pokiaľ otec dieťaťa poukazuje na

zakúpenú zimnú bundu a mobilný telefón, ide o darčeky, ktoré jej zakúpil k Vianociam a k narodeninám. Darčeky v takejto hodnote nie sú pre otca dieťaťa ničím výnimočné, keďže on a jeho rodina sa bežne obliekajú do drahého športového značkového oblečenia. Okrem sviatkov otec mal. J. neprispieval na nič iné, ako je napr. strava, výdavky spojené s bývaním, oblečením, hygienické a kozmetické potreby, lekárov, výdavky spojené so školskými potrebami a pomôckami, krúžok boxu, mimoškolské aktivity. Pokiaľ ide o otcom dieťaťa uvádzanú nasporenú sumu 435 Eur, v tejto je zahrnutá aj suma, ktorú dostal otec dieťaťa vyplatenú z úrazovej poistky mal. J. v mesiaci marec 2012 v celkovej sume 212,44 Eur, ktorú poistku mesačne platí ona zo svojho účtu. O vyplatení tejto poistky ich informoval samotný otec dieťaťa, pričom uviedol, že uvedenú sumu vloží na vkladnú knižku, ktorú jej založil, s čím ona súhlasila. Otec dieťaťa nasporil mal. J. sumu 222,56 Eur. Matka dodala, že sporenie je jeho dobrovoľným rozhodnutím pre prilepšenie finančnej situácie maloletej do budúcnosti a nedá sa to považovať za bežnú vyživovaciu povinnosť.

Opatrovník sa k podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca mal. dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú rozhodol správne, v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, predovšetkým § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Toto zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť rozhodnutia o výživnom, a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením v prípade, ak nastane zmena pomerov. Vychádza zo skutočnosti, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia o výživnom. Plynutím času však môže nastať ako zmena na strane osoby oprávnenej, t. j. dieťaťa v dôsledku pribúdajúceho veku, príp. zmeny typu školy, ktoré dieťa navštevuje alebo aj inými okolnosťami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu, jeho záľub a podobne. Významná je aj zmena na strane rodičov súvisiaca so zmenou príjmov, prípadne inými majetkovými a osobnými pomermi, ako aj zmenou v počte vyživovacích osôb.

V predmetnej veci je nepochybné, že na strane mal. J. nastala podstatná zmena pomerov, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 9 rokov. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá žiačkou 2. triedy základnej školy, matka dosahovala priemerný zárobok 577,84 Eur a otec 607,85 Eur. V súčasnosti má maloletá takmer 17 rokov, navštevuje 7. triedu osemročného gymnázia v mieste bydliska, venuje sa boxu, pričom má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotnými problémami, keď navštevuje kožného lekára a chodí na kardiologické a neurologické kontroly. Je teda zrejmé, že jednak uplynutím doby a jednak nástupom maloletej na stredný typ školy nastala podstatná zmena pomerov na jej strane, a to v každej oblasti ich uspokojovania. Náklady na výživu takmer 17-ročnej študentky v porovnaní s nákladmi žiačky 2. triedy základnej školy sú nepochybne podstatne vyššie, a to jednak náklady spojené so stravou, oblečením, ako aj náklady spojené so štúdiom na strednom type školy. Zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú o 90 Eur mesačne preto považoval odvolací súd za primerané vzniknutej zmene pomerov na strane maloletej, pričom túto sumu súd považoval za primeranú aj schopnostiam a možnostiam otca mal. J.. Bez ohľadu na nesprávne konštatovaný príjem na člena rodiny v rodine otca maloletej v rozsudku súdu prvého stupňa, berúc do úvahy príjem otca v súčasnosti v sume 976,28 Eur, príjem jeho manželky v sume 695,35 Eur, ich spoločnú vyživovaciu povinnosť k dcére C., nar. v roku XXXX a ďalšiu vyživovaciu povinnosť manželky otca na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, na ktoré jeho otec platí výživné v sume 110 Eur mesačne, bol aj odvolací súd toho názoru, že výživné určené na mal. J. v sume 140 Eur mesačne je primerané a zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca mal. dieťaťa. Otec mal. J. si musí byť vedomý toho, že maloletá je takmer dospelá a náklady na jej výživu sú podstatne vyššie, ako na jeho dieťa z terajšieho manželstva, ktoré má necelé 4 roky a navštevuje materskú školu, ako aj na dieťa jeho manželky, ktoré je taktiež nepochybne mladšie od mal. J. a na toto dieťa dostáva jeho manželka výživné 110 Eur mesačne.

Pokiaľ otec mal. J. namieta výrok rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne výšky nedoplatku na zročnom výživnom, aj v tejto časti odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Je nepochybné, že nedoplatok na zročnom výživnom bol správne určený za obdobie od podania návrhu, t. j. od 18.10.2013 do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t. j. do 06.03.2015 a bol správne vyčíslený v

celkovej sume 1.258,47 Eur. Z tohto vyčísleného nedoplatku na zročnom výživnom v žiadnom prípade nie je možné odpočítať sumy, tak ako to požaduje otec mal. J. v odvolaní, za ktoré zakúpil mal. J. dary, a to zimnú bundu v hodnote 163,57 Eur a mobilný telefón v hodnote 182 Eur, keďže, ako sám uviedol, ide o darčeky, ktoré maloletej kúpil, a ktoré nemožno považovať za bežné plnenie vyživovacej povinnosti. Rovnako do nedoplatku na zročnom výživnom nemožno započítať úspory, ktoré má mal. J. u otca na vkladnej knižke, v súčasnosti v sume 435 Eur, ktoré, ako uviedla matka, pozostávajú aj z vyplatenej úrazovej poistky dcéry J. v mesiaci marec 2012 v celkovej sume 212,44 Eur. Skutočnosť, že otec mal. J. jej dobrovoľne ukladá na vkladnú knižku, ho v žiadnom prípade nezbavuje plnenia jeho bežnej mesačnej vyživovacej povinnosti, pritom v súčasnosti je otázne, či sa sporená suma otcom mal. dieťaťa pre maloletú J. skutočne aj maloletej J. dostane.

Súd prvého stupňa teda správne posúdil zmenu pomerov, ktorá nastala od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom ako na strane oprávnenej osoby, tak na strane otca, ktorý je povinný výživné platiť, a preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .